Osýpky predstavujú vážne infekčné ochorenie, ktoré môže u človeka viesť k rozvoju viacerých komplikácií. Obrovské riziko predstavovali osýpky hlavne v minulosti, ich výskyt značne poklesol po zavedení očkovania. Hoci sa na to často zabúda, ochorenie sa vyskytuje i dnes, a to v rôznych kútoch sveta. I v Európe pokles zaočkovanosti neraz vplýva na vznik miestnych epidémií. Čo všetko by sme o tomto ochorení mali vedieť? Čo ho spôsobuje, ako sa prejavuje a ako sa pred ním chrániť?
Čo spôsobuje osýpky?
Osýpky radíme medzi vírusové ochorenia. Pôvodcom je vírus osýpok, čo je RNA vírus patriaci medzi paramyxovírusy. Jeho prirodzeným hostiteľom je výhradne človek. Osýpky pritom predstavujú závažné a vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje viac ako 90 % osôb bez imunity (osoby, ktoré neprekonali ochorenie, neočkované osoby), ktoré s ním prídu do kontaktu. Vyskytujú sa u ľudí každého veku, vo zvýšenej miere sa objavujú u detí, no nevyhýbajú sa ani dospelým.
Charakteristicky prebieha v 2 štádiách:
- katarálne štádium – nastupuje po inkubačnej dobe, charakteristické sú chrípkové ťažkosti,
- exantémové štádium – nastupuje po prvom štádiu, charakteristický je výsev kožných vyrážok.
Ako sa osýpky prenášajú?
Zdrojom nákazy je vždy chorý jedinec, a to najmä v počiatočnom štádiu ochorenia, teda ešte pred objavením vyrážky. S nástupom vyrážok nákazlivosť postupne klesá. Vírus sa šíri vzdušnou cestou, respektíve kvapôčkami obsahujúcimi patogén, ktoré sa do ovzdušia dostavajú pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní (kvapôčková infekcia). Následne vírus môže určitý čas (cca 2 hodiny) pretrvávať aj na kontaminovaných predmetoch, napríklad kľučkách od dverí. Vstupnou bránou, kadiaľ sa vírus dostáva do organizmu, sú horné dýchacie cesty aj spojovky. Zriedkavejšie sa môže človek nakaziť aj skrz spomenuté kontaminované predmety.
Odporúčame: Polyp v nose môže viesť k viacerým ťažkostiam. Prečo vzniká?
Charakteristické príznaky osýpok
Inkubačný čas osýpok, teda čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie choroby, je zvyčajne 10 až 12 dní. Ako sme spomenuli vyššie, ochorenie prebieha v dvoch štádiách, pričom prvé štádium zahŕňa všeobecné symptómy podobné chrípke a druhé štádium je typické kožnými prejavmi. Katarálne štádium spravidla pretrváva asi 3 až 4 dni a charakteristické je nasledujúcimi príznakmi:
- horúčky,
- nádcha a kašeľ,
- celková únava a malátnosť,
- bolesť svalov,
- svetloplachosť, začervenanie oka,
- nechutenstvo,
- hnačka,
- Koplikove škvrny na sliznici ústnej dutiny – bledé škvrny na červenom pozadí.
Následne sa rozvíja exantémové štádium, zvyčajne 4. alebo 5. deň, ktoré je rovnako charakteristické výstupom telesnej teploty. U pacienta sa môžu zosilňovať vyššie spomenuté zdravotné ťažkosti. Typickým prejavom tohto štádia je exantém – tmavočervená plošná vyrážka, ktorá býva prítomná najmä za ušami, na tvári, krku a postupne sa šíri na trup, brucho aj končatiny. Zmeny na koži v podobe škvŕn môžu splývať do väčších plôch. Ústupom infekcie vyrážky blednú a koža sa šúpe. Po prekonaní choroby jedinec získava celoživotnú imunitu.
Osýpky vs. ovčie kiahne
Osýpky sú neraz zamieňané s ovčími kiahňami, ktoré rovnako predstavujú vysoko nákazlivé ochorenie detského veku, prejavujúce sa výsevom vyrážok na koži. Ovčie kiahne však spravidla nepredstavujú tak závažné ochorenie ako osýpky. Očkovanie proti kiahňam patrí len medzi odporúčané očkovanie, nie je súčasťou očkovacieho kalendára pre pravidelné povinné očkovanie. Ovčie kiahne prekoná v predškolskom veku veľká časť populácie. Ovčie kiahne spôsobuje vírus Varicella zoster a majú zvyčajne dlhší inkubačný čas (niekedy až 3 týždne).
Pre kiahne nie je charakteristická nádcha, kašeľ, problémy so spojivkami ani škvrny v ústach, ako je tomu pri osýpkach. Ochorenie však môže byť podobne sprevádzané výstupom teploty. Najvýraznejší rozdiel medzi ochoreniami však možno badať v inom charaktere kožných prejavov. Pre kiahne sú charakteristické pľuzgiere s tekutinou, ktoré sa postupne menia na chrasty. Z tvárovej časti sa šíria na hrudník a končatiny a objavujú sa v pravidelných intervaloch.
Odporúčame: Laryngitída u detí i dospelých – ako sa prejavuje a ako ju liečiť?
Ako liečiť osýpky?
Osýpky predstavujú vážne ochorenie, ktoré u mnohých pacientov zvyšuje riziko rozvoja rôznych komplikácií. Vážne komplikácie, najmä v menej rozvinutých krajinách, neraz vedú k stúpnutiu úmrtnosti na toto ochorenie. Medzi komplikácie osýpok môžeme zaradiť ušné infekcie, hnačkové stavy, pneumóniu (zápal pľúc), osýpkovú encefalitídu (zápal mozgového tkaniva) a ďalšie.
Zároveň je potrebné zmieniť, že konkrétna liečba tohto vírusového ochorenia neexistuje. Keďže pôvodcom choroby je vírus, antibiotiká sú neúčinné, nepodávajú sa však spravidla ani antivirotiká. Liečba, ktorá pri nekomplikovanom priebehu trvá asi 2 týždne, je symptomatická, a teda zameraná na tlmenie sprievodných prejavov ochorenia. Uplatňuje sa:
- podávanie liečiv na zmiernenie horúčok a bolesti či podporu imunity,
- izolácia pacienta (niekedy na infekčnom oddelení, najmä pri ťažkom priebehu choroby),
- pokoj na lôžku,
- dostatočný prísun tekutín a vitamínov,
- zatemnenie miestnosti (pri výskyte citlivosti na svetlo).
- zvlhčovanie ovzdušia.
Osýpky a tehotenstvo
Ako sme spomenuli vyššie, osýpky sa spájajú s rizikom rôznych komplikácií. Najnebezpečnejšie sú spravidla pre malé deti do 5 rokov, ale aj tehotné ženy. Vírus osýpok môže ohrozovať zdravie ženy, ako aj plod, a to hlavne počas prvého trimestra. Osýpky v tehotenstve sa spájajú s vyšším rizikom predčasného pôrodu aj potratu, spôsobiť však môžu aj poškodenie plodu. Hrozí hluchota, slepota, rázštep pery aj srdcové vady. Vo vyššom štádiu tehotenstva sú už riziká menšie, keďže sú orgány nenarodeného dieťaťa vyvinutejšie.
Odporúčame: Preležaniny alebo dekubity: Kto je najviac ohrozený a ako im predísť?
Prevencia osýpok
Základným krokom k prevencii a ochrane pred osýpkami je očkovanie, ktoré má veľmi vysokú účinnosť. Na území Slovenska sa proti osýpkam povinne očkuje od roku 1992. Za bežných okolností sa vakcína podáva v 15. až 18. mesiaci života (po vymiznutí materských protilátok) a následne v 11. roku. Očkovanie prebieha prostredníctvom trojzložkovej MMR vakcíny, ktorá obsahuje očkovaciu látku proti osýpkam (morbilli), príušniciam (mumps) a ružienke (rubeola).
Vysoká zaočkovanosť populácie zároveň prispieva aj k ochrane tých, ktorí nemôžu byť očkovaní, napríklad z dôvodu poruchy imunity. Pre nezaočkovaných platia všeobecné zásady prevencie, ako v prípade iných vírusových ochorení – vyhýbanie sa kontaktu s chorými, dodržovanie hygieny či podpora imunity.
