Náš organizmus potrebuje pre správnu funkciu nielen základné živiny, a teda cukry, tuky a bielkoviny, ale aj vitamíny a taktiež mnohé minerálne látky. Práve tie sú zvyčajne delené na dve základné kategórie, a to podľa toho, v akom množstve ich naše telo potrebuje, na makroelementy a mikroelementy. Zástupcov prvej kategórie potrebujeme prijímať vo vyšších dávkach. Ide napríklad o vápnik, horčík, draslík či sodík.
Mikroelementy, ktorým sa niekedy hovorí aj stopové prvky, nám postačia v menším množstvách. To však ani zďaleka neznamená, že by ich význam bol nejaký menší, alebo že by sme ich v podstate nepotrebovali. Do tejto kategórie radíme napríklad dôležité železo i selén. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, aký je význam mikroelementov pre naše zdravie.
Keďže ich telu vieme dodať hlavne prostredníctvom pestrej zdravej stravy, rovnako vám povieme, ktoré potraviny sú ich zdrojmi. Aké sú ich zdravotné prínosy? Aké je potreba minerálnych látok ľudského tela? Ktoré minerálne látky telu doplniť? Zistite viac!
Dôležité mikroelementy pre zdravie:
1. Železo
Ako sme už načrtli v úvode, dôležitým mikroelementom je železo. Aké sú funkcie železa? Má význam pri tvorbe hemoglobínu a výmene dýchacích plynov. Taktiež je železo nevyhnutné pre funkciu imunitného systému. Jeho nedostatok môže spôsobiť chudokrvnosť, tráviace ťažkosti aj zlú kvalitu nechtov a vlasov. Medzi zdroje železa radíme mäso a vnútornosti, špenát, strukoviny, horkú čokoládu aj červenú repu. V prípade nutnosti sú voľbou aj doplnky výživy.
Bude vás zaujímať: Ako žiť zdravšie? Vyskúšajte tieto rýchle nízkosacharidové recepty
Shutterstock®
2. Zinok
Ďalším významných mikroelementom je zinok. Prečo zinok potrebuje naše telo? Podieľa sa na aktivizácii mnohých enzýmov či správnej funkcii pohlavných orgánov. Jeho dostatok v organizme zabezpečuje dobrú kvalitu nechtov, vlasov i kože, lepšiu plodnosť. Tiež slúži ako podpora imunitného systému, je významný pre dostatočnú imunitnú reakciu voči infekciám aj dobré psychické schopnosti. Na nedostatok nás upozorní napríklad zhoršené hojenie rán či padanie vlasov. Doplníme si ho morskými plodmi, orechmi či šošovicou.
3. Selén
Medzi mikroelementy radíme i selén. Selén je zároveň o dôležitý antioxidant, ktorý napomáha chrániť bunky tela. Pôsobí protizápalovo, podporuje rast vlasov a dobrý stav pokožky a tiež prispieva k funkcii pečene. V dôsledku jeho nedostatku sa môže objaviť zvýšená náchylnosť na infekcie, únava, poruchy pečene, vysoký cholesterol aj zhoršená kvalita vlasov. Jeho zdrojom sú para orechy, pečeň, celozrnné potraviny či vajcia.
4. Meď
Ďalšou látkou na zozname je meď. I tá pôsobí v organizme antioxidačne. Zároveň ide o aktivátor dýchacích enzýmov. Meď podporuje zrážanlivosť krvi, pomáha udržiavať steny ciev pevné a taktiež podporuje tvorbu pigmentu. Deficit sa môže prejavovať únavou, poruchami srdcového rytmu aj zníženými hladinami hemoglobínu. Stačí však jesť strukoviny, orechy a semená, zemiaky či avokádo a jeho nedostatku sa hravo vyhnete.
Odporúčame: Časté modriny na tele aj bez zjavnej príčiny – prečo sa tvoria?
Shutterstock®
5. Jód
Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy, ktorá ho potrebuje pre tvorbu hormónov riadiacich látkovú premenu, respektíve mnohé metabolické pochody v tele. Jeho deficit v strave, čo u nás nie je úplne bežné, keďže máme napríklad i jodidovanú soľ, má výrazne negatívny vplyv na činnosť štítnej žľazy. Môže to viesť až k vzniku strumy, čo je chorobné zväčšenie tohto orgánu. Medzi zdroje jódu radíme aj morské riasy a ryby či vajcia. Aby bola štítna žľaza, pridať môžete aj sušené slivky.
6. Mangán
Medzi najlepšie zdroje mangánu radíme ryby, listovú zeleninu, zemiaky, celozrnné výrobky či strukoviny. A prečo je mangán dôležitý? Má vplyv na metabolizmus cholesterolu, tvorbu materského mlieka i pohlavných hormónov. Jeho dostatok prispieva k prevencii rednutia kostí, teda aj osteoporózy. Dlhodobo nízke hladiny mangánu môžu spôsobiť zvýšenú hladinu cholesterolu, poruchu reprodukčných funkcií a u detí i pomalý rast.
7. Fluór
Naše telo v malom množstve potrebuje aj fluór, ktorý je viazaný vo forme fluoridov. Vyskytuje sa v našich kostiach i zuboch. Deficit sa môže prejaviť práve zhoršenou kvalitou kostí, no taktiež poruchami vstrebávania vápnika i horčíka. Pre človeka je základných zdrojom fluoridov pitná voda. Fluór sa tiež nachádza napríklad v rybách. Jeho výrazný nadbytok však môže zapríčiniť škodlivé predávkovanie. Môže to okrem iného spôsobiť i zafarbenie skloviny a v detstve i narušenie stavby kostí.
Odporúčame: Ako si pripraviť hummus? Túto zdravú pochúťku máte hotovú raz-dva!
Shutterstock®
8. Chróm
Aké sú funkcie chrómu? Chróm hrá úlohu pri stabilizácii hladiny cukru v krvi i metabolizme viacerých látok. Jeho dostatok v organizme prispieva k prevencii degeneratívnych ochorení a predčasného starnutia. Jeho nedostatok je skôr zriedkavý. Naopak nadbytok môže viesť k narušeniu procesov vstrebávania železa a zinku. Chróm je rovnako dobre zastúpený v mnohých potravinách. Nájdeme ho v droždí, obilninách, mäse či zemiakoch.
9. Molybdén
Nakoniec môžeme spomenúť aj molybdén. Tento mikroelement sa ukrýva v strukovinách, celozrnných produktoch, pšeničných klíčkoch aj zemiakoch. Táto látka pôsobí v ľudskom organizme ako kofaktor niektorých enzýmov. Taktiež vplýva na ukladanie fluóru a má teda význam i z hľadiska ochrany zubov a zubnej skloviny. Tiež má vplyv na pohlavnú aktivitu. Jeho deficit spôsobuje zvýšenú kazivosť zubov, v horšom prípade napríklad i neurologické problémy.
Pri ktorých mikroelementoch hrozí predávkovanie?
Pri niektorých zo spomínaných stopových prvkov môžu nastať zdravotné problémy súvisiace s nadbytkom. K nadbytku obvykle nedochádza z dôvodu bežného príjmu stopového prvky zo stravy. Dôvodom môže byť napríklad nadužívanie výživových doplnkov, ale aj poruchy vstrebávania alebo niektoré ochorenia jedinca. Toxický je napríklad nadbytok medi. Môže viesť k akumulácii medi v pečeni a mozgu, spôsobujúc ochorenie nazývané Wilsonova choroba.
Selénová toxicita môže viesť k neurologickým a dermatologickým problémom. Nadbytok železa môže viesť k hemochromatóze, ukladaniu železa v orgánov, čo vedie napríklad k poškodeniu pečene či pankreasu. Extrémny nadbytok zinku môže viesť k poruchám imunitného systému a gastrointestinálnym problémom.
Článok aktualizovaný 16.7.2024
Aktualizovaný článok: 16.07.2024
