Každé leto so sebou prináša nielen slnečné dni, ale aj riziká spojené s výskytom komárov a ochorení, ktoré prenášajú. Jedným z nich je západonílsky vírus – infekcia, o ktorej sa ešte donedávna na Slovensku veľa nehovorilo, no jej prítomnosť už nemožno ignorovať. Oplatí sa vedieť, ako sa chrániť a kedy spozornieť.
Západonílska horúčka a západonílsky vírus
Západonílsky vírus (West Nile Virus – WNV) je pôvodcom infekčného ochorenia známeho ako západonílska horúčka. Ide o vírus z čeľade Flaviviridae, ktorý sa vyskytuje najmä v oblastiach s výskytom komárov.
Aj keď väčšina infikovaných ľudí nemá žiadne príznaky, u niektorých môže dôjsť k rozvoju vážnych zdravotných ťažkostí, ako sú zápaly mozgu a miechy. Vzostup prípadov v Európe vrátane Slovenska ukazuje, že ide o čoraz aktuálnejší problém verejného zdravia.
Infekcia západonílskym vírusom sa často prejaví len miernou horúčkou, bolesťami hlavy, svalovou slabosťou a vyrážkami, no u rizikových skupín môže prerásť do život ohrozujúcich stavov. Choroba nemá špecifickú liečbu, a preto je mimoriadne dôležitá prevencia – najmä ochrana pred poštípaním komármi.
Výskyt západonílskeho vírusu
Hoci západonílsky vírus bol pôvodne endemický najmä v Afrike a na Blízkom východe, v posledných desaťročiach sa výrazne rozšíril aj do Európy, Ázie a Ameriky. Prvýkrát bol identifikovaný v Ugande v roku 1937 a dnes je považovaný za jednu z najrozšírenejších komárom prenášaných infekcií. V Európe sa západonílska horúčka vyskytuje predovšetkým v letných mesiacoch, keď sú podmienky pre komáre najpriaznivejšie.
Na Slovensku bol výskyt vírusu zaznamenaný u vtákov a komárov, no v posledných rokoch pribúdajú aj ľudské prípady, predovšetkým v južných okresoch. Riziko výskytu sa zvyšuje vďaka meniacej sa klíme, zvýšenej mobilite obyvateľstva a prenikaniu inváznych druhov komárov, ktoré sú efektívnymi prenášačmi vírusu.
Ako sa západonílsky vírus prenáša
Západonílsky vírus sa prenáša predovšetkým uhryznutím infikovaného komára, no existujú aj ďalšie – hoci menej časté – spôsoby prenosu:
uhryznutie komára rodu Culex, ktorý sa nakazil pri sání krvi infikovaného vtáka,
krvou pri transfúzii alebo transplantácii (zriedkavo),
z matky na plod počas tehotenstva, pôrodu alebo dojčením,
laboratórnou expozíciou (veľmi ojedinelé prípady).
Kto je najviac ohrozený západonílskou horúčkou?
Väčšina nakazených osôb prekoná infekciu bez príznakov alebo len s miernymi ťažkosťami. Zvýšené riziko komplikácií však majú niektoré skupiny ľudí, najmä ak dôjde k postihnutiu nervového systému. Najviac ohrození sú:
osoby nad 60 rokov,
ľudia s oslabenou imunitou (napr. onkologickí pacienti, po transplantáciách),
jedinci s chronickými ochoreniami (cukrovka, ochorenia srdca, obličiek),
tehotné ženy (riziko prenosu na plod),
cestovatelia do oblastí s vysokým výskytom vírusu.
Príznaky západonílskeho vírusu
Inkubačný čas západonílskeho vírusu je zvyčajne 2 až 14 dní od poštípania infikovaným komárom. Počas tejto fázy vírus prechádza z krvného riečiska do tkanív a môže napádať rôzne orgány – predovšetkým však nervový systém.
U väčšiny infikovaných ľudí (až 80 %) sa neobjavia žiadne príznaky, čo sťažuje odhalenie infekcie. U niektorých osôb sa však rozvinie tzv. západonílska horúčka alebo dokonca neuroinvazívna forma, ktorá môže mať závažný priebeh.
Typické príznaky pri miernej forme západonílskej horúčky môžu zahŕňať:
zvýšená teplota až horúčka,
bolesti hlavy a svalov,
únava, vyčerpanie, malátnosť,
nevoľnosť alebo zvracanie,
zväčšené lymfatické uzliny,
kožná vyrážka (často na hrudníku, chrbte alebo rukách),
bolesti očí alebo svetloplachosť.
Pri závažnej neuroinvazívnej forme sa môžu vyskytnúť:
silné bolesti hlavy, stuhnutý krk,
zmätenosť, problémy s rečou, závraty,
zápal mozgu (encefalitída) alebo mozgových blán (meningitída),
ochrnutie, poruchy koordinácie,
kŕče alebo bezvedomie.
Možné následky západonílskej horúčky
Západonílska horúčka vo väčšine prípadov prebieha mierne, no u niektorých ľudí – najmä starších, chronicky chorých alebo imunitne oslabených – môže viesť k vážnym komplikáciám. Vírus môže postihnúť centrálny nervový systém a spôsobiť zápal mozgu (encefalitídu), zápal miechy (myelitídu) alebo mozgových blán (meningitídu).
Takéto neuroinvazívne formy môžu zanechať trvalé následky – ako sú poruchy pamäti, slabosť končatín, problémy s rovnováhou či rečou, ba dokonca ochrnutie. V ojedinelých prípadoch môže infekcia viesť aj k úmrtiu.
Depositphotos
Diagnostika západonílskeho vírusu
Diagnostika západonílskeho vírusu sa zakladá najmä na klinických príznakoch, cestovateľskej anamnéze a laboratórnych testoch. Ak má pacient horúčku neznámeho pôvodu po pobyte v oblastiach s výskytom vírusu alebo sa objavia neurologické príznaky bez inej zjavnej príčiny, lekár môže nariadiť špecifické vyšetrenia. Najčastejšie ide o sérologické testy, ktoré zisťujú prítomnosť protilátok typu IgM a IgG proti západonílskemu vírusu v krvi alebo mozgovomiechovom moku.
V niektorých prípadoch sa môže vykonať aj PCR test na zistenie prítomnosti samotného vírusu, najmä v počiatočných štádiách infekcie. Pri podozrení na neuroinvazívnu formu sa odoberá aj vzorka mozgovomiechového moku pomocou lumbálnej punkcie. Dôležité je vylúčiť iné možné infekčné príčiny (napr. vírus kliešťovej encefalitídy, herpesvírusy či baktérie), ktoré môžu spôsobovať podobné symptómy.
Liečba západonílskeho vírusu
V súčasnosti neexistuje špecifická antivírusová liečba, ktorá by cielene účinkovala proti západonílskemu vírusu. Terapia je preto symptomatická – teda zameraná na zmierňovanie príznakov a podporu organizmu počas priebehu ochorenia.
Liečba miernej západonílskej horúčky
U miernej formy infekcie sa odporúča pokoj na lôžku, dostatok tekutín, lieky proti horúčke (napr. paracetamol) a sledovanie stavu. Väčšina ľudí sa zotaví do niekoľkých dní až týždňov bez trvalých následkov.
Liečba ťažkej formy západonílskej horúčky
Pri ťažkej, neuroinvazívnej forme je často potrebná hospitalizácia, kde pacient dostáva infúzie, kyslíkovú terapiu a starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti v prípade neurologických komplikácií.
V týchto prípadoch je dôležité pravidelne sledovať vitálne funkcie, podporovať dýchanie a zmierniť opuch mozgu. Včasná podpora môže zabrániť dlhodobým následkom, no rekonvalescencia môže trvať niekoľko mesiacov.
Prevencia infekcie západonílskym vírusom – je možné očkovanie?
Prevencia západonílskeho vírusu je založená predovšetkým na ochrane pred bodnutím komárom, ktoré sú hlavným prenášačom vírusu. V oblastiach s výskytom vírusu sa odporúča nosiť oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami, najmä podvečer a v noci, keď sú komáre najaktívnejšie.
Ďalej je dôležité používať repelenty s obsahom DEET, icaridínu alebo citrónovo-eukalyptového oleja a zabezpečiť moskytiéry na oknách či nad posteľou. V exteriéri pomáha aj vyhýbanie sa miestam so stojatou vodou, kde sa komáre množia.
Na komunitnej úrovni zohráva veľkú úlohu kontrola populácie komárov – napríklad pravidelným vypúšťaním alebo prikrývaním nádob so stojatou vodou, čistením odkvapov či bazénov, kde sa larvy komárov často vyvíjajú.
Dôležité je tiež informovať verejnosť o možných rizikách pri cestovaní do oblastí s potvrdeným výskytom vírusu, najmä počas leta. Zatiaľ neexistuje vakcína proti západonílskemu vírusu pre ľudí, a preto zostáva prevencia kľúčovým nástrojom ochrany.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
