Vzhľadom nenápadná, no účinkami jednoznačne vytŕčajúca z radu. Účinky kapsičky pastierskej alebo Capsella bursa-pastoris sa najčastejšie spájajú s liečbou ženských problémov a zväčša sú detailne popísané v „bylinkárkach" našich starých mám a ich predkov. Kvitne od jari až do jesene v podstate po celom svete, a práve preto je teraz najvhodnejší čas, povedať si o nej viac.
Kapsička pastierska
Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) je nenápadná, no ľahko rozpoznateľná bylina, ktorú si možno všimnúť na lúkach, pri cestách či v záhradách. Jej najcharakteristickejším znakom sú srdcovité plody pripomínajúce miniatúrne kapsičky alebo mešce – práve odtiaľ pochádza aj jej slovenský názov. Rastlina dorastá do výšky približne 20 až 40 cm a má tenkú stonku, z ktorej vyrastajú drobné biele kvety usporiadané v klasovitých súkvetiach.
Z historického hľadiska bola kapsička pastierska známa už v antike a v ľudovom liečiteľstve ju využívali po stáročia. Jej latinské pomenovanie „bursa-pastoris“ doslova znamená „pastiersky mešec“, čo opäť odkazuje na tvar jej plodov. V minulosti ju ľudia považovali za symbol skromnosti a užitočnosti – rástla takmer všade a bola vždy poruke, keď ju bolo treba využiť, či už ako potravinu, krmivo pre zvieratá, alebo v domácich receptoch.
Zber kapsičky pastierskej
Kapsičku pastiersku nájdeme takmer na celom svete – od Európy cez Áziu až po Ameriku. Obľubuje najmä slnečné stanovištia, narušené pôdy, trávnaté plochy, polia, vinice či okraje ciest. Vďaka svojej odolnosti rastie aj v mestách a priemyselných oblastiach. Ide o rastlinu, ktorá kvitne takmer po celý rok – od skorej jari až do neskorej jesene, čo ju robí veľmi dostupnou.
Zbiera sa najmä v období kvitnutia, teda od apríla do októbra. Zberajú sa nadzemné časti – najmä kvitnúca vňať. Najvhodnejší čas na zber je suchý, slnečný deň, ideálne dopoludnia, keď rastlina obsahuje najviac účinných látok. Po zbere sa rastlina suší v tieni pri miernej teplote, aby si zachovala svoju farbu aj typickú vôňu. Sušenú kapsičku je potrebné skladovať v suchu a tme, v dobre uzatvárateľnej nádobe.
Shutterstock®
Účinné látky kapsičky pastierskej
Kapsička pastierska obsahuje viacero biologicky aktívnych látok, ktoré prispievajú k jej využitiu v tradičnej medicíne. Medzi hlavné účinné látky patria flavonoidy (napríklad rutín a kvercetín), ktoré majú antioxidačné vlastnosti, triesloviny so sťahujúcim účinkom, glukozinoláty, ako aj cholín a acetylcholín ovplyvňujúce svalové napätie. Okrem toho v rastline nájdeme aj organické kyseliny (napr. vínnu a jablčnú), peptidy a stopy alkaloidov.
Účinky kapsičky pastierskej
Ako sme už naznačili vyššie, ak hovoríme o kapsičke pastierskej, prívlastok zriedkavá jej určite neprislúcha. To však nemení nič na tom, že sa jej vo veľkom pripisujú pozitívne účinky na ľudský organizmus.
Úplne najčastejšie je spájaná so schopnosťou zmierniť či zastaviť silné popôrodné krvácanie, alebo nadmerné krvácanie v súvislosti s menštruačným cyklom. Tiež jej nemožno uprieť, že je nápomocná aj pri rýchlejšom hojení rán. V súvislosti so ženskými problémami má údajne pomáhať aj pri kŕčoch a iných symptómoch predmenštruačného syndrómu.
To však nie je ani zďaleka všetko. Kapsička pastierska dokáže údajne pomôcť pri hnačkách, hemoroidoch, ale aj nízkom krvnom tlaku či chronickom zápale spôsobujúcom z dlhodobého hľadiska vážne chronické ochorenia.
Ďalšie účinky kapsičky pastierskej:
- podporuje zrážanlivosť krvi,
- zmierňuje krvácanie z nosa,
- napomáha pri močových ťažkostiach,
- pomáha pri zápaloch močového mechúra,
- podporuje tonus maternice,
- môže uľaviť pri bolesti hlavy spôsobenej hormonálnou nerovnováhou,
- zlepšuje stav kŕčových žíl,
- priaznivo pôsobí na tráviaci trakt,
- stimuluje činnosť pečene,
- napomáha detoxikácii organizmu.
Má kapsička pastierska vedľajšie účinky?
Aj keď na kapsičku pastiersku nedajú dopustiť staré mamy či bylinkárky, z vedeckého hľadiska sú vo výskume jej benefitov ešte celkom značné medzery. Vo všeobecnosti sa však považuje za bezpečnú na užívanie, samozrejme, podľa dávkovania určenom na obaloch produktov s jej obsahom či podľa odporúčaní lekárov alebo lekárnikov.
Keďže môže vyvolávať sťahy maternice, neodporúča sa tehotným ženám a pre obsah šťaveľanu pred ňou vystríhajú aj pacientov s históriou obličkových kameňov.
Ďalšie kontraindikácie pri užívaní kapsičky pastierskej:
- dojčenie – účinky kapsičky na laktáciu a novorodenca nie sú dostatočne preskúmané, preto sa jej použitie v tomto období neodporúča,
- poruchy zrážanlivosti krvi alebo užívanie antikoagulancií – rastlina môže ovplyvniť zrážanlivosť krvi, čo môže zvýšiť riziko krvácania alebo znížiť účinok liekov,
- nízky krvný tlak (hypotenzia) – kapsička môže tlak ešte viac znížiť, čo by mohlo viesť k závratom, slabosti či mdlobám,
- ochorenia obličiek, najmä výskyt obličkových kameňov – obsahuje šťaveľany, ktoré môžu prispievať k tvorbe kameňov alebo zhoršiť stav obličiek,
- alergia na rastliny z čeľade kapustovitých – u citlivých osôb môže vyvolať alergickú reakciu vrátane vyrážok či dýchacích ťažkostí,
- deti do 12 rokov bez konzultácie s lekárom – u detí nie je bezpečnosť a účinnosť dostatočne overená, preto je vhodná odborná konzultácia.
Tinktúra z kasičky pastierskej
V prípade tinktúry použite niekoľko kusov čerstvej rastliny, ktorú umyte a osušte. Dajte ju do uzatvárateľnej sklenenej nádoby, zalejte ju vodkou (alebo iným aspoň 40 percentným čistým alkoholom), zavrite a pomiešajte. Nechajte lúhovať mesiac, potom tinktúru preceďte cez sitko a skladujte ju v čistej uzavretej nádobe v chlade a v tme.
Tinktúra z kapsičky pastierskej je obľúbenou formou spracovania tejto bylinky, pretože umožňuje dlhodobé uchovanie účinných látok a jednoduché dávkovanie. Po vylúhovaní a precedení sa odporúča tinktúru užívať v množstve 15 až 20 kvapiek 2- až 3-krát denne, ideálne rozriedených v malom množstve vody.
Pri akútnych problémoch, ako je silnejšie menštruačné krvácanie, môže byť dávkovanie mierne zvýšené, no vždy je vhodné poradiť sa s odborníkom. Užívanie by nemalo presiahnuť 3 týždne v kuse, po ktorých je vhodné zaradiť prestávku.
Čaj z kapsičky pastierskej
Čaj z kapsičky pastierskej je jemný a prirodzene bylinný, ideálny ako súčasť denného rituálu starostlivosti o ženské zdravie. Pripravuje sa jednoducho – lyžičku sušenej vňate stačí zaliať horúcou vodou (nie vriacou), lúhovať 3 až 5 minút a následne čaj scediť. Pre jemnejšiu chuť môžete použiť menšie množstvo alebo kratší čas lúhovania.
Hoci sa tento čaj odporúča najmä pri nepravidelnej alebo silnej menštruácii, nie je vhodný na dlhodobé pitie bez prestávky. Ideálne je užívať ho ako krátkodobú kúru v období menštruačných ťažkostí či podľa potreby. Po dvoch týždňoch je vhodné zaradiť prestávku. Neodporúča sa jeho kombinácia s inými čajmi na riedenie krvi alebo hormonálne aktívnymi bylinami bez konzultácie s lekárom.
Masť z kapsičky pastierskej
Masť z kapsičky pastierskej sa pripravuje z čerstvej alebo sušenej vňate, ktorú možno kombinovať s kvalitným tukovým základom – najčastejšie sa používa bravčová masť, bambucké maslo, kokosový olej alebo vazelína.
Bylinu treba jemne posekať a zahriať spolu s tukom vo vodnom kúpeli, pričom zmes by sa nemala variť, len mierne zohriať, aby sa účinné látky uvoľnili. Po niekoľkých desiatkach minút lúhovania sa zmes precedí, naleje do čistých téglikov a nechá stuhnúť. Takto pripravená domáca masť vydrží pri správnom skladovaní aj niekoľko mesiacov.
Masť z kapsičky pastierskej sa používa najmä na vonkajšie ošetrenie pokožky. Vďaka adstringentným a protizápalovým vlastnostiam je vhodná pri drobných poraneniach, odreninách, krvácajúcich rankách, popraskanej koži či hemoroidoch. Pokožku upokojuje, podporuje jej regeneráciu a môže byť užitočná aj pri kŕčových žilách či natiahnutých svaloch. Nanáša sa v tenkej vrstve na postihnuté miesto podľa potreby, ideálne na čistú pokožku.
Aktualizovaný článok: 26.03.2025
