Preváranie kravského mlieka sa praktizuje z rôznych dôvodov. Niektorí sa ním snažia zabiť potenciálne baktérie, v niektorých prípadoch ide jednoducho o postup daný v recepte.
Či už sa snažíte urobiť mlieko zdravším alebo si pripravujete puding, pravdou zostáva, že preváraním kravské mlieko čosi stráca a čosi nadobúda. Aké sú výhody a aké sú nevýhody prevárania mlieka?
Pasterizácia mlieko nemení
Všetci dobre vieme, že mlieko je nesmierne zdravé. Obsahuje zdravé bielkoviny, tuky a sacharidy, nehovoriac o viacerých dôležitých vitamínoch a mineráloch. Jeho bod varu sa nachádza na 95 stupňoch Celzia a k jeho pasterizácii prichádza niekde pri teplote v rozmedzí 60 až 85 stupňov Celzia.
To znamená, že pasterizácia nutričné hodnoty mlieka ako takého nemení takmer vôbec. Ak je však mlieko vystavované teplotám vyšším, ako je jeho bod varu, začína sa z výživového hľadiska meniť. Ak teda chcete zistiť či mlieko prevárať alebo nie, musíte najprv vedieť, čo z neho chcete získať.
Význam pasterizácie a jej rozdiel od varenia
Pasterizácia je proces, pri ktorom sa mlieko krátkodobo zahrieva na teplotu 60–85 °C. Táto teplota je dostatočne vysoká na zničenie väčšiny patogénnych baktérií, ako sú Salmonella alebo Listeria, no zároveň dostatočne nízka na zachovanie výživových hodnôt mlieka.
Pasterizované mlieko si tak uchováva väčšinu vitamínov, minerálov a prirodzenú chuť. Tento proces je navrhnutý tak, aby minimalizoval straty dôležitých živín, pričom mlieko zostáva bezpečné na konzumáciu a má dlhšiu trvanlivosť.
Na rozdiel od pasterizácie sa pri varení mlieko zahrieva na teplotu 95–100 °C, čo vedie k výraznejším zmenám jeho zloženia. Pri tejto teplote sa mení štruktúra niektorých bielkovín, ako je srvátka, a dochádza k strate citlivých vitamínov, najmä vitamínu C a vitamínov skupiny B.
Zároveň môže mlieko získať mierne karamelovú chuť a inú farbu v dôsledku Maillardovej reakcie (reakcia medzi cukrami a bielkovinami). Varenie mlieka sa často využíva v domácnostiach najmä ako preventívne opatrenie pri surovom mlieku alebo na kulinárske účely, no nie je ideálne, ak chcete zachovať maximálne nutričné hodnoty.
Shutterstock®
Prevarené mlieko môže byť vhodnejšie pre osoby s intoleranciou
Keď vedci skúmali zloženie mlieka pred a po prevarení, zistili, že v ňom nastali zmeny. Čo sa jeho bielkovín týka, kazeín sa ukázal ako odolná bielkovina, no srvátka bola iná. Zmeny nastali aj v sacharidovej časti mlieka, ktorou je primárne laktóza a štrukturálne sa zmenili aj jeho tuky. Čo to všetko znamená v praxi?
Keďže prevarené mlieko obsahuje skôr tuky so stredne dlhým až krátkym reťazcom, benefituje z neho najmä náš tráviaci systém. Tieto tuky telo vstrebáva ľahšie a neukladá si ich. Mení ich na energiu a prispievajú tiež k zdravej črevnej mikroflóre, ktorá je spájaná s lepšou imunitou a odolnosťou voči chronickým ochoreniam.
Prevarené mlieko sa ukázalo ako ľahšie prijateľná alternatíva pre ľudí s laktózovou intoleranciou. Je to vysvetlenie štúdií a výskumov, ktoré potvrdzujú, že niektorí ľudia s intoleranciou môžu pokojne jesť pečené koláče, hoci aj s obsahom mlieka. Je to práve preto, že procesom tepelnej úpravy sa štruktúra mlieka mení.
Shutterstock®
Prevarené mlieko môže meniť chutiť i kvalitu
V predchádzajúcom odstavci sme sa dozvedeli niečo o tom, prečo môže byť prevarené mlieko lepšie. Teraz sa pozrieme na jeho nevýhody. Prevarené mlieko môže zmeniť chuť aj farbu, no v neposlednom rade stráca dôležité vitamíny.
Ak teda mlieko pijete práve pre doplnenie vitamínov B, ako je napríklad riboflavín či kyselina listová, určite ho pred konzumáciou neprevárajte. Neprevárajte ho ani vtedy, ak mlieko pijete pre vyšší príjem bielkovín. Ukázalo sa, že prevarené mlieko ich v tele zanechá až o 12 percent menej.
Alternatívy k prevarenému mlieku
1. Pasterizované mlieko
Pasterizované mlieko je jednou z najbežnejších alternatív prevareného mlieka. Prechádza procesom tepelnej úpravy pri nižších teplotách (60–85 °C), čo zabezpečuje jeho bezpečnosť na konzumáciu bez toho, aby došlo k výrazným stratám výživových látok. Ide o ideálnu voľbu pre tých, ktorí chcú minimalizovať zmeny v chuti a kvalite mlieka. Je dostupné vo väčšine obchodov a jeho trvanlivosť je dlhšia než u surového mlieka.
2. UHT mlieko (ultra-high temperature)
UHT mlieko prechádza tepelnou úpravou pri veľmi vysokej teplote (135 °C) na niekoľko sekúnd. Tento proces eliminuje všetky mikroorganizmy, čím sa mlieko stáva sterilným a má dlhú trvanlivosť aj bez chladenia. Hoci UHT mlieko môže mať mierne odlišnú chuť a stráca určité vitamíny citlivé na vysokú teplotu, je praktickou voľbou pre tých, ktorí hľadajú pohodlné riešenie s dlhou životnosťou.
3. Fermentované mliečne produkty
Kefír, jogurt alebo acidofilné mlieko sú skvelými alternatívami pre tých, ktorí chcú podporiť trávenie a imunitu. Tieto produkty sú výsledkom fermentácie, pri ktorej sa prirodzené cukry v mlieku premieňajú na kyselinu mliečnu. Sú ľahšie stráviteľné, pretože obsahujú menej laktózy a podporujú zdravú črevnú mikroflóru.
4. Rastlinné mlieka
Pre ľudí s laktózovou intoleranciou alebo alergiou na mliečne bielkoviny sú vhodnou alternatívou rastlinné mlieka, ako je sójové, mandľové, ovsené alebo ryžové mlieko. Tieto nápoje sú prirodzene bez laktózy a mnohé z nich sú obohatené o vitamíny a minerály, ako je vápnik alebo vitamín D. Ich chuť a využitie v kuchyni sa líšia, preto je dobré vyskúšať rôzne druhy.
5. Surové mlieko z overených zdrojov
Ak máte prístup k čerstvému surovému mlieku z dôveryhodného zdroja, môže byť alternatívou pre tých, ktorí chcú zachovať maximálnu výživovú hodnotu. Je však dôležité zabezpečiť jeho mikrobiologickú bezpečnosť, keďže môže obsahovať škodlivé baktérie. Konzumácia surového mlieka sa odporúča len po dôkladnom zvážení rizík.
Aktualizovaný článok: 15.01.2025
