Trichotilománia je psychická porucha charakterizovaná nutkavým šklbaním vlasov, obočia, mihalníc alebo iných chlpov na tele. Ide o jednu z menej známych, no závažných porúch kontroly impulzov, ktorá môže vážne ovplyvniť kvalitu života jednotlivca. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať ako zlozvyk, trichotilománia je komplexné ochorenie s hlbokými psychologickými koreňmi.
Príčiny a spúšťače trichotilománie
Príčiny tejto poruchy nie sú plne objasnené, no odborníci predpokladajú, že ide o kombináciu genetických, neurobiologických a psychologických faktorov. Trichotilománia sa často spája so stresom, úmornou nudou, úzkostnými poruchami alebo dokonca s pocitmi vnútornej frustrácie. Niektorí jedinci si vlasy šklbú v stave hlbokého sústredenia, iní to robia bez uvedomenia si svojho správania.
Spúšťače trichotilománie sú individuálne a môžu zahŕňať emočné napätie, fyzické nepohodlie (napríklad svrbenie pokožky) alebo dokonca vizuálnu a hmatovú stimuláciu. Pre mnohých pacientov predstavuje šklbanie vlasov istý druh uvoľnenia, no tento momentálny pocit uspokojenia je neskôr vystriedaný hanbou a frustráciou.
Rizikové faktory trichotilománie
Niektorí ľudia sú na rozvoj trichotilománie náchylnejší. Medzi hlavné rizikové faktory patria:
- Vek – Porucha sa najčastejšie objavuje v detstve alebo dospievaní, často medzi 9. a 13. rokom života.
- Rodinná anamnéza – Ak sa v rodine vyskytujú úzkostné alebo obsedantno-kompulzívne poruchy, riziko trichotilománie je vyššie.
- Stresové situácie – Skúšky, pracovné zaťaženie, konflikty v rodine či iné emocionálne vypäté situácie môžu vyvolať nutkavé správanie.
Dôsledky trichotilománie na fyzické a duševné zdravie
Trichotilománia môže mať vážne následky na fyzické aj duševné zdravie. Dlhodobé šklbanie vlasov vedie k rednutiu vlasovej pokrývky, vzniku lysých miest a v niektorých prípadoch až k trvalému poškodeniu vlasových folikulov, čo znemožňuje opätovný rast vlasov. Pacienti si často začínajú uvedomovať svoj nepekný vzhľad, čo vedie k poklesu sebavedomia a sociálnej izolácii.
Z duševného hľadiska trichotilománia zvyšuje riziko depresie, úzkosti a obsedantno-kompulzívnych symptómov. Postihnutí jedinci sa často hanbia za svoje správanie a snažia sa ho skrývať pred ostatnými, čo vedie k zvýšenej izolácii a pocitu osamelosti.
Čo s vytrhnutými vlasmi?
Ľudia trpiaci trichotilomániou môžu s vytrhanými vlasmi zaobchádzať rôznymi spôsobmi, pričom niektoré zvyky môžu byť pre okolie prekvapujúce alebo nepochopiteľné. Niektorí jedinci si vytrhnuté vlasy okamžite odhodia, iní ich však môžu krútiť medzi prstami, skúmať ich textúru alebo ich zrolovať do malých guľôčok.
U niektorých sa vyskytuje aj tzv. trichofágia, čo znamená, že si vlasy vkladajú do úst alebo ich dokonca prehĺtajú, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, ako sú tráviace problémy či tvorba bezoárov v žalúdku. Tento jav je obzvlášť nebezpečný a vyžaduje lekársky dohľad.
Mnohí ľudia manipulujú s vytrhnutými vlasmi podvedome, predstavuje to pre nich určitú formu upokojenia alebo naplnenia senzorických potrieb. Preto sa v terapii často využívajú alternatívne stratégie, ako je držanie malých predmetov v rukách, používanie stresových loptičiek či iných fidget pomôcok, ktoré môžu pomôcť odviesť pozornosť a nahradiť nutkavé správanie menej škodlivými návykmi.
Mýty o trichotilománii
Mýtus: Trichotilománia je len zlozvyk, ktorý možno prekonať silou vôle.
Fakt: Ide o psychickú poruchu súvisiacu s kontrolou impulzov, ktorá si často vyžaduje odbornú pomoc a systematické zvládanie. Bez správnej liečby môžu príznaky pretrvávať dlhé roky a dokonca sa zhoršovať.
Mýtus: Ľudia s trichotilomániou si vlasy trhajú zámerne, aby na seba upútali pozornosť.
Fakt: Väčšina postihnutých si vlasy vytrháva automaticky, často bez uvedomenia, a za svoje správanie sa hanbí. Mnohí sa snažia svoje symptómy skrývať, pretože sa boja odsúdenia okolia.
Mýtus: Trichotilománia je zriedkavá porucha.
Fakt: Výskumy naznačujú, že 1-2 % populácie zažije trichotilomániu v určitom období života, pričom u mnohých zostáva nediagnostikovaná. Nie všetci postihnutí vyhľadávajú odbornú pomoc, čo vedie k mylnému dojmu, že ide o zriedkavý stav.
Mýtus: Porucha postihuje len ženy.
Fakt: Hoci sa častejšie diagnostikuje u žien, trpia ňou aj muži, no tí menej často vyhľadávajú pomoc. Rozdiely v diagnostike sú pravdepodobne spôsobené spoločenskými normami a nižšou tendenciou mužov hovoriť o svojich psychických problémoch.
Možnosti liečby a zvládanie trichotilománie
Hoci neexistuje univerzálny liek na trichotilomániu, je viacero prístupov, ktoré môžu pomôcť zmierniť jej symptómy. Jednou z najúčinnejších metód je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), ktorá pomáha identifikovať spúšťače a pacienta učí, ako zvládať nutkanie trhať si vlasy. Terapia zameraná na zmenu návykov (HRT) je taktiež účinnou stratégiou, ktorá pacienta učí nahradiť šklbanie vlasov iným správaním, napríklad manipuláciou s antistresovými pomôckami.
Farmakologická liečba, napríklad antidepresíva alebo lieky ovplyvňujúce sérotonínovú rovnováhu, môže byť u niektorých pacientov nápomocná. Dôležitá je aj podpora rodiny a blízkych, pretože porozumenie a emocionálna podpora môže značne zmierniť psychický tlak na pacienta.
Tipy na zvládanie impulzu trhať si vlasy
- Používanie fidget hračiek – Manipulácia s malými predmetmi (napríklad antistresové loptičky, gumičky) môže pomôcť zamestnať ruky a znížiť nutkanie trhať si vlasy.
- Vedenie denníka – Zapisovanie situácií a pocitov, ktoré predchádzajú vytrhávaniu vlasov, môže pomôcť identifikovať spúšťače a vyhnúť sa im.
- Zmena prostredia – Ak si človek trhá vlasy pri sledovaní televízie alebo pri učení, môže pomôcť presun do inej miestnosti či zmena rutiny.
Trichotilománia je komplexná porucha, ktorá si vyžaduje pochopenie, odbornú pomoc a vhodné terapeutické prístupy. Hoci jej liečba môže byť náročná, existujú metódy, ktoré môžu pomôcť zmierniť jej negatívne dôsledky. Dôležité je, aby postihnutí jednotlivci hľadali podporu a pomoc odborníkov, aby mohli viesť plnohodnotnejší a spokojnejší život.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
