Pitný režim by sme nemali podceňovať v ktoromkoľvek ročnom období. V čase leta a hlavne počas veľkých horúčav by sme však mali dodržiavať dostatočný príjem tekutín skutočne bezpodmienečne. Inak si, takpovediac, koledujeme o problém. V období vysokých vonkajších teplôt sa organizmus ľahšie prehreje a spravidla stráca nadmerným potením aj oveľa viac tekutín. V lete nás tak môžu oveľa ľahšie potrápiť príznaky dehydratácie. K dehydratácii ľudského organizmu pritom dochádza spravidla v prvom rade z dôvodu zníženého prívodu tekutín do tela, alebo naopak zvýšenou stratou vody z organizmu, prípadne kombináciou týchto faktorov. Kto je dehydratáciou najviac ohrozený, ako sa prejavuje a ako jej predísť?
Kto je dehydratáciou ohrozený najviac?
Ľudské telo je približne z 50 až 80 % tvorené vodou, konkrétne množstvo závisí od veku, pohlavia, ale aj zdravotného stavu. Je pritom úplne bežné, že za určitých okolností naše telo tekutiny stráca. K prirodzeným stratám tekutín dochádza napríklad dýchaním, potením, vylučovaním moču. Tekutiny sú tak odvádzané pľúcami, kožou, obličkami, ale aj tráviacim traktom (napríklad pri hnačke). Samozrejme, to, koľko vody strácame, závisí od mnohých faktorov. Napríklad pri zvýšenej fyzickej aktivite môžeme dýchaním stratiť niekoľkonásobne viac vody, ako keď sme v pokoji. Pri športovej aktivite tiež strácame viac tekutín aj potením. Pri konzumácii alkoholu zase stúpa objem moču, a tak strácame viac tekutín obličkami.
Na dehydratáciu sú náchylnejšie deti, u ktorých by sa o pitný režim mali starať hlavne rodičia, taktiež starší jedinci, ktorí neraz pociťujú smäd v oveľa menšej miere. Poznáme však viaceré rizikové faktory, ktoré môžu viesť k väčším stratám vody, a teda okrem nedostatočného pitného režimu aj k rozvoju dehydratácie. Riziko zvyšuje:
- zvýšená telesná aktivita,
- vysoká teplota prostredia,
- hnačkové stavy alebo zvracanie,
- horúčka (človek sa viac potí, rýchlejšie dýcha),
- niektoré lieky (najmä diuretiká či preháňadlá),
- popáleniny a kožné infekcie,
- cukrovka a iné metabolické ochorenia.
Odporúčame: Nezabúdajte na lieky! Ktoré by mala obsahovať cestovná lekárnička?
Ako sa dehydratácia prejavuje?
Dehydratácia sa môže prejavovať skutočne rôznorodými príznakmi, psychickými aj fyzickými, ktorých intenzita často závisí od toho, o akej veľkej strate vody hovoríme, a teda aký je stav pacienta. Orientovať sa pocitmi smädu pritom spravidla nie je najrozumnejšie. Pocit smädu totiž môže byť už signálom vyššieho stupňa odvodnenia. Zároveň platí, že niektorí jedinci pociťujú smäd vo výrazne nižšej miere. Naše telo nemusí pociťovať smäd a zároveň môže vyžadovať doplnenie tekutín. Na nedostatok tekutín môžu v prvom rade poukazovať zmeny vo farbe aj množstve moču. Veľmi tmavý a koncentrovaný moč s výraznejším zápachom je typickým prejavom dehydratácie, taktiež na deficit tekutín poukazuje fakt, že chodíte na malú toaletu len sporadicky (normálne je vylučovanie moču šesť až osemkrát denne). K ďalším prejavom dehydratácie môžeme pridať:
- nadmernú únavu,
- problémy s koncentráciou aj pamäťou,
- zmätenosť, podráždenosť a dezorientáciu,
- bolesti hlavy, závraty, mdloby,
- tŕpnutie a tras končatín, svalové kŕče,
- výkyvy krvného tlaku, búšenie srdca,
- suché sliznice ústnej dutiny, suchú pokožku,
- zažívacie ťažkosti – zápcha, ťažoba na žalúdku, grganie, nechutenstvo,
- popraskané pery,
- zníženú tvorbu sĺz, znížené potenie.
Kým mierna a stredne závažná dehydratácia sa môže v rôznej miere prejavovať vyššie spomínanými sprievodnými príznakmi, pri veľmi ťažkom stupni dehydratácie sa môžu objaviť vážne zdravotné kompilácie. Pri závažnej dehydratácii môže dôjsť k poruchám vedomia až k bezvedomiu, zástave močenia, poruchám srdcového rytmu, hypovolemickému šoku, ochladnutiu koncových častí tela a v najhorších prípadoch aj k smrti.
Pozor na dehydratáciu u detí!
Pitný režim detí by mali dôsledne sledovať hlavne ich rodičia, respektíve osoby, ktoré sa o ne starajú. Dehydratácia u detí spravidla nastupuje oveľa rýchlejšie ako u dospelých. Ako sme spomenuli vyššie, deti sú zvyčajne náchylnejšie na nedostatok tekutín. Častejšie sa napríklad stretávajú s rôznymi hnačkovými ochoreniami či rôznymi infekciami, ktoré sú sprevádzané vracaním aj horúčkou, čo má vplyv aj na vyššie straty vody. Deti navyše neraz zabúdajú piť, napríklad pri hre, preto je úlohou dospelého dozrieť na to, aby si dieťa pravidelne dopĺňalo tekutiny. Aj dehydratácia u detí sa prejavuje podobne ako u dospelých, no je možné nájsť v príznakoch isté rozdiely. Pri ľahkej dehydratácii sa spravidla väčšie deti sťažujú na smäd, u najmenších detí (do 1 roka) pozorujeme hlavne nepokoj. Na vážnejšiu dehydratáciu môžu poukazovať:
- suché ústa a suchý jazyk, popraskané pery,
- studené končatiny,
- cynotické končeky prstov (modrasté),
- zrýchlený pulz aj dýchanie,
- znížené močenie,
- vpadnuté a suché oči,
- vymiznutie sĺz,
- dezorientácia,
- nafúknuté brucho,
- kožná riasa (koža sa po natiahnutí nedostáva hneď do pôvodného stavu),
- u dojčiat mierne alebo výrazne prepadnutá fontanela.
Odporúčame: Čo spôsobuje točenie hlavy? Odhaľte príčiny nepríjemného problému!
Nezabúdajte ani na domácich miláčikov
Počas leta, ale prakticky aj počas celého roka, by sme v súvislosti s pitným režimom nemali zabúdať ani na našich štvornohých miláčikov alebo akékoľvek domáce zvieratká. Svojím zverencom by sme mali pravidelne meniť čistú vodu. Obozretnejší by sme však mali byť hlavne pri psoch. Kým s inými druhmi zvierat spravidla až na nejaké výnimky neopúšťame domovy, psy nás neraz sprevádzajú aj pri rôznorodých výletoch do prírody, dlhších prechádzkach a podobne. Mali by sme mať preto so sebou vždy aj vodu učenú pre domáceho miláčika, ideálne aj misku, z ktorej sa bude vedieť ľahko napiť. Pri nedostatočnom príjme tekutín môže následne dôjsť k prehriatiu organizmu a dehydratácii. U psa môžeme spozorovať:
- letargiu a apatiu,
- dezorientáciu,
- nechuť do jedla, zvracanie,
- vpadnuté oči,
- sucho v papuli a lepkavé ďasná,
- husté sliny.
Či je pes dehydrovaný, tiež môžete overiť rôznymi spôsobmi. Uchopte kus kože zvieraťa medzi lopatkami a trochu ju zdvihnite. Koža by v bežnom prípade mala byť pružná a takmer ihneď by sa mala vrátiť na pôvodné miesto. Ak koža stratila pružnosť a vracia sa len pomaly alebo vôbec, zviera je veľmi dehydrované. Okrem toho tiež môžete zvieraťu zodvihnúť horný pysk a skontrolovať ďasná a jazyk, ktoré by mali byť ružové. Ak zatlačíte na ďasno, malo by zbelieť a následne po pár sekundách by sa malo vrátiť do pôvodného stavu. Ak sa tak nestane, zviera je výrazne dehydrované a môže byť v nebezpečenstve. Pri podozrení na dehydratáciu je potrebné urýchlene vyhľadať pomoc zverolekára. Nezabúdajte však hlavne na prevenciu problému, a teda na dostatočný pitný režim vášho miláčika. Ak sa vám zdá, že pes pije vody málo, a to i napriek tomu, že ju má dobre dostupnú, skúste problém prekonzultovať s veterinárom.
Odporúčame: Rýchle recepty pre dojčiace ženy: Na mlieko aj energiu!
Ako predchádzať problému?
Liečba dehydratácie spočíva hlavne v doplnení potrebných tekutín. Vážne stavy si však môžu vyžadovať zásah lekára. V niektorých prípadoch môže byť potrebné orálne podávanie rehydratačných roztokov alebo aj infúzií v nemocnici. Príznaky dehydratácie skutočne neradno podceňovať či ignorovať, inak hrozia vážne zdravotné problémy. V súvislosti s dehydratáciou je nevyhnutné myslieť v prvom rade na jej prevenciu. Tá spočíva hlavne v dostatočnom príjme tekutín. Na potrebný pitný režim je potrebné myslieť o to viac v prípadoch, kedy dochádza k zvýšeným stratám vody z organizmu, teda v horúčavách, pri hnačkách alebo horúčke, tiež počas športových aktivít a podobne. Náš pitný režim by pritom mal pozostávať hlavne z čistej vody, obohatiť ho možno minerálnymi vodami, ovocnými aj bylinkovými čajmi.
Osviežiť sa tiež môžeme kvalitnými domácimi šťavami z ovocia a zeleniny, ktoré riedime s vodou v pomere 1:1. Do pitného režimu rozhodne nemôžeme rátať alkoholické nápoje (vrátane piva), kávu ani čierny čaj, taktiež balené sladké vody. Menované nápoje buď prispievajú k zvýšeniu vylučovania tekutín, alebo spomaľujú proces vstrebávania tekutín v tele. Dôležité je pritom v rámci prevencie dehydratácie u dospelých, detí aj starších myslieť na to, že piť by človek nemal len vtedy, keď pociťuje smäd. Tekutiny je nevyhnutné prijímať priebežne počas celého dňa. Ich príjem je možné minimalizovať vo večerných hodinách, aby sme predišli chodeniu na toaletu počas noci, pretože to výrazne narúša proces spánku.