Každá bunka v našom tele má svoj príbeh – a práve histológia je vedný odbor, ktorý tieto príbehy číta. Pomocou mikroskopu skúma tkanivá a bunky, vďaka čomu lekári dokážu odhaliť, čo sa deje v tele na tej najjemnejšej úrovni. Často ide o nenápadnú, no mimoriadne dôležitú súčasť diagnostiky chorôb.
Možno ste sa s pojmom histológia stretli, keď vám lekár odporučil odber vzorky kože, sliznice alebo iného tkaniva. Ale čo sa vlastne s touto vzorkou deje ďalej? A prečo je histologické vyšetrenie často kľúčové pri odhaľovaní rakoviny či zápalov?
Čo je histológia?
Histológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá mikroskopickým štúdiom tkanív – teda tým, ako vyzerajú a fungujú bunky v rôznych častiach nášho tela, keď sa na ne pozrieme pod mikroskopom. Vďaka nej vieme rozlíšiť zdravé štruktúry od tých zmenených chorobou – či už ide o zápal, nádor, infekciu alebo degeneráciu.
Histológia je každodennou súčasťou medicíny, aj keď ju pacient zvyčajne zažije len „nepriamo“ – napríklad keď sa vyšetruje vzorka kože, čreva alebo maternice. Je to tichý, ale neoceniteľný nástroj, ktorý pomáha lekárom robiť presné rozhodnutia.
Rozdiel medzi histológiou a patológiou
Histológia a patológia spolu úzko súvisia, no nie sú totožné. Histológia je odbor (a zároveň metóda), ktorý skúma mikroskopickú štruktúru tkanív, zatiaľ čo patológia je klinická disciplína, ktorá sa zaoberá zisťovaním príčin chorôb.
Patológ využíva histológiu ako jeden zo svojich hlavných nástrojov – popri cytológii, imunohistochémii či molekulárnej biológii – aby mohol stanoviť správnu diagnózu. Inak povedané, histológia je spôsob, ako vidieť tkanivo „zblízka“, a patológ je ten, kto to vidí, rozumie tomu a interpretuje nález.
Histológia vs. cytológia
Histológia skúma celé kúsky tkaniva – napríklad pri biopsii kože alebo odstránení polypu – zatiaľ čo cytológia sa zameriava len na jednotlivé bunky, ktoré sa získajú napríklad sterom alebo výplachom (ako pri cytológii krčka maternice). Cytológia je rýchlejšia a menej invazívna, no histológia je presnejšia a podrobnejšia – umožňuje vidieť nielen samotné bunky, ale aj ich usporiadanie, vzťahy a kontext, v ktorom sa nachádzajú.
Kde sa histológia uplatňuje v medicíne
Histológia je kľúčovou súčasťou modernej medicíny a využíva sa takmer vo všetkých odboroch – od dermatológie cez gynekológiu až po onkológiu či gastroenterológiu. Bez histológie by mnohé ochorenia zostali neodhalené alebo nesprávne vyhodnotené. Pomáha lekárom pochopiť, čo sa deje vo vnútri tkaniva, ktoré na pohľad môže vyzerať úplne normálne. Uplatňuje sa pri:
- diagnostike ochorení,
- monitorovaní liečby,
- určovaní rozsahu poškodenia orgánov,
- v rámci výskumu či preventívnych vyšetrení.
Čo dokáže histológia odhaliť?
Histologické vyšetrenie dokáže rozpoznať veľmi jemné zmeny v tkanive, ktoré voľným okom nie sú viditeľné. Práve vďaka mikroskopickému pohľadu možno potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na závažné diagnózy. Histológia dokáže odhaliť napríklad:
nádorové zmeny (zhubné aj nezhubné)
zápaly a ich rozsah (akútne, chronické)
degeneratívne procesy (napr. v pečeni, obličkách, pľúcach)
infekčné ochorenia s prejavmi v tkanivách
autoimunitné zmeny (napr. pri celiakii, lupus erythematosus)
poškodenia orgánov po liečbe alebo chemoterapii
Prečo je histológia nevyhnutná pri rakovine?
Pri podozrení na rakovinu je histologické vyšetrenie absolútne kľúčové – bez neho nie je možné definitívne potvrdiť, či ide o zhubný nádor, aký má typ a ako je agresívny. Pod mikroskopom sa presne identifikujú nádorové bunky, ich usporiadanie a stupeň malignity, čo umožňuje lekárom stanoviť správnu liečbu, určiť prognózu a zvoliť ďalší postup. Histológia tak stojí na začiatku každej onkologickej liečby a často rozhoduje o osude pacienta.
Depositphotos
Kedy vám môže lekár odporučiť histológiu?
Histológia nie je vyšetrenie, ktoré si bežne pýtame sami – lekár ho odporučí vtedy, keď potrebuje získať istotu o tom, čo sa v danom tkanive deje. Vzorka sa odoberá buď ambulantne (napr. kožná biopsia), alebo počas operačného zákroku a následne sa odosiela na analýzu. Lekár vám môže odporučiť histológiu pri:
podozrivom kožnom útvare (znamienko, hrbolček)
polypoch alebo nálezoch v čreve, maternici či prsníku
chronickom zápale, ktorý nereaguje na liečbu
nejasných výsledkoch zobrazovacích vyšetrení
preventívnych skríningoch (napr. po cytológii krčka maternice)
Ako prebieha histologické vyšetrenie?
Histologické vyšetrenie sa začína odberom malej vzorky tkaniva – ten môže prebehnúť rôznymi spôsobmi v závislosti od toho, kde sa daný útvar nachádza. Najčastejšie ide o biopsiu (odobratie malého kúsku kože, sliznice alebo vnútorného orgánu), prípadne sa vzorka získa počas chirurgického zákroku, napríklad pri odstránení polypu, uzlíka alebo celej lézie.
Odobratý materiál sa následne fixuje (najčastejšie vo formalíne), aby sa zachovala jeho štruktúra. V laboratóriu sa vzorka odvodní, zalieva do parafínu, nareže na veľmi tenké plátky a následne sa zafarbí, aby sa jednotlivé časti tkaniva dali jasne rozoznať pod mikroskopom. Celý tento proces trvá zvyčajne niekoľko dní.
Následne sa na rad dostáva patológ, ktorý vzorku podrobne analyzuje a vyhotoví písomný nález. Tento výsledok sa potom posiela lekárovi, ktorý histológiu indikoval, a na jeho základe sa určuje ďalší liečebný postup.
Výsledky histológie
Výsledok histologického vyšetrenia je podrobný opis toho, čo patológ vo vzorke pozoroval – či ide o zápal, nádor, zmenené bunky alebo úplne zdravé tkanivo. V prípade nádoru sa v správe uvádza, či je útvar zhubný alebo nezhubný, aký má typ, veľkosť, okraje a stupeň agresivity (grading).
Táto správa býva kľúčovým podkladom pre ďalšie rozhodovanie o liečbe, operácii alebo sledovaní stavu pacienta. Výsledky histológie sú jedným z najspoľahlivejších spôsobov, ako stanoviť presnú diagnózu.
Je histológia bolestivá?
Histológia ako taká nie je bolestivá, pretože sa vykonáva na odobratej vzorke tkaniva mimo tela. Mierne nepríjemný môže byť odber vzorky – závisí od miesta a spôsobu, akým sa vykonáva. Biopsia kože alebo sliznice sa robí s použitím lokálneho znecitlivenia, takže pacient cíti maximálne tlak alebo štípnutie.
Vzorky z vnútorných orgánov sa často odoberajú počas zákrokov, pri ktorých je pacient v celkovej alebo lokálnej anestézii. Po zákroku sa môže objaviť mierne štípanie, citlivosť alebo drobná ranka, ktorá sa však bežne hojí bez komplikácií.
Depositphotos
Obmedzenia pri histológii
Aj keď je histológia mimoriadne presná a dôležitá metóda, nie je úplne bez hraníc. Presnosť výsledku závisí od viacerých faktorov – napríklad od kvality odobratej vzorky, jej dostatočnej veľkosti, správneho spracovania v laboratóriu či interpretácie patológom.
Niekedy sa môže stať, že vzorka neobsahuje podozrivú časť, alebo je príliš malá či poškodená, a preto nemožno jednoznačne určiť diagnózu. V takých prípadoch môže lekár odporučiť opakovanie odberu.
Histológia tiež neodpovedá na všetky otázky – nezistí napríklad, ako sa ochorenie bude vyvíjať v budúcnosti, a pri niektorých chorobách môže byť nutné doplniť vyšetrenie o ďalšie metódy, ako sú imunohistochémia, molekulárna diagnostika alebo zobrazovacie techniky. Aj preto je dôležité histologický nález vždy vyhodnocovať v súvislosti s klinickými príznakmi pacienta.
Najčastejšie otázky o histológii
Musím sa na histologické vyšetrenie nejako špeciálne pripraviť?
Väčšinou nie. Pri drobnej kožnej biopsii alebo povrchovom odbere nie je potrebná žiadna špeciálna príprava. Ak sa však histologická vzorka odoberá počas plánovaného zákroku alebo vyšetrenia (napr. kolonoskopie, bronchoskopie), lekár vám vopred poskytne pokyny – napríklad nejesť pred vyšetrením alebo vysadiť určité lieky. Vždy je dobré informovať lekára o tom, aké lieky užívate, či máte alergie alebo poruchy zrážanlivosti krvi.
Ako dlho sa čaká na výsledky histológie?
Výsledky sú zvyčajne dostupné do 5 – 10 pracovných dní, v závislosti od zložitosti vyšetrenia, zaťaženia laboratória a prípadných doplňujúcich metód (napr. imunohistochémia). V akútnych prípadoch sa môže urobiť aj tzv. peroperačná (rýchla) histológia priamo počas operácie.
Čo ak sa výsledok histológie nedá jednoznačne vyhodnotiť?
V niektorých prípadoch môže byť vzorka príliš malá, poškodená alebo neobsahuje podozrivú časť tkaniva. Lekár vám vtedy môže odporučiť opakovanie odberu alebo doplňujúce vyšetrenie (napr. cytológiu, zobrazovaciu metódu, genetiku).
Môže mi histológia potvrdiť, či mám rakovinu?
Áno. Histológia je najspoľahlivejší spôsob, ako potvrdiť alebo vyvrátiť zhubný nádor. Patológ pod mikroskopom presne určí, či ide o zhubné bunky, aký majú typ a ako agresívne sa správajú – to je základ pre ďalšiu liečbu.
Dá sa z histologického nálezu určiť, ako sa bude choroba vyvíjať?
Nie úplne. Histológia určuje typ, rozsah a agresivitu ochorenia, ale priebeh ochorenia ovplyvňuje viacero faktorov – napríklad vek pacienta, celkový zdravotný stav či reakcia na liečbu. Preto sa histologický nález vždy hodnotí spolu s klinickým obrazom.
Histológia môže pôsobiť ako vzdialený proces, ktorý sa odohráva niekde v laboratóriu, no jej význam pre zdravie človeka je obrovský. Práve vďaka nej sa dajú včas odhaliť vážne ochorenia, spresniť diagnóza a zvoliť účinná liečba.
Ak vám lekár odporučí histologické vyšetrenie, neberte to ako dôvod na paniku, ale ako cestu k istote. V medicíne totiž často platí, že pod mikroskopom sa ukáže pravda.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
