Mnohé ochorenia by sme mohli zaradiť do kategórie pohlavne prenosné choroby. Ide o bakteriálne aj vírusové ochorenia, taktiež ochorenia spôsobené parazitmi či plesňami. Príkladom takéhoto ochorenia je syfilis, ktorého pôvodcom je baktéria Treponema pallidum. Aj vírus HIV, spôsobujúci ochorenie AIDS, sa okrem iného prenáša aj pohlavným stykom. K najčastejšie sa vyskytujúcim pohlavne prenosným ochoreniam však patrí takzvaná kvapavka. Čo by sme o tom ochorení mali vedieť? Zistite odpovede na dôležité otázky!
Čo spôsobuje kvapavku?
Kvapavka predstavuje pohlavne prenosné a vysoko infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je baktéria s latinským názvom Neisseria gonorrhoeae. Táto baktéria, ktorá je známa aj pod názvom gonokok, bola objavená v roku 1879. Za týmto objavom stojí nemecký lekár Albert Neisser, po ktorom bola baktéria pomenovaná. Baktéria je charakteristická svojím vzhľadom. Koky, čiže baktérie guľovitého tvaru, sú usporiadané do dvojíc.
Odporúčame: Aké sú príznaky chorej pečene? Tieto z nich by sme mali poznať!
Ako sa ochorenie prenáša?
Ako sme už spomenuli, kvapavka je pohlavne prenosná choroba, čiže sa primárne prenáša nechráneným pohlavným stykom, a to vaginálnym, orálnym aj análnym stykom. Prameňom nákazy je chorý jedinec, môže ním byť i bezpríznakový prenášač. Človek je v prírode jediným hostiteľom tejto baktérie. V niektorých prípadoch tiež môže dôjsť k prenosu z matky na dieťa počas pôrodu. Iné spôsoby prenosu, napríklad kontaminovanými predmetmi či na verejných toaletách, sú skôr zriedkavé. Baktéria je pomerne citlivá a mimo ľudského organizmu dochádza k jej úhynu veľmi rýchlo.
Aké sú príznaky kvapavky?
Kvapavka má rôznorodé prejavy, odlišné u žien i mužov. Líši sa aj inkubačný čas, čiže čas od vstupu nákazy do organizmu po prepuknutie choroby. V priemere je to od 2 dní do 2 týždňov, pričom u mužov sa prvé príznaky môžu objaviť po pár dňoch, u žien býva inkubačný čas dlhší. U žien sa spravidla objavuje neobvyklý (hnisavý, páchnuci) vaginálny výtok, bolesti v podbrušku aj bolesť pri močení či pohlavnom styku, pocity pálenia v intímnej oblasti, prípadne krvácanie mimo menštruácie.
U mužov patrí medzi typické príznaky hustý výtok z penisu, pálenie pri močení, časté nutkanie na močenie či ťažkosti s udržaním moču, bolesť v semenníkoch aj opuch ústia močovej rúry. Ničím výnimočným však nie je ani bezpríznakový priebeh. U mužov približne každý desiaty pacient nemá príznaky, u žien je bezpríznakový priebeh približne v polovici prípadov.
Ako prebieha liečba?
Kvapavku diagnostikuje lekár na základe prítomných príznakov, taktiež sa spravidla vykonáva vyšetrenie výtoku z močovej rúry u muža a výter z krčka maternice a močovej rúry u ženy. Pri potvrdení ochorenia je nevyhnutné preliečiť aj sexuálnych partnerov pacienta. Liečba kvapavky zvyčajne nie je komplikovaná. Ochorenie je možné dobre preliečiť antibiotikami, keďže ide o chorobu spôsobenú baktériami. Vždy sa však zároveň vyšetruje citlivosť baktérií na antibiotiká, aby boli pacientovi podané vhodné liečivá. Napríklad v minulosti bol pri kvapavke podávaný penicilín, no dnes sú mnohé kmene Neisserie voči nemu odolné.
Môže dôjsť ku komplikáciám?
Liečbu kvapavky neradno podceňovať, v opačnom prípade hrozia rôzne vážne komplikácie. Ochorenie môže prejsť do chronickej infekcie, objavovať sa môžu rôzne zápaly a baktérie sa začnú šíriť aj do ďalších častí organizmu. U žien sa v prípade neliečenia môžu objavovať zápaly maternicového čípku, vajcovodov, močovej trubice a dokonca i kĺbov. V prípade infekcie počas tehotenstva je zvýšené riziko potratu aj predčasného pôrodu, taktiež môže dôjsť k poškodeniu zraku. U mužov môže neliečenie spôsobiť opakujúci sa zápal močovej trubice, tiež zápaly prostaty alebo nadsemenníkov a kĺbov. Neliečená kvapavka okrem toho môže poškodzovať i srdce.
Ako sa pred kvapavkou chrániť?
V súvislosti s kvapavkou je najdôležitejšie myslieť v prvom rade na jej prevenciu. Tá zahŕňa hlavne dodržiavanie zásad bezpečného sexu. K prevencii prispieva monogamný život a nestriedanie sexuálnych partnerov, v prípade príležitostného sexuálneho styku použitie bariérovej antikoncepcie, napríklad kondómu. Riziko nákazy naopak rastie promiskuitným správaním a nechráneným pohlavným stykom s náhodným partnerom. V prípade nového partnera je vhodné mať znalosť o jeho sexuálnom živote. V prípade rizikových novorodencov sa im preventívne podáva liečba na zamedzenie prenosu infekcie.
Odporúčame: Hrozba Alzheimerovej choroby: Toto sú zásady prevencie!
