Kliešte sa v závislosti od počasia začínajú prebúdzať pokojne už okolo marca, stačí, že odznejú najväčšie mrazy a teploty trochu stúpnu. V prírode sa to potom s nimi hemží neraz až do konca jesene, opäť záleží na počasí. Pred kliešťami by sme sa pritom mali mať rozhodne na pozore.
Asi nie je potrebné pripomínať, že sú prenášačmi vírusov, baktérií a ďalších patogénov, ktoré sú pôvodcami mnohých vážnych ochorení. Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení prenášaných primárne kliešťami je aj lymská borelióza, ktorá pri neliečení môže viesť k rozvoju vážnych zdravotných problémov, pokojne celoživotných.
Do tejto kategórie patrí aj kliešťová encefalitída, ktorá sa na Slovensku v najvyššej miere vyskytuje počas neskorého leta. V roku 2020 bolo pritom zaznamenaných vyše 180 prípadov tohto ochorenia, čo je najvyšší počet za posledné dve desaťročia. O kliešťovej encefalitíde je teda vhodné čo-to vedieť, najmä aké sú prvotné príznaky ochorenia a kedy sa od prisatia kliešťa môžu objaviť.
Shutterstock®
Čo spôsobuje kliešťovú encefalitídu?
Kliešťová encefalitída predstavuje infekčné vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém človeka. Pôvodcom ochorenia je vírus patriaci medzi medzi flavivírusy (Flaviviridae), ktorý v tele človeka napáda nervovú sústavu a vyvoláva zápal mozgu alebo mozgových blán.
Výskyt vírusov kliešťovej encefalitídy
Vírusy kliešťovej encefalitídy sú hojne rozšírené v oblasti strednej Európy, pričom pásmo ich výskytu sa tiahne až k severnému Japonsku. Na Slovensku je popísaných niekoľko prírodných ohnísk výskytu kliešťovej encefalitídy, pričom pravidelne nachádzame ohniská napríklad v okresoch Nitra, Nové Zámky, Topoľčany, Bratislava, Košice či Komárno. Riziková býva aj oblasť Trenčianskeho a Žilinského kraja či Považia.
Ktoré živočíchy prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy?
Spomínané vírusy sú schopné prežívať u rôznych hostiteľov. Rezervoárom nákazy v prírode sú hlavne teplokrvné divoko žijúce zvieratá, často hlavne myši, veveričky, líšky, jazvece a iná lesná zver. Kliešť sa môže infikovať práve saním krvi infikovaných živočíchov. Následne zostáva infekčný počas celého života a infekčné je spravidla i jeho potomstvo. Infekčný kliešť môže potom nákazu preniesť ďalej na človeka pri prisatí.
Iné cesty prenosu kliešťovej encefalitídy
Existujú však aj ďalšie cesty prenosu infekcie. Hoci infekcia nie je prenosná z človeka na človeka, počas tehotenstva môže dôjsť k prenosu z matky na plod. V menšom množstve prípadov však dochádza k prenosu infekcie aj po konzumácii infikovaných nepasterizovaných mliečnych výrobkov (najmä kozieho a ovčieho pôvodu). Kliešte totižto môžu nákazu preniesť aj na domáce zvieratá, napríklad práve kozy.
Shutterstock®
Kliešťová encefalitída vs. lymská borelióza – ako ich rozoznať?
Hoci obe ochorenia prenášajú kliešte, medzi kliešťovou encefalitídou a lymskou boreliózou sú zásadné rozdiely. Kliešťová encefalitída je vírusového pôvodu a ovplyvňuje najmä centrálny nervový systém, pričom príznaky sa zvyknú objaviť v dvoch fázach – najprv ako chrípka, neskôr ako zápal mozgových blán alebo mozgu. Na toto ochorenie neexistuje špecifická liečba, no je dostupné očkovanie.
Lymská borelióza je naopak bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje najmä kožu, kĺby a nervy. Typickým počiatočným prejavom je červená kruhová vyrážka okolo miesta prisatia kliešťa. Liečba spočíva v podávaní antibiotík – čím skôr sa ochorenie diagnostikuje, tým je vyššia šanca na úplné vyliečenie.
Kedy sa objavia prvé príznaky kliešťovej encefalitídy?
Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy, teda čas od vstupu nákazy do organizmu po prepuknutie choroby, je obvykle 1 až 2 týždne, niekedy však až jeden mesiac. Pre toto vírusové ochorenie prenášané kliešťami je charakteristický priebeh v dvoch fázach. V niektorých prípadoch nastupuje len jedna fáza, prípadne je infekcia ľahko prehliadnutá v dôsledku takmer bezpríznakového priebehu.
Prvá fáza kliešťovej encefalitídy
Vo väčšine prípadov sa prvá fáza kliešťovej encefalitídy prejavuje podobne ako chrípka. Typické sú príznaky ako:
- zvýšená teplota,
- bolesť svalov, kĺbov a hlavy,
- nadmerná únava a celková slabosť,
- nechutenstvo.
Prvá fáza ochorenia trvá v priemere 5 dní, niekedy jeden týždeň. Následne nastáva spravidla obdobie zlepšenia zdravotného stavu, ktoré môže trvať pokojne až tri týždne.
Druhá fáza kliešťovej encefalitídy
U časti pacientov sa následne rozvinie druhá fáza ochorenia (trvajúca 2 až 3 týždne), kedy sa prejavia príznaky meningitídy, teda zápalu mozgových blán, ku ktorým sa prípadne môže, ale nemusí pridať aj zápal mozgu – encefalitída. Medzi charakteristické príznaky druhej fázy ochorenia radíme:
- vysoké horúčky,
- veľké bolesti hlavy,
- nevoľnosť a vracanie,
- svetloplachosť,
- stuhnutie svalov a šije, poruchy hybnosti svalov,
- poruchy spánku,
- poruchy pamäte a koncentrácie,
- tras a závraty,
- dezorientáciu.
Komplikácie pri kliešťovej encefalitíde
Detskí pacienti, najmä deti do 7 rokov, mávajú spravidla ľahší priebeh ochorenia, zvyčajne u nich dochádza len k rozvoju meningitídy, nie encefalitídy. Tá sa vo vyššej miere rozvíja u starších jedincov nad 40 rokov. U pacientov nad 60 rokov neraz zanecháva infekcia aj dlhodobé neurologické následky.
Môže ísť o chronické bolesti hlavy, poruchy sústredenia, poruchy rovnováhy, depresie, obrny svalov aj poruchy spánku. K trvalým následkom tiež môže dôjsť z dôvodu nesprávnej či neskorej liečby. Na kliešťovú encefalitídu zomiera v priemere 1 % pacientov.
Diagnostika kliešťovej encefalitídy
Pri diagnostike ochorenia sa okrem informácie o predchádzajúcom prisatí kliešťa a klinických príznakov prihliada na výsledky laboratórnych testov, ktoré môžu v krvi preukázať prítomnosť protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy. Prípadne tiež môže byť potrebné aj vyšetrenie mozgomiechového moku.
Liečba kliešťovej encefalitídy
Podobne ako pri mnohých ďalších vírusových ochoreniach, tak ani pri kliešťovej encefalitíde neexistuje špecifická liečba. Liečené sú iba jednotlivé sprievodné príznaky ochorenia, teda napríklad horúčka či bolesti. Dôležitý je pokoj na lôžku, vyhýbanie sa stresu, fyzickej námahe a pobytu na slnku, prísun vitamínov a podpora imunitného systému, ktorý bojuje s infekciou.
V niektorých prípadoch, najmä ak ochorenie prejde do druhej fázy a začne sa prejavovať meningitída alebo encefalitída, býva potrebná hospitalizácia a odborná starostlivosť. Pobyt v nemocnici v prípade ťažšieho priebehu môže trvať 2 až 4 týždne.
Shutterstock®
Prevencia pred kliešťovou encefalitídou
Chrániť sa pred ochoreniami prenášaným kliešťami nie je zvlášť náročné. Prevencia spočíva hlavne v ochrane pred samotnými kliešťami. Ostražití by sme mali byť najmä počas pobytu v rizikových oblastiach. Kliešte sa hojne vyskytujú v listnatých lesoch, na lúkach, vo väčších parkoch, trávnatých porastoch, a to najmä na tienistejších a vlhších miestach.
Proti kliešťom je potrebné používať repelenty, riziko prisatia kliešťa tiež môžeme znížiť výberom vhodného oblečenia do prírody. Malo by byť svetlé, aby sa na ňom dal ľahko spozorovať lezúci kliešť a hlavne by malo pokrývať väčšinu pokožky.
Vysoké topánky, vysoké ponožky a dlhé nohavice by mali byť v rizikových rajónoch samozrejmosťou. Po návrate z prírody je potrebné prehliadnuť si telo, najmä slabiny či vlasovú časť hlavy. V prípade objavenia prisatého kliešťa je nevyhnutné jeho okamžité a správne odstránenie.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
Priamo proti kliešťovej encefalitíde ešte existuje i ďalší spôsob prevencie a ochrany. Proti tomuto ochoreniu, na rozdiel od lymskej boreliózy, je totižto dostupné očkovanie. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa skladá z troch dávok, ktoré sa aplikujú v priebehu niekoľkých mesiacov. Ďalšie preočkovanie sa následne odporúča po niekoľkých rokoch (zvyčajne po troch). Očkovanie môžu zvážiť napríklad:
- osoby trvalo žijúce alebo pracujúce v endemických oblastiach s vysokým výskytom kliešťov,
- osoby, ktoré sú profesionálne vystavené vysokému riziku nákazy z dôvodu priameho kontaktu s vírusom kliešťovej encefalitídy (ako sú napríklad laboratórni pracovníci alebo pracovníci pri odchyte kliešťov),
- horári, poľovníci a ďalšie osoby, ktoré sa pravidelne pohybujú v prírodných ohniskách.
Čo robiť po prisatí kliešťa – kedy spozornieť?
Po návrate z prírody si dôkladne prehliadnite celé telo vrátane vlasovej časti hlavy, podpazušia a slabín. Ak objavíte kliešťa, odstráňte ho čo najskôr pomocou pinzety alebo špeciálneho háčika. Uchopte ho čo najbližšie pri koži, vytiahnite kolmo nahor a miesto následne dezinfikujte. Nenanášajte na kliešťa olej ani krém – mohol by vypustiť obsah čriev do rany. Ak sa vám nepodarí kliešťa vybrať úplne, vyhľadajte pomoc lekára.
Dôvod na obavy je pri výskyte vyrážky v mieste prisatia, horúčky, bolesti hlavy, únavy alebo nevoľnosti počas nasledujúcich dní až týždňov. U malých detí, starších osôb či jedincov s oslabenou imunitou je vhodné zvýšiť pozornosť. Ak sa objavia neurologické príznaky (závraty, stuhnutosť šije, dezorientácia), okamžite kontaktujte lekára – ide o možný prejav druhej fázy kliešťovej encefalitídy.
Prevencia má cenu zdravia
Aj keď kliešť nemusí vždy preniesť infekciu, podceniť ochranu pred ním sa rozhodne nevypláca. Starostlivé kontroly po pobyte v prírode, správne odstránenie prisatého kliešťa a v rizikových oblastiach aj očkovanie sú najlepšou cestou, ako predísť vážnym komplikáciám. Zdravie máme len jedno – oplatí sa ho chrániť zodpovedne.
Aktualizovaný článok: 02.08.2025
