V súvislosti s ochoreniami sú v súčasnej dobe pravdepodobne najväčším strašiakom rozličné zhubné nádorové ochorenia. Dnes výrazne rastie výskyt mnohých druhov rakoviny, a to najmä vo vyspelých krajinách naprieč celým svetom.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce rakovinové ochorenia pritom patrí rakovina hrubého čreva. Hoci patrí rakovina v súčasnosti medzi časté príčiny úmrtí, najviac obetí si vyžiadajú srdcovo-cievne ochorenia. Na rozvoj srdcových a cievnych chorôb má pritom obrovský vplyv to, ako žijeme.
A práve eliminácia niektorých rizikových faktorov môže prispieť k zníženiu rizika rozvoja týchto vážnych ochorení. Čo všetko vplýva na vznik kardiovaskulárnych chorôb?
Aké sú v súčasnosti najčastejšie kardiovaskulárne choroby?
Medzi najčastejšie kardiovaskulárne ochorenia patrí vysoký krvný tlak (hypertenzia), ktorý zaťažuje srdce a zvyšuje riziko infarktu či mozgovej príhody. Ischemická choroba srdca vzniká pri zúžení ciev v dôsledku aterosklerózy, čo môže viesť k angíne pectoris alebo infarktu myokardu.
Ďalšími častými chorobami sú srdcové zlyhávanie, pri ktorom srdce nefunguje dostatočne efektívne, a arytmie, teda poruchy srdcového rytmu. Cievne mozgové príhody (mŕtvica) sú spôsobené buď zablokovaním cievy v mozgu, alebo jej prasknutím, čo môže mať vážne následky na zdravie a kvalitu života.
Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení:
1. Vek na 45 rokov
Medzi hlavné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení, ktoré sú v tomto prípade neovplyvniteľné, môžeme v prvom rade zaradiť vek a pohlavie. Riziko rozvoja kardiovaskulárnych chorôb prirodzene rastie s vekom. Srdce a cievy totižto nie sú vo vyššom veku spravidla v takej kondícii, ako u mladého jedinca. Môžu slabnúť a poškodzovať sa. Riziko začína vzrastať už po 45 až 55 roku života.
2. Mužské pohlavie
Za rizikový faktor je považované i mužské pohlavie. U mužov sú skrátka srdcovo-cievne ochorenia o niečo častejšie, no i u žien po menopauze výrazne stúpa riziko. Hormonálne rozdiely zohrávajú úlohu v ochrane srdca, pričom estrogén u žien pred menopauzou znižuje riziko. Po menopauze sa však pravdepodobnosť vzniku ochorení výrazne vyrovná medzi pohlaviami.
Shutterstock®
3. Dedičnosť a rodinná anamnéza
Medzi faktory, ktoré nemožno ovplyvniť, no ktoré prispievajú k zvýšeniu rizika ochorení srdca a ciev, môžeme zaradiť aj genetické faktory. Rolu pri rozvoji konkrétneho ochorenia môže zohrávať genetická predispozícia. Vyššie riziko môže byť prítomné u jedincov s pozitívnou rodinnou anamnézou, respektíve s výskytom daných kardiovaskulárnych ochorení v rodine.
4. Vysoký tlak
Okrem zvyšujúceho sa veku či genetických faktorov vplývajú na rozvoj ochorení srdca a ciev mnohé ďalšie faktory, ktoré už je možné v istých smeroch ovplyvniť či zvrátiť. Ako prvý môžeme spomenúť vysoký krvný tlak, čiže hypertenziu, ktorá je samostatne chápaná ako ochorenia, ale aj ako rizikový faktor ďalších chorôb.
Vysoký tlak je potrebné udržiavať pod kontrolou liekmi aj režimovými opatreniami. Z dlhodobého hľadiska totiž môže poškodzovať cievy a negatívne pôsobí aj na srdce. Zvyšuje riziko infarktu myokardu aj mozgovej porážky.
5. Vysoký cholesterol
I pretrvávajúce problémy s vysokým cholesterolom zvyšujú riziko rozvoja srdcovo-cievnych ochorení. Zlý cholesterol sa môže ukladať a usádzať v cievach, čím sa následne zužujú. To zhoršuje prekrvenie a zvyšuje riziko upchatia. Môže dôjsť k rozvoju takzvanej aterosklerózy, čo je ochorenie tepien.
Ide o dlhodobý proces, pri ktorom sa v miestach, kde je poškodená vnútorná výstelka steny ciev, ukladajú tukové látky. To následne môže spôsobovať rozvoj ďalších zdravotných problémov.
Shutterstock®
6. Cukrovka
Ďalším rizikovým faktorom ochorení srdca a ciev je diabetes, respektíve cukrovka. I vysoké hladiny krvného cukru predstavujú z dlhodobého hľadiska pre cievy záťaž, môžu byť postupne v dôsledku toho poškodzované.
Osoby s cukrovkou 2. typu by si mali dávať pozor na dôkladnú liečbu a v rámci toho i vhodnú skladbu stravy. Žiadna alebo nedostatočná liečba cukrovky výrazne zvyšuje riziko rozvoja mnohých vážnych komplikácií.
7. Nevhodná strava
I spôsob stravovania môže vplývať na rozvoj vážnych srdcovo-cievnych ochorení. Nesprávne stravovanie totižto zvyšuje riziko rozvoja vyššie spomínaných faktorov, ako je vysoký tlak, vysoký cholesterol či cukrovka 2. typu, a teda môže mať v tomto smere vplyv i na zdravie srdcovo-cievneho systému.
Nevhodná je najmä strava bohatá na nezdravé tuky, strava s vysokým obsahom soli, nadmerná konzumácia mastných a vyprážaných pokrmov či spracovaných potravín. Naopak pestrá strava s vysokým podielom ovocia a zeleniny či zdravých tukov prispieva k prevencii.
Shutterstock®
8. Nedostatok pohybu a nadváha
Nedostatok pohybu a nízka fyzická aktivita predstavujú taktiež významný rizikový faktor kardiovaskulárnych chorôb. Sedavý životný štýl neškodí len pohybovému aparátu, ale i srdcovo-cievnemu systému. Negatívne vplýva na činnosť srdca i ciev a môže zvyšovať riziko hypertenzie či cukrovky 2. typu.
Pravidelný pohyb naopak prispieva k prevencii vážnych chorôb srdca i ciev. Zároveň v kombinácii so správnou stravou predstavuje prevenciu pred nadváhou a obezitou, čo sú ďalšie rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení.
9. Fajčenie
V súvislosti s fajčením sa hovorí najčastejšie o škodlivom vplyve tohto zlozvyku na pľúca. Áno, fajčenie je hlavným rizikovým faktorom mnohých respiračných ochorení, počínajúc rakovinou pľúc. Cigarety však výrazne škodia aj srdcu a cievam. U fajčiarov je napríklad zaznamenaný oveľa vyšší výskyt infarktov myokardu. Fajčenie v podstate ničí cievy a rovnako zvyšuje riziko rozvoja spomínanej aterosklerózy.
10. Stres
Ako posledný ešte môžeme spomenúť nadmerný a dlhodobý stres. Stres môže byť skutočne škodlivý a môže podporiť rozvoj mnohých vážnych ochorení, najmä v kombinácii s ďalšími rizikovými faktormi. Chronický stres negatívne ovplyvňuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu a hormonálnu rovnováhu. Môže tiež viesť k nezdravým návykom, ako je prejedanie, fajčenie či nadmerná konzumácia alkoholu, čo ešte viac zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Aktualizovaný článok: 10.03.2025
