Kliešťová encefalitída: Prenáša ochorenie len infikovaný kliešť?

Kliešte sa v závislosti od počasia začínajú prebúdzať pokojne už okolo marca, stačí, že odznejú najväčšie mrazy a teploty trochu stúpnu. V prírode sa to potom s nimi hemží neraz až do konca jesene, opäť záleží na počasí. Pred kliešťami by sme sa pritom mali mať rozhodne na pozore. Asi nie je potrebné pripomínať, že sú prenášačmi vírusov, baktérií a ďalších patogénov, ktoré sú pôvodcami mnohých vážnych ochorení. Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení prenášaných primárne kliešťami je aj lymská borelióza, ktorá pri neliečení môže viesť k rozvoju vážnych zdravotných problémov, pokojne celoživotných.

Do tejto kategórie patrí aj kliešťová encefalitída, ktorá sa na Slovensku v najvyššej miere vyskytuje počas neskorého leta. V roku 2020 bolo pritom zaznamenaných vyše 180 prípadov tohto ochorenia, čo je najvyšší počet za posledné dve desaťročia. O kliešťovej encefalitíde je teda vhodné čo-to vedieť, najmä aké sú prvotné príznaky ochorenia a kedy sa od prisatia kliešťa môžu objaviť. 

Odporúčame: Ako sa prejavuje pásomnica v tele? Toto sú hlavné príznaky nákazy!

Kliešťová encefalitída predstavuje infekčné vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém človeka. Pôvodcom ochorenia je vírus patriaci medzi medzi flavivírusy (Flaviviridae), ktorý v tele človeka napáda nervovú sústavu a vyvoláva zápal mozgu alebo mozgových blán. Vírusy kliešťovej encefalitídy sú hojne rozšírené v oblasti strednej Európy, pričom pásmo ich výskytu sa tiahne až k severnému Japonsku. Na Slovensku je popísaných niekoľko prírodných ohnísk výskytu kliešťovej encefalitídy, pričom pravidelne nachádzame ohniská napríklad v okresoch Nitra, Nové Zámky, Topoľčany, Bratislava, Košice či Komárno. Riziková býva aj oblasť Trenčianskeho a Žilinského kraja či Považia.

Spomínané vírusy sú pritom schopné prežívať u rôznych hostiteľov. Rezervoárom nákazy v prírode sú hlavne teplokrvné divoko žijúce zvieratá, často hlavne myši, veveričky, líšky, jazvece a iná lesná zver. Kliešť sa môže infikovať práve saním krvi infikovaných živočíchov. Následne zostáva infekčný počas celého života a infekčné je spravidla i jeho potomstvo. Infekčný kliešť môže potom nákazu preniesť ďalej na človeka pri prisatí. Existujú však aj ďalšie cesty prenosu infekcie. Hoci infekcia nie je prenosná z človeka na človeka, počas tehotenstva môže dôjsť k prenosu z matky na plod. V menšom množstve prípadov však dochádza k prenosu infekcie aj po konzumácii infikovaných nepasterizovaných mliečnych výrobkov (najmä kozieho a ovčieho pôvodu). Kliešte totižto môžu nákazu preniesť aj na domáce zvieratá, napríklad práve kozy.  

Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy, teda čas od vstupu nákazy do organizmu po prepuknutie choroby, je obvykle 1 až 2 týždne, niekedy však až jeden mesiac. Pre toto vírusové ochorenie prenášané kliešťami je charakteristický priebeh v dvoch fázach. V niektorých prípadoch nastupuje len jedna fáza, prípadne je infekcia ľahko prehliadnutá v dôsledku takmer bezpríznakového priebehu. Vo väčšine prípadov sa prvá fáza kliešťovej encefalitídy prejavuje podobne ako chrípka. Typické sú príznaky ako:

• zvýšená teplota,
• bolesť svalov, kĺbov a hlavy,
• nadmerná únava a celková slabosť,
• nechutenstvo.

Prvá fáza ochorenia trvá v priemere 5 dní, niekedy jeden týždeň. Následne nastáva spravidla obdobie zlepšenia zdravotného stavu, ktoré môže trvať pokojne až tri týždne. U časti pacientov sa následne rozvinie druhá fáza ochorenia (trvajúca 2 až 3 týždne), kedy sa prejavia príznaky meningitídy, teda zápalu mozgových blán, ku ktorým sa prípadne môže, ale nemusí pridať aj zápal mozgu – encefalitída. Medzi charakteristické príznaky druhej fázy ochorenia radíme:

• vysoké horúčky, 
• veľké bolesti hlavy,
• nevoľnosť a vracanie,
• svetloplachosť,
• stuhnutie svalov a šije, poruchy hybnosti svalov,
• poruchy spánku,
• poruchy pamäte a koncentrácie,
• tras a závraty,
• dezorientáciu.

Odporúčame: Najčastejšie letné ochorenia a zdravotné problémy: Na čo dať pozor?

Detskí pacienti, najmä deti do 7 rokov, mávajú spravidla ľahší priebeh ochorenia, zvyčajne u nich dochádza len k rozvoju meningitídy, nie encefalitídy. Tá sa vo vyššej miere rozvíja u starších jedincov nad 40 rokov. U pacientov nad 60 rokov neraz zanecháva infekcia aj dlhodobé neurologické následky. Môže ísť o chronické bolesti hlavy, poruchy sústredenia, poruchy rovnováhy, depresie, obrny svalov aj poruchy spánku. K trvalým následkom tiež môže dôjsť z dôvodu nesprávnej či neskorej liečby. Na kliešťovú encefalitídu zomiera v priemere 1 % pacientov. Pri diagnostike ochorenia sa okrem informácie o predchádzajúcom prisatí kliešťa a klinických príznakov prihliada na výsledky laboratórnych testov, ktoré môžu v krvi preukázať prítomnosť protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy.

Prípadne tiež môže byť potrebné aj vyšetrenie mozgomiechového moku. Podobne ako pri mnohých ďalších vírusových ochoreniach, tak ani pri kliešťovej encefalitíde neexistuje špecifická liečba. Liečené sú iba jednotlivé sprievodné príznaky ochorenia, teda napríklad horúčka či bolesti. Dôležitý je pokoj na lôžku, vyhýbanie sa stresu, fyzickej námahe a pobytu na slnku, prísun vitamínov a podpora imunitného systému, ktorý bojuje s infekciou. V niektorých prípadoch, najmä ak ochorenie prejde do druhej fázy a začne sa prejavovať meningitída alebo encefalitída, býva potrebná hospitalizácia a odborná starostlivosť. Pobyt v nemocnici v prípade ťažšieho priebehu môže trvať 2 až 4 týždne. 

Odporúčame: TOP zaujímavosti o ľudskej krvi: Z čoho sa skladá a koľko jej máme? 

Chrániť sa pred ochoreniami prenášaným kliešťami nie je zvlášť náročné. Prevencia spočíva hlavne v ochrane pred samotnými kliešťami. Ostražití by sme mali byť najmä počas pobytu v rizikových oblastiach. Kliešte sa hojne vyskytujú v listnatých lesoch, na lúkach, vo väčších parkoch, trávnatých porastoch, a to najmä na tienistejších a vlhších miestach. Proti kliešťom je potrebné používať repelenty, riziko prisatia kliešťa tiež môžeme znížiť výberom vhodného oblečenia do prírody. Malo by byť svetlé, aby sa na ňom dal ľahko spozorovať lezúci kliešť a hlavne by malo pokrývať väčšinu pokožky. Vysoké topánky, vysoké ponožky a dlhé nohavice by mali byť v rizikových rajónoch samozrejmosťou. Po návrate z prírody je potrebné prehliadnuť si telo, najmä slabiny či vlasovú časť hlavy. 

V prípade objavenia prisatého kliešťa je nevyhnutné jeho okamžité a správne odstránenie. Priamo proti kliešťovej encefalitíde ešte existuje i ďalší spôsob prevencie a ochrany. Proti tomuto ochoreniu, na rozdiel od lymskej boreliózy, je totižto dostupné očkovanie. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa skladá z troch dávok, ktoré sa aplikujú v priebehu niekoľkých mesiacov. Ďalšie preočkovanie sa následne odporúča po niekoľkých rokoch (zvyčajne po troch). Očkovanie môžu zvážiť napríklad:

• osoby trvalo žijúce alebo pracujúce v endemických oblastiach s vysokým výskytom kliešťov,
• osoby, ktoré sú profesionálne vystavené vysokému riziku nákazy z dôvodu priameho kontaktu s vírusom kliešťovej encefalitídy (ako sú napríklad laboratórni pracovníci alebo pracovníci pri odchyte kliešťov),
• horári, poľovníci a ďalšie osoby, ktoré sa pravidelne pohybujú v prírodných ohniskách.