Artritída patrí medzi najčastejšie ochorenia pohybového aparátu a môže mať desiatky podôb. Hoci si mnohí pod artritídou predstavia len „bolesť kĺbov“, v skutočnosti ide o celý súbor diagnóz, ktoré sa líšia príčinou, priebehom aj spôsobom liečby. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie typy artritídy, ich hlavné príčiny, typické prejavy, kto patrí medzi rizikové skupiny a aké možnosti liečby a zmiernenia príznakov dnes medicína ponúka. Viac v článku!
Čo je artritída?
Artritída je všeobecné označenie pre zápalové ochorenia kĺbov, pri ktorých dochádza k podráždeniu a opuchu kĺbových štruktúr. Zápal môže postihovať jeden alebo viac kĺbov a často sa prejavuje bolesťou, stuhnutosťou či obmedzenou pohyblivosťou. Ide o ochorenie, ktoré môže mať krátkodobý akútny priebeh, ale aj dlhodobý chronický charakter, pri ktorom zápal postupne poškodzuje kĺbové tkanivá.
Artritída sa často spája len so staršími osobami, no pravdou je, že postihuje ľudí všetkých vekových kategórií a jej príznaky sa môžu objavovať v rôznych intenzitách. Zápal v kĺboch môže vzniknúť ako reakcia na infekciu, imunitné zmeny, preťaženie či iné vnútorné faktory. Nech je dôvod akýkoľvek, neliečený zápal môže časom viesť k trvalým zmenám a zhoršeniu funkcie postihnutého kĺbu.
Pozor na rozdiel medzi artritídou a artrózou
Hoci sa tieto dva pojmy často zamieňajú, artritída a artróza sú odlišné ochorenia. Artritída je zápal kĺbu, pri ktorom imunitná reakcia alebo iný podnet spôsobí opuch, začervenanie a bolesť. Ide o proces, pri ktorom telo reaguje na podráždenie – podobne, ako keď sa zapáli iná časť tela.
Naopak, artróza je degeneratívne ochorenie kĺbov, pri ktorom sa postupne opotrebováva kĺbová chrupavka. Nejde o zápalový proces v prvom rade, ale o „mechanické“ poškodenie spôsobené vekom, preťažením či nesprávnym zaťažením.
Príčiny a rizikové faktory pre vznik artritídy
Artritída vzniká v dôsledku kombinácie vnútorných aj vonkajších vplyvov, pričom presný mechanizmus sa líši podľa konkrétneho typu ochorenia. K zápalu v kĺboch môže viesť autoimunitná reakcia, infekcia, dlhodobé preťaženie, metabolické poruchy či genetická predispozícia.
Svoje zohrávajú aj hormonálne zmeny, vyšší vek, životný štýl a celkový zdravotný stav. Riziko vzniku artritídy rastie najmä vtedy, keď sa jednotlivé faktory navzájom kombinujú alebo pretrvávajú dlhodobo. Medzi najčastejšie rizikové faktory patria:
genetická predispozícia (výskyt artritídy v rodine),
ženské pohlavie pri autoimunitných formách,
vyšší vek a prirodzené opotrebovanie kĺbových štruktúr,
nadváha a obezita zvyšujúca záťaž na kĺby,
opakované preťažovanie kĺbov pri práci alebo športe,
úrazy a poškodenia kĺbov v minulosti,
infekcie, ktoré môžu spustiť zápalovú reakciu,
metabolické poruchy, napríklad zvýšená hladina kyseliny močovej,
fajčenie a celkovo nezdravý životný štýl,
hormonálne výkyvy, oslabená imunita či chronický stres.
Najčastejšie typy artritídy a ich príčiny
Ako sme už spomenuli, pojem artritída neznačí jedno konkrétne ochorenie, ale celú skupinu zápalových ochorení kĺbov. Jednotlivé typy sa od seba líšia tým, čo zápal spúšťa, aký má priebeh, ktoré kĺby najčastejšie postihuje a koho zasahuje – deti, dospelých či seniorov. Práve príčina vzniku je hlavným faktorom, ktorý ich od seba odlišuje a určuje aj vhodný spôsob liečby.
Reumatoidná artritída
Reumatoidná artritída patrí k najčastejším formám artritídy. Je to autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom útočí na vlastné kĺby. Najčastejšie postihuje drobné kĺby rúk a nôh, zvyčajne symetricky – teda na oboch stranách tela. Prejavuje sa rannou stuhnutosťou, opuchmi, bolesťou a postupným poškodzovaním kĺbových štruktúr. Ide o chronické ochorenie, ktoré má obdobia zhoršenia a ústupu, no bez liečby môže viesť k trvalým deformitám.
Príčina nie je úplne známa, no zohrávajú úlohu genetické predispozície, hormonálne faktory aj vplyvy prostredia (napríklad fajčenie). Najčastejšie postihuje ženy vo veku 30–50 rokov, no objaviť sa môže v akomkoľvek veku. Súčasťou ochorenia môžu byť aj celkové prejavy, ako únava či zvýšená teplota.
Psoriatická artritída
Ďalším typom je psoriatická artritída, ktorá sa spája s kožným ochorením psoriázou, pričom zápal postihuje nielen kožu, ale aj kĺby, šľachy či chrbticu. Typické sú opuchy prstov do tvaru klobásy (daktylitída), bolestivosť úponov šliach a nepravidelné postihnutie kĺbov. Prejavy bývajú pestré – od miernych bolestí až po agresívny priebeh s deštrukciou kĺbov.
Ochorenie vzniká kombináciou genetických faktorov a imunitných porúch. Spúšťačom môžu byť infekcie, stres či mechanické preťaženie. Postihuje rovnako ženy aj mužov, najčastejšie medzi 30. a 55. rokom života. Mnoho pacientov má najskôr kožné prejavy psoriázy, no artritída sa môže objaviť aj bez viditeľných ložísk.
Septická a infekčná artritída
Septická artritída vzniká vtedy, keď sa do kĺbu dostane baktéria, vírus alebo – zriedkavo – huba, čo vedie k prudkému a bolestivému zápalu. Najčastejšími vinníkmi sú baktérie ako Staphylococcus aureus či streptokoky. Prejavy sú rýchle a intenzívne: silná bolesť, opuch, horúčka a výrazné obmedzenie pohybu. Bez rýchlej liečby môže dôjsť k trvalému poškodeniu kĺbu.
Infekcia sa do kĺbu dostáva buď krvným obehom, po úraze, chirurgickom zákroku alebo z okolitých tkanív. Najčastejšie postihuje seniorov, ľudí s oslabenou imunitou, diabetikov či osoby s umelými kĺbmi. Pri septickej artritíde je nevyhnutná urgentná liečba antibiotikami a často aj vyčistenie kĺbu, aby sa predišlo trvalým následkom.
Dna (dnavá artritída)
Aj dna patrí medzi atritídy. Dna je zápalové ochorenie kĺbov, ktoré vzniká v dôsledku nadbytku kyseliny močovej v krvi. Tá sa pri vysokých hladinách začne ukladať vo forme kryštálikov do kĺbov, čo vyvoláva prudkú a veľmi bolestivú zápalovú reakciu. Najčastejšie postihuje palec na nohe, no môže sa objaviť aj v členkoch, kolenách či zápästiach. Typické sú náhle záchvaty intenzívnej bolesti, začervenanie a opuch kĺbu, často v noci alebo po diétnych chybách.
Príčinou dny býva dedičná predispozícia, nadmerná konzumácia alkoholu, červeného mäsa a vnútorností, dehydratácia alebo ochorenia obličiek. Postihuje najmä mužov stredného veku, no riziko stúpa aj u žien po menopauze. Na rozdiel od iných druhov artritídy je dna veľmi cyklická – záchvaty striedajú obdobia úplne bez príznakov.
Reaktívna artritída
Takzvaná reaktívna artritída vzniká ako dôsledok inej infekcie v tele, najčastejšie v tráviacom alebo močovo-pohlavnom trakte. Po prekonaní infekcie sa u predisponovaných ľudí rozvinie zápal v kĺboch, hoci samotné kĺby nie sú infikované. Najčastejšie bývajú postihnuté kolená, členky a kĺby na nohách. Typické sú bolesti, opuch, ranná stuhnutosť a niekedy aj zápal očí alebo močovej trubice.
Príčinou je neprimeraná imunitná reakcia na predchádzajúcu infekciu a často aj genetická predispozícia (napríklad HLA-B27). Reaktívna artritída sa vyskytuje najmä u mladých dospelých a jej priebeh môže byť prechodný alebo dlhodobý. Na rozdiel od dny nevzniká v dôsledku metabolických porúch, ale prepojením infekcie a následnej autoimunitnej reakcie.
Spondyloartritídy (Bechterevova choroba)
Spondyloartritídy sú skupinou zápalových ochorení, ktoré najčastejšie postihujú chrbticu, krížovo-bedrové (sakroiliakálne) kĺby a veľké periférne kĺby dolných končatín. Najznámejšou formou je Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylitída), ktorá spôsobuje chronický zápal vedúci k postupnému stuhnutiu chrbtice.
Typickým príznakom je bolesť a výrazná ranná stuhnutosť krížov, ktorá sa zlepšuje pohybom, nie odpočinkom. Pri dlhodobom priebehu môže dôjsť k postupnému obmedzeniu ohybnosti chrbtice až k jej zafixovaniu v typickom predklone.
Príčina spondyloartritíd nie je úplne objasnená, no významnú úlohu zohráva genetická predispozícia, najmä prítomnosť génu HLA-B27. Choroba často prepukne v mladom dospelom veku, najčastejšie u mužov. Môže byť sprevádzaná zápalom očí (iritídou), kožnými či črevnými problémami a má kolísavý priebeh so striedaním období vzplanutia a úľavy. Na rozdiel od iných typov artritídy ide o ochorenie smerujúce k postupnej tuhosti a deformácii chrbtice.
Juvenilná idiopatická artritída
Artritída môže postihnúť aj deti. Takzvaná juvenilná idiopatická artritída je zápalové ochorenie kĺbov, ktoré sa vyskytuje práve u detí a dospievajúcich do 16 rokov. Ide o zastrešujúci názov pre viacero podtypov, ktoré sa líšia počtom postihnutých kĺbov, priebehom aj pridruženými príznakmi. Pre všetky formy však platí, že zápal v kĺboch pretrváva najmenej 6 týždňov a nie je spôsobený infekciou ani iným známym ochorením. Prejavy zahŕňajú bolesť, opuch, rannú stuhnutosť a u niektorých detí aj únavu či zvýšenú teplotu.
Presná príčina JIA nie je známa, no ide o autoimunitný proces, pri ktorom imunitný systém omylom napáda vlastné tkanivá. Genetická predispozícia zohráva dôležitú rolu, rovnako ako niektoré environmentálne faktory. Ochorenie môže mať mierny priebeh s občasnými vzplanutiami, ale aj agresívnejšiu formu, ktorá bez liečby poškodzuje kĺby.
Hlavné príznaky artritídy
Artritída sa môže prejavovať rôzne podľa typu ochorenia, no spoločným menovateľom je zápal kĺbov, ktorý ovplyvňuje ich funkciu, pohyblivosť a celkový komfort pri každodenných činnostiach. Prejavy sa často zhoršujú pri fyzickej záťaži alebo ráno po prebudení a môžu postupne obmedzovať kvalitu života. Niektoré typy artritídy zasahujú aj ďalšie orgány či kožu, čo spôsobuje širšie spektrum ťažkostí. Medzi najčastejšie príznaky patria:
bolesť kĺbov počas pohybu aj v pokoji,
ranná stuhnutosť trvajúca viac než 30 minút,
opuch a začervenanie v okolí postihnutého kĺbu,
teplo a zvýšená citlivosť kĺbu na dotyk,
obmedzenie pohyblivosti a znížená flexibilita,
únava, celková slabosť alebo mierne zvýšená teplota,
pri niektorých typoch aj kožné prejavy, očné zápaly či tráviace ťažkosti.
Komplikácie a následky artritídy
Neliečená alebo zle kontrolovaná artritída môže časom výrazne poškodiť kĺby a ovplyvniť ich funkciu. Zápal vedie k postupnej degradácii chrupavky, oslabeniu väzov a deformáciám, ktoré môžu obmedziť pohyb či spôsobiť chronickú bolesť. Pri niektorých typoch ochorenia dochádza aj k postihnutiu šliach a okolitých tkanív, čo môže viesť k zníženej stabilite kĺbu.
Okrem fyzických následkov môže artritída ovplyvniť aj celkové zdravie. Chronický zápal zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, osteoporózy či anémie. Niektoré formy artritídy sa spájajú aj s očnými zápalmi, kožnými prejavmi či problémami s tráviacim traktom. Dlhodobé obmedzenia v pohybe môžu ovplyvniť psychiku, spôsobiť únavu či zhoršiť kvalitu života.
Diagnostika artritídy
Diagnostika artritídy sa opiera o kombináciu fyzikálneho vyšetrenia, anamnézy a laboratórnych testov. Lekár hodnotí opuch, citlivosť, pohyblivosť a prítomnosť zápalu v kĺboch, zisťuje trvanie problémov a možné rizikové faktory. Súčasťou vyšetrenia je aj hodnotenie príznakov mimo kĺbov, ktoré môžu naznačovať autoimunitné alebo systémové ochorenia.
Na potvrdenie diagnózy sa používajú krvné testy (napr. CRP, sedimentácia, reumatoidný faktor, protilátky), zobrazovacie metódy ako RTG, ultrazvuk či magnetická rezonancia. V niektorých prípadoch sa vykonáva aj analýza kĺbového výpotku. Kombinácia výsledkov umožňuje presne určiť typ artritídy, sledovať jej aktivitu a navrhnúť vhodnú liečbu.
Možnosti liečby artritídy
Liečba artritídy závisí od jej typu, rozsahu zápalu a celkového zdravotného stavu pacienta.
Medikamentózna liečba artritídy
Najčastejšie sa využívajú lieky, ktoré tlmia bolesť a zápal – od klasických analgetík a nesteroidných antiflogistík až po liečbu kortikosteroidmi či špecifickú imunosupresívnu terapiu pri autoimunitných formách artritídy. Pre mnohé typy zápalových artritíd sú dnes dostupné aj moderné biologické lieky, ktoré cielene ovplyvňujú imunitnú odpoveď.
Rehabilitácie, fyzioterapie a režimové opatrenia
Kľúčovou súčasťou liečby je aj rehabilitácia a fyzioterapia. Cvičenia zamerané na posilnenie svalov okolo kĺbov, zlepšenie flexibility a udržiavanie správnej pohyblivosti môžu výrazne znížiť bolesť aj riziko deformácií. Dôležitá je aj úprava životného štýlu – vhodná hmotnosť, pravidelný pohyb, protizápalová strava či obmedzenie fajčenia môžu ovplyvniť priebeh ochorenia.
Chirurgické riešenia pri artritíde
V ťažších prípadoch, najmä pri výraznom poškodení chrupavky alebo deformáciách, môže byť riešením chirurgický zákrok. Patrí sem výmena kĺbu (endoprotéza), chirurgické čistenie kĺbu alebo korekčné operácie, ktoré zlepšujú funkciu končatiny a zmierňujú bolesť. Moderná ortopédia dokáže pacientom v pokročilých štádiách výrazne zlepšiť kvalitu života.
Prevencia – dá sa artritíde predísť?
Nie všetkým typom artritídy sa dá úplne predísť, no riziko jej vzniku možno výrazne znížiť zdravým životným štýlom. Dôležitá je optimálna telesná hmotnosť, ktorá nezvyšuje tlak na kĺby, pravidelný pohyb a strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty a vitamíny. Rovnako prospešné je obmedziť fajčenie a alkohol, ktoré zvyšujú zápal v tele a urýchľujú poškodenie kĺbov.
Významnú úlohu zohráva aj prevencia úrazov, včasná liečba infekcií a starostlivosť o celkové zdravie. Pri autoimunitných ochoreniach síce prevencia nie je jednoznačná, no ich priebeh možno zmierniť dodržiavaním odporúčaní lekára a pravidelnými kontrolami. Čím skôr sa artritída zachytí, tým lepšie sú vyhliadky na spomalenie jej rozvoja.
Včasná starostlivosť o kĺby mení celý priebeh ochorenia
Artritída nemusí automaticky znamenať trvalé obmedzenia či rýchly úbytok pohyblivosti. Kľúčom je včasné rozpoznanie príznakov, rýchla diagnostika a dôsledná liečba, ktorá kombinuje lieky, pohyb a zmeny životného štýlu. Ak sa zápal podchytí v začiatkoch, je možné výrazne spomaliť poškodzovanie kĺbov, znížiť bolesť a zachovať kvalitu života na dlhé roky. Starostlivosť o kĺby je investíciou do budúcnosti – a čím skôr s ňou začnete, tým výraznejší rozdiel pocítite.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
