Epilepsia nemusí byť prekážkou plnohodnotného života. Kľúčom je pochopenie ochorenia, prispôsobenie každodenných návykov a otvorená komunikácia s okolím aj s lekárom. S vhodnou starostlivosťou môžete zvládať záchvaty aj náročnejšie situácie, ako je tehotenstvo, s istotou a pokojom.
Čo je epilepsia?
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom dochádza k opakovaným záchvatom v dôsledku narušenej elektrickej aktivity v mozgu. Nejde o psychickú poruchu, ale o poruchu nervového systému, ktorá môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku – od malých detí po seniorov.
Záchvaty sa u jednotlivcov líšia podľa miesta vzniku v mozgu a typu epilepsie. Môžu byť nenápadné, napríklad len krátke „vypnutia“, ale aj dramatické s bezvedomím a kŕčmi. V mnohých prípadoch je možné ochorenie dobre kontrolovať liekmi a pacienti môžu žiť plnohodnotný život.
Typy epileptických záchvatov
Generalizované tonicko-klonické záchvaty – najznámejšia forma s bezvedomím, kŕčmi a trasením.
Absencie (petit mal) – krátke výpadky vedomia, bez pádu, časté u detí.
Myoklonické záchvaty – náhle trhnutia svalov bez straty vedomia.
Atonické záchvaty – náhle ochabnutie svalstva, vedúce k pádu.
Fokálne (parciálne) záchvaty – postihujú len časť mozgu, môžu zahŕňať neobvyklé pocity, pohyby alebo správanie.
Reflexné záchvaty – spúšťané konkrétnym podnetom (napr. blikajúcim svetlom, zvukom).
Ako spoznať epileptický záchvat?
Prejavy epileptického záchvatu sa líšia v závislosti od jeho typu. Nemusia sa vždy prejaviť kŕčmi – niektoré môžu vyzerať ako krátka strata koncentrácie či neobvyklé správanie. Prvé záchvaty často prichádzajú nečakane, no niekedy im predchádzajú varovné príznaky, tzv. aura.
Typické príznaky:
náhla strata vedomia,
trasenie, kŕče končatín alebo celého tela,
stuhnutosť tela, záklon hlavy,
zastavenie pohybov alebo pohľad „do prázdna“,
mľaskanie, žuvacie pohyby, opakovanie gest,
náhly pád bez varovania,
zmätenosť, únava po záchvate.
Epilepsia u detí a starších ľudí
U detí sa epilepsia často objavuje už v ranom veku, pričom niektoré formy môžu s dospievaním úplne vymiznúť. Detský mozog je vo vývine, a preto môže reagovať na podráždenie inak ako mozog dospelého. Záchvaty sa môžu prejaviť aj veľmi nenápadne – napríklad krátkym výpadkom vedomia alebo zvláštnym správaním.
V starobe býva epilepsia často spojená s inými neurologickými problémami, ako sú cievne mozgové príhody, demencia či úrazy hlavy. Diagnostika býva náročnejšia, keďže niektoré záchvaty môžu byť zamieňané s prejavmi stareckej zmätenosti alebo demencie. Pravidelné neurologické kontroly sú preto dôležité.
Depositphotos
Čo môže spôsobiť epilepsiu?
Epilepsia môže vzniknúť v dôsledku narušenia elektrickej aktivity v mozgu, ale dôvody bývajú rôzne a nie vždy jednoznačne identifikovateľné. U niektorých ľudí sa epilepsia objaví po úraze alebo infekcii, u iných ide o dedičnú záležitosť. Príčina môže byť vrodená, získaná alebo neznáma (tzv. idiopatická epilepsia).
Medzi najčastejšie príčiny patria:
genetická predispozícia,
poranenia hlavy (úrazy, nehody),
nádory mozgu alebo štrukturálne zmeny,
cievne mozgové príhody, krvácanie do mozgu,
zápalové ochorenia CNS (napr. meningitída, encefalitída),
vrodené vývojové chyby mozgu,
metabolické poruchy alebo nedostatok kyslíka pri pôrode.
Diagnostika epilepsie
Diagnostika epilepsie začína podrobnou anamnézou – lekár sa pýta na presný priebeh záchvatov, ich frekvenciu, trvanie a sprievodné prejavy. Dôležité sú aj informácie od svedkov záchvatov, pretože samotný pacient si ich často nepamätá.
Počiatočné vyšetrenie zvyčajne zahŕňa aj neurologické testy a základné krvné odbery, ktoré pomáhajú vylúčiť iné príčiny. Kľúčovým nástrojom pri stanovení diagnózy je EEG (elektroencefalogram), ktoré zachytáva elektrickú aktivitu mozgu a môže odhaliť epileptickú aktivitu aj mimo záchvatu.
V niektorých prípadoch sa dopĺňa aj zobrazovacie vyšetrenie mozgu – ako CT alebo MRI – na vylúčenie nádorov, jaziev či vývojových abnormalít. Diagnostika býva niekedy zdĺhavá, pretože cieľom je presne určiť typ epilepsie a zvoliť vhodnú liečbu.
Liečba epilepsie
Liečba epilepsie je zameraná na kontrolu záchvatov, zlepšenie kvality života a minimalizáciu vedľajších účinkov. Spôsob liečby sa volí individuálne podľa typu epilepsie, veku pacienta a reakcie na terapiu.
1. Antiepileptiká – základ liečby
Najčastejšie sa epilepsia lieči pomocou antiepileptických liekov (AED), ktoré znižujú nadmernú aktivitu mozgových buniek. Existuje viacero druhov liekov, pričom výber závisí od typu záchvatov a celkového zdravotného stavu pacienta. U väčšiny pacientov sa vďaka správne zvolenému lieku dosiahne úplná kontrola alebo výrazné zníženie frekvencie záchvatov.
2. Chirurgická liečba
Ak lieky nezaberajú a epileptické ložisko sa nachádza v konkrétnej časti mozgu, ktorá nie je životne dôležitá, môže sa zvážiť chirurgické odstránenie tejto oblasti. Táto možnosť je najčastejšie využívaná pri tzv. farmakorezistentnej epilepsii. Úspešná operácia môže viesť k úplnému odstráneniu záchvatov alebo k ich výraznému zníženiu.
3. Vagusový nervový stimulátor
Ide o implantabilné zariadenie podobné kardiostimulátoru, ktoré vysiela elektrické impulzy do mozgu prostredníctvom blúdivého nervu (nervus vagus). Táto liečba je vhodná pre pacientov, ktorí nemôžu podstúpiť operáciu alebo nezareagovali dostatočne na lieky. Môže pomôcť znížiť počet a intenzitu záchvatov.
4. Ketogénna diéta
Najmä u detí s ťažko liečiteľnou epilepsiou môže byť účinná ketogénna diéta – strava s vysokým obsahom tukov a nízkym množstvom sacharidov. Táto diéta mení metabolizmus mozgu a môže znížiť výskyt záchvatov. Musí však prebiehať pod dohľadom lekára a výživového špecialistu.
5. Podporné terapie
Pacientom s epilepsiou často pomáha psychologická podpora, edukácia a režimové opatrenia. Dôležité je vyhýbať sa spúšťačom záchvatov, ako sú stres, nedostatok spánku či blikajúce svetlá. Podporné skupiny a terapeutická pomoc môžu zlepšiť zvládanie ochorenia v každodennom živote.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Ak sa stanete svedkom epileptického záchvatu, zachovajte pokoj a zabezpečte postihnutému bezpečný priestor. Odstráňte nebezpečné predmety v okolí, uvoľnite mu odev okolo krku a jemne ho položte na bok, aby sa predišlo vdýchnutiu slín či zvratkov. Nezadržiavajte mu pohyby a nič mu nevkladajte do úst – nehrozí, že by si prehryzol jazyk, no mohli by ste mu ublížiť.
Záchvat obvykle trvá 1 až 3 minúty. Po jeho odznení ostaňte pri postihnutom, kým nenadobudne plné vedomie. Ak záchvat trvá viac než 5 minút, ak ide o prvý výskyt, dôjde k zraneniu alebo sa záchvaty opakujú, bezodkladne volajte záchrannú službu. Včasná a správna pomoc môže výrazne znížiť riziko komplikácií.
Život s epilepsiou – čo je dobré vedieť?
Epilepsia neznamená koniec aktívneho života – pri správnej liečbe a úprave životného štýlu môžu ľudia s týmto ochorením žiť plnohodnotne. Dôležité je dodržiavať liečebný plán, pravidelne navštevovať neurológa a informovať svoje okolie o tom, ako pomôcť v prípade záchvatu. Práca, štúdium, šport aj cestovanie sú pri dobre nastavenej liečbe možné, hoci niekedy s istými obmedzeniami.
Zásadný význam má aj psychická pohoda. Chronické ochorenie, akým epilepsia je, môže ovplyvniť sebavedomie aj spoločenský život. Podpora rodiny, priateľov či psychologická pomoc zohrávajú veľkú úlohu pri adaptácii a zvládaní stresu, ktorý môže byť zároveň aj spúšťačom záchvatov.
Ako žiť s epilepsiou – praktické tipy na každodenný život
Život s epilepsiou si vyžaduje určité úpravy, no to neznamená, že sa musíte obmedzovať vo všetkom. Naopak – vďaka dobre nastavenej liečbe, režimu a informovanosti môžete fungovať naplno, bezpečne a sebavedomo. Každodenné návyky a prostredie zohrávajú dôležitú úlohu v tom, ako dobre dokážete epilepsiu zvládať.
Tipy, ktoré vám pomôžu žiť pokojne a plnohodnotne:
Udržiavajte pravidelný denný režim, najmä spánkový – ponocovanie a vyčerpanie môžu vyvolať záchvat.
Nezabúdajte na lieky – nastavte si pripomienky, používajte dávkovače alebo aplikácie.
Minimalizujte stres – relaxačné techniky, pohyb, dychové cvičenia a rutina vám môžu pomôcť.
Informujte blízkych a kolegov, ako reagovať v prípade záchvatu – to vám dá pocit bezpečia.
Zabezpečte domácnosť – odstráňte ostré rohy, protišmykové podložky, sprchujte sa radšej ako kúpte.
Športujte opatrne – vyhnite sa plávaniu osamote, horolezectvu či jazde na motorke.
Zapisujte si záchvaty a spúšťače – denník vám aj lekárovi pomôže sledovať vzorce.
Cestujte s rozvahou – noste so sebou lieky, lekársku správu, v zahraničí aj preklad diagnózy.
Prevencia epileptických záchvatov
Aj keď nie všetkým záchvatom sa dá úplne zabrániť, existuje viacero spôsobov, ako minimalizovať riziko ich výskytu:
Dodržiavajte liečbu – užívajte predpísané lieky pravidelne a podľa odporúčaní lekára.
Spite dostatočne – nedostatok spánku je jedným z najčastejších spúšťačov.
Vyhýbajte sa alkoholu a drogám – môžu ovplyvniť účinok liekov alebo priamo vyvolať záchvat.
Zvládajte stres – naučte sa relaxovať, používajte dychové techniky, meditáciu alebo pohyb.
Poznajte svoje spúšťače – niektorí ľudia reagujú na blikajúce svetlá, únava či hormonálne zmeny.
Epilepsia a tehotenstvo
Epilepsia nie je prekážkou tehotenstva, no vyžaduje dôkladnú prípravu a úzky dohľad lekára. Dôležité je naplánovať tehotenstvo v spolupráci s neurológom a gynekológom, ideálne ešte pred počatím. Niektoré antiepileptiká môžu mať vplyv na vývoj plodu, preto je často potrebné liečbu upraviť alebo zvoliť bezpečnejšiu alternatívu.
Počas tehotenstva je dôležité pokračovať v liečbe, pravidelne sledovať zdravotný stav a vyhýbať sa faktorom, ktoré by mohli vyvolať záchvaty – ako stres, únava či vynechanie liekov. Väčšina žien s epilepsiou donosí zdravé dieťa a má prirodzený pôrod. Dôležitá je aj starostlivosť v období po pôrode, kedy dochádza k hormonálnym výkyvom a únave – oboje môže ovplyvniť výskyt záchvatov.
Mýty o epilepsii, ktoré je čas vyvrátiť
S epilepsiou je stále spojených veľa mylných predstáv, ktoré zbytočne vytvárajú strach a stigmu. Jedným z najčastejších mýtov je, že ide o psychickú chorobu – v skutočnosti je to neurologické ochorenie mozgu. Rovnako nie je pravda, že počas záchvatu človek vždy stráca vedomie – existujú rôzne typy záchvatov, niektoré veľmi nenápadné.
Mnohí si tiež myslia, že človeku v záchvate treba vkladať niečo do úst, aby si neprehrýzol jazyk – ide o nebezpečný a nesprávny zásah. Epilepsia nie je nákazlivá a väčšina ľudí s touto diagnózou môže viesť normálny život vrátane práce, vzťahov a rodiny. Osveta a správne informácie sú najlepším liekom proti predsudkom.
Život s epilepsiou môže byť plnohodnotný
Epilepsia síce prináša výzvy, no vďaka modernej medicíne a lepšiemu pochopeniu ochorenia dnes mnohí ľudia s touto diagnózou žijú aktívne, pracujú, cestujú a zakladajú si rodiny. Kľúčom je nielen vhodná liečba a zodpovedný prístup k vlastnému zdraviu, ale aj informované a podporné okolie.
Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa ľudia s epilepsiou cítili prijatí, pochopení a bezpeční – či už tým, že vieme, ako poskytnúť prvú pomoc, alebo tým, že búrame mýty. Epilepsia nemusí byť prekážkou, ak sa o nej hovorí otvorene a bez predsudkov.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
