Môže byť nadmerné premýšľanie škodlivé? Prečo s tým okamžite prestať?

Cogito, ergo sum. Možno tento výrok poznáte, v latinčine znamená: Myslím, teda som. Táto veta pochádza z diela Reného Descarta, francúzskeho filozofa. Premýšľanie je neoddeliteľnou súčasťou našich životov, je neoddeliteľnou súčasťou nás samotných. Ide o vedomé riadenie priebehu myšlienkových procesov. 

Premýšľanie je prakticky nezastaviteľný proces našej mysle. Každodenne uvažujeme a dumáme nad najrozličnejšími vecami, či už v práci, alebo doma. Premýšľanie sa však môže stať pre nás problémom, ak nám, takpovediac, prerastie cez hlavu.

Prečo to môže byť také škodlivé? Ako zistiť, že nadmerné premýšľanie je aj mojím problémom? A ako tomu zabrániť? Zistite viac v našom článku!

Overthinking alebo nadmerné premýšľanie

Overthinking, alebo nadmerné premýšľanie, je stav, keď sa človek neustále zaoberá tými istými myšlienkami, analyzuje každý detail a hľadá odpovede aj tam, kde žiadne nie sú. Môže sa prejavovať neustálym prehrávaním minulých situácií v hlave, úzkostlivým plánovaním budúcnosti či nekonečným zvažovaním všetkých možných scenárov. 

Tipy na skladovanie potravín: Uschovávate ich správne?

Ako na skladovanie potravín? Čo všetko môžeme skladovať v chladničke a čo tam naopak nepatrí? Pomôžu vám naše tipy na uskladnenie potravín a surovín!

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že dôkladné premýšľanie je prospešné, v skutočnosti môže byť mentálne vyčerpávajúce a viesť k paralýze rozhodovania, stresu a dokonca depresii.

Dalo by sa povedať, že nadmerné premýšľanie je akýmsi zabijakom našej duše. Dokáže vytvárať problémy aj tam, kde nie sú, môže mať negatívny vplyv na našu psychiku či náladu. Neustále premýšľanie a opakované analyzovanie myšlienok je niečo, čo treba zastaviť. 

Prejavy nadmerného premýšľania

Ako prvé sa môžeme bližšie pozrieť na rozličné signály, ktoré nám jasne dávajú najavo, že nadmerné premýšľanie sa týka aj nás. 

Kladenie si veľkého množstva otázok

Prvým prejavom je kladenie si veľkého množstva otázok. Aj vy sa stále v mysli zaoberáte tým, čo by bolo, keby ste napríklad niečo urobili inak? Keby ste sa rozhodli inak? Keby ste niečo radšej vôbec neurobili? V tom prípade je nadmerné premýšľanie pravdepodobne aj vaším problémom. 

Rovnako to platí napríklad v prípade, ak trávite veľa času premýšľaním nad ukrytým významom vecí, javov alebo činov, rovnako tak, ak vo svojej mysli dávate veľa priestoru veciam, nad ktorými ani nemáte kontrolu a ktoré nemôžete zmeniť.

Opakované prehrávanie rozhovorov v mysli

Ďalšími prejavmi nadmerného premýšľania môže byť aj opakované prehrávanie rozhovorov v mysli, ktoré človek s niekým viedol. Alebo neustále uvažovanie o veciach, ktoré sa vám nepáčia či konaní druhých, s ktorým nesúhlasíte. 

Neustále analyzovanie minulosti

Niektorí zase svoju myseľ zahlcujú analyzovaním minulosti, obavami týkajúcimi sa budúcnosti či neustálym prehrávaním si trápnych momentov, ktoré človek zažil, podobne tak chýb, ktoré urobil. 

Neschopnosť urobiť rozhodnutie

Ľudia, ktorí nadmerne premýšľajú, sa často ocitnú v stave rozhodovacej paralýzy. Neustále analyzujú všetky možné scenáre, obávajú sa nesprávnej voľby a nakoniec môžu odkladať rozhodnutie na neurčito. Tento zvyk môže spôsobovať úzkosť a stres, pretože aj bežné, každodenné rozhodnutia sa zdajú byť extrémne dôležité a náročné.

Neustále hľadanie potvrdenia od iných

Ľudia, ktorí príliš premýšľajú, sa často obracajú na druhých s otázkami typu: "Čo si o tom myslíš?", "Myslíš, že som to urobil správne?" Neustále vyhľadávajú potvrdenie svojich rozhodnutí, pretože si nie sú istí vlastným úsudkom. To môže viesť k tomu, že sa stanú závislými na názoroch druhých a stratia schopnosť dôverovať sebe samým.

Prehnaná sebakritika

Nadmerné premýšľanie môže spôsobiť, že sa človek neustále obviňuje za chyby, ktoré urobil, alebo si vytvára pocit viny za veci, ktoré možno ani nie sú jeho vinou. Takéto sebakritické myšlienky môžu negatívne ovplyvniť sebavedomie a spôsobiť pocit nespokojnosti so sebou samým.

Ako si zachovať pokoj v situáciách, ktoré nemôžeme ovplyvniť? Ide to!

Naučte sa umenie „nechať veci tak“ a nájdite vnútorný pokoj. Objavte, ako prijať realitu, sústrediť sa na prítomnosť a zbaviť sa zbytočných starostí.

Preťaženosť a psychická únava

Keď mozog neustále spracováva obrovské množstvo informácií, môže to viesť k duševnej únave. Človek sa cíti vyčerpaný aj bez fyzickej aktivity, má problém s koncentráciou a ťažko sa sústredí na prítomný okamih.

Zbytočné vytváranie negatívnych scenárov

Ľudia s tendenciou nadmerne premýšľať často očakávajú najhoršie možné výsledky. V mysli si vytvárajú katastrofické scenáre, ktoré sa v skutočnosti pravdepodobne nikdy nestanú. Tento zvyk vedie k zbytočnému stresu a obavám z budúcnosti.

Problémy so spánkom

Častým príznakom nadmerného premýšľania sú neraz problémy so spánkom a zaspávaním, ktoré súvisia práve s tým, že človek neustále premýšľa a nedokáže svoj mozog, takpovediac, vypnúť.

Následky nadmerného premýšľania

Pre človeka môže nadmerné premýšľanie z dlhodobého hľadiska predstavovať problém z mnohých dôvodov. Človek môže v prvom rade napríklad strácať tak trochu prehľad o tom, čo sa deje v jeho okolí, prehľad o prítomnosti, a to často kvôli tomu, že nadmerne uvažuje o minulosti alebo budúcnosti. 

Nadmerné premýšľanie môže viesť k neustálej tvorbe starostí, od ktorých bude ťažké odpútať sa. To môže mať výrazne negatívny vplyv napríklad na náladu človeka. Ak jedinec neustále nad niečím uvažuje, a to hlavne nad tými negatívnymi vecami, je ťažké udržovať svoju myseľ dobre naladenú. Ako sme už spomenuli vyššie, výsledkom nadmerného uvažovania môžu byť aj ťažkosti so zaspávaním a spánkom.

Overthinking a duševné zdravie

Samozrejme, najvýraznejší vplyv môže mať nadmerné premýšľanie na našu psychiku a duševné zdravie. Myseľ plná pochmúrnych a negatívnych myšlienok, ako aj starostí a otázok, ľahšie podľahne rôznym depresívnym stavom. Výsledkom môžu byť pocity úzkosti, napätie a stres. Opakované prehrávanie si udalostí či konverzácií v mysli môže v človeku vyvolávať pocity bezmocnosti, čo môže negatívne vplývať na schopnosť riešiť vzniknuté problémy a rozhodovanie sa. 

Overthinking a fyzické zdravie

Ak dávame vo svojej mysli priestor negatívnym a nepríjemným myšlienkam, telo produkuje viac kortizolu, nazývaného tiež stresový hormón. Jeho nadbytok môže viesť k poruchám spánku, psychickým problémom i priberaniu. Nadmerné premýšľanie nás môže oberať o veľké množstvo energie, o našu tvorivosť a kreativitu, môže nás paralyzovať a brániť nám ku konaniu, objavovaniu a vychutnávaniu si jedinečných chvíľ, ktoré nám život ponúka.

Ako zastaviť nadmerné premýšľanie

Nadmerné premýšľanie je nevyhnutné zastaviť, pretože môže byť ľahko návykové. Na prehnané premýšľanie si naša myseľ rýchlo zvykne, výsledkom môže byť neustále nutkanie premýšľať a opakovane rozmýšľať o rôznych veciach. 

1. Uvedomenie si problému

Prvým krokom k úspešnému zastaveniu nadmerného premýšľania je v prvom rade uvedomenie si daného problému. Človek si musí uvedomovať, že svoju myseľ prehnane zamestnáva často úplne nepodstatnými vecami. Následne je potrebné uvedomiť si mnoho ďalších faktov, vrátane toho, že naše myšlienky nepredstavujú realitu a že sme to my, kto ich vytvára a kto sa ich môže neučiť riadiť. 

Ďalej je potrebné si uvedomiť, že myšlienky nie je možné zastaviť. Denne nám ich prejdú celé stovky, no to neznamená, že nad každou sa musíme zastavovať a dlho nad ňou premýšľať. Skrátka ich nechajte plynule prúdiť.

Aké zdravotné problémy môže spôsobiť home office? Vedeli ste o nich?

Aké zdravotné problémy môže spôsobiť práca z domu? Nie je to len bolesť chrbta či svalov pri nesprávnom sedení, ani bolesť očí. Je toho viac!

2. Zanechanie minulosti za sebou

Nevyhnutné je nechať odísť minulosť, pretože ju nijako nemôžeme zmeniť. Môžeme sa z nej ale poučiť. Preto ak si myslíte, že ste mali urobiť niečo inak, nepremýšľajte nad tým, čo by bolo inak, ak by ste to urobili inak, ale radšej si povedzte, že ak v budúcnosti dôjde k podobnej situácii, urobíte to lepšie. Zároveň je potrebné prestať sa báť o budúcnosť. Naopak je dôležité naučiť sa žiť pre prítomnosť, čo nám pomôže lepšie sa vysporiadať s nadmerným premýšľaním. 

3. Nie premýšľať, ale konať

Ďalej pomáha aj to, ak človek prestane premýšľať a začneme radšej konať. Samozrejme, je vhodné, ak si svoje konanie najprv dobre premyslíme, no nemali by sme sa dostať do bodu, kedy o všetkom len uvažujeme, a to nám zabraňuje konať. Bojíte sa niečo podniknúť, pretože máte plnú hlavu myšlienok, že sa vám to nepodarí? 

Nahraďte ich myšlienkami na víťazstvo a úspech. Stále premýšľate o nejakom probléme? Konajte a zamerajte sa na jeho riešenie. Ak riešenie nie je možné, potom by sme danému problému nemali vo svojej mysli dávať priestor. Ak stále uvažujete o nejakej veci či situácii, pozrite sa na ňu z dlhodobého hľadiska. Bude vám na tom záležať aj o mesiac, rok či viac rokov? Ak nie, rozhodne nie je dôvod sa tým trápiť. 

4. Zamestnanie mysle

Myšlienkami zahltenej mysli môžeme pomôcť aj tak, že ju niečím zamestnáme, vďaka čomu nedáme nadmernému premýšľaniu žiaden priestor. Odvráťte svoju pozornosť na tvorivú činnosť, športové aktivity či kontakt s priateľmi. Najlepšie je robiť niečo, čo užitočne zamestná vašu myseľ a dá stopku nepodstatným a toxickým myšlienkam.

5. Praktizovanie mindfulness a meditácie

Jednou z najúčinnejších metód, ako zastaviť nadmerné premýšľanie, je praktizovanie mindfulness (všímavosti). Pomáha nám sústrediť sa na prítomný okamih namiesto prehrávania minulosti alebo obáv z budúcnosti. Skúste venovať aspoň 5 – 10 minút denne vedomej meditácii alebo jednoduchému sústredeniu sa na dych – pomôže vám to upokojiť myseľ a získať kontrolu nad svojimi myšlienkami.

6. Písanie denníka alebo myšlienkový výlev

Ak máte myseľ preplnenú myšlienkami, skúste si ich vypísať na papier. Písanie denníka alebo myšlienkový výlev pomáha „vyložiť“ starosti z hlavy a dať im konkrétnu formu, vďaka čomu už nebudú také zahlcujúce. Niekedy stačí jednoducho spísať svoje pocity a obavy, aby ste ich mohli nechať za sebou.

Aktualizovaný článok: 18.02.2025