Vo veľkej väčšine prípadov je realita taká, že choroby prichádzajú s vekom. Byť chorý nie je nič príjemné, no ak sa dá dané ochorenie liečiť, ide iba o dočasný stav. Čo ale robiť, ak sa choroby objavia už v ranom veku dieťaťa?
Realita je dnes, bohužiaľ, už úplne iná, ako to bolo kedysi. Psychické choroby či príznaky niektorých psychických chorôb sa objavujú už v detstve, pričom niektoré sa dajú liečiť, no iné iba potláčať.
Ak sa psychické ochorenie dieťaťa objaví už v ranom veku, pravdepodobne ho bude sprevádzať už celý život. Nesmierne dôležitá je včasná diagnostika, a preto je nevyhnutné vedieť rozpoznať prvotné príznaky psychických prejavov prípadnej choroby alebo poruchy.
Psychické poruchy detskej duše
Detská duša je veľmi krehká a citlivo reaguje na každý nový podnet alebo životnú zmenu. Žijeme v rýchlej dobe, ktorej dôsledky sa prejavujú ako na dospelých, tak aj na deťoch. Aj preto sa v posledných rokoch stávame svedkami toho, že psychické poruchy a choroby detí už od raného veku nie sú, žiaľ, ničím výnimočným.
A o aké choroby najčastejšie ide?
- Maniodepresívna psychóza
- Hyperaktivita (ADHD)
- Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD u detí)
- Paranoja
- Bipolárna porucha
Odporúčame: 5 tipov, ako naučíte svoje dieťa plávať
Hyperaktivita u malých detí
Hyperaktivita, ktorú poznáme aj pod označením ADHD, je u dnešných detí častým javom už od ich raného veku, pričom postihuje približne 5 – 7 % detí. Diagnostikovať hyperaktivitu nie je jednoduché, vyžaduje si to lekársku konzultáciu a dostatočné odborné skúsenosti lekára.
Hyperaktivita sa delí na 2 základné typy, ktorým dominujú tieto príznaky:
- symptómy impulzivity a hyperaktivity – časté či neustále vyrušovanie, netrpezlivosť, skákanie do reči a podobne,
- symptómy nepozornosti a neschopnosti sa sústrediť – čo sa prejavuje problémom s udržaním pozornosti, nedokončovaním prác či úloh a podobne.
Liečba hyperaktivity je najčastejšie riešená formou farmakoterapie. V poslednom období sa už ale začínajú využívať aj rôzne iné a oveľa šetrnejšie druhy liečby, ako napríklad:
- výchovná terapia,
- arteterapia,
- muzikoterapia,
- činnostná terapia.
Maniodepresívna psychóza u detí
Najtypickejším prejavom maniodepresívnej psychózy u malých detí je výrazná zmena nálad a správania. Strieda sa u nich obdobie plné energie s obdobím, kedy sú deti apatické, pričom prejavujú príznaky depresie.
Táto psychická porucha je, bohužiaľ, aj dedičná. Genetickú predispozíciu však ale môžu vystriedať aj vonkajšie faktory, ktorých pôsobenie môže vyústiť až do maniodepresie. Veľkým nebezpečenstvom je, že ak by boli depresívne stavy v správaní dieťaťa prevažujúce a príliš časté, prípadne stupňujúce sa, mohli by viesť až k sebapoškodzovaniu a fatálnym následkom.
Vonkajšie faktory pôsobiace na vznik maniodepresívnej psychózy môžu byť napríklad:
- agresia v okolí dieťaťa,
- šikana,
- nepriaznivé rodinné prostredie,
- psychický stres dieťaťa.
Výsledkom týchto vplyvov bývajú problémy duševného vývinu až do dospelosti, a preto žiadne z prejavov a príznakov maniodepresívnej psychózy netreba podceňovať alebo ich ignorovať či prehliadať.
Neprehliadnite: Čo je autoimunitné ochorenie? Koho môže postihnúť?
Obsedantno-kompulzívna choroba (OCD u detí)
Obsedantno-kompulzívna porucha nazývaná aj OCD, je choroba, ktorá sa radí medzi úzkostné duševné stavy sprevádzané fóbiami. Jej súčasťou sú obsesie a kompulzie. OCD patrí medzi najčastejšie diagnostikované duševné choroby a, čo je veľmi smutné, neobchádza ani deti a mládež.
U detí sa OCD zvykne objavovať a prejavovať okolo 7. roku ich života a najohrozenejším obdobím je puberta. V tomto období je možno badať snahu byť čo najlepší, čo vyúsťuje do mnohopočetného opakovaného kontrolovania najmä školských povinností, čo tvorí základ do neskoršieho obdobia – začiatok budúcich „klasických obsesií“.
Najčastejšími a najtypickejšími prejavmi OCD sú:
- opakované obavy z nedokončenia svojej činnosti,
- neustála kontrola vypnutia alebo zapnutia svetla v miestnosti,
- strach zo „špiny" a typické neustále umývanie.
Jedným z druhov OCD u detí je aj to, ak sa dieťa nevie a nedokáže zbaviť vecí, pričom prichádza k ich nadmernému hromadeniu. V tomto ohľade je nesmierne dôležité vnímať veľmi tenkú pomyselnú hranicu, ktorá sa nachádza medzi rutinou v bežných činnostiach a prejavmi tohto ochorenia najmä u detí.
Odporúčame aj: Pamäť a zabúdanie: Čo môže byť jeho príčinou? Budete prekvapení!
