Kardiovaskulárny systém. S týmto pojmom sa za život stretneme nespočetne veľakrát. Vieme, že ide o jeden z dôležitých systémov nášho organizmu, vieme, že sa týka srdca, krvi a ciev, ale to je častokrát to jediné, čo o kardiovaskulárnom systéme vieme.
Veľakrát čítame alebo počúvame o tom, že to a ono kardiovaskulárnemu systému prospieva a to či ono mu, naopak, škodí. Ak vás však zaujíma viac, napríklad to, ako tento systém funguje, čo všetko zahŕňa či čo má vlastne celý ten čas, kým žijeme, na práci, čítajte ďalej!
Cievny systém
Náš cievny systém tvoria tepny, žily, vlásočnice a kapiláry, ktoré majú jednu extrémne dôležitú úlohu – spájať všetky bunky v našom organizme. Do týchto buniek zároveň prenášajú krv a tá zase do celého tela distribuuje všetko to, bez čoho skutočne nedokážeme žiť a o čom tak často píšeme aj v našich článkoch.
Sú to enzýmy, živiny, antioxidanty, minerálne látky, hormóny, jednoducho samé dôležité látky. Tepny majú napríklad za úlohu prepraviť krv z pľúc do srdca a odtiaľ do celého tela, vlásočnice sa zase starajú o to, aby sa všetok odpad a toxíny dostali bezpečne do hrubého čreva, obličiek a pľúc, odkiaľ ich telo nehostinne vypudí a žily? Tie pracujú na rovnakom princípe ako vlásočnice a to doslova vo dne v noci, neúnavne, 365 dní v roku. Poriadna šichta, čo poviete?
Krv
Čo si budeme navrávať, ide o našu fyzickú životnú silu. Hoci mnohí z nás z pohľadu na ňu omdlievajú, koluje našimi žilami tak usilovne, že bez nej by sme, jedným slovom, neboli. O krvi by sa toho dalo popísať neuveriteľne veľa, ale čo je naozaj dôležité vedieť je to, že krv sa skladá z pevných zložiek a z plazmy. Pevnými zložkami sú napríklad červené krvinky, biele krvinky alebo krvné doštičky.
Nuž a plazma – tú tvorí z veľkej väčšiny voda a zvyšok, to sú bielkoviny, živiny a rôzne plyny. Mimochodom, keď už sme pri tej krvi, viete vôbec, nositeľom akej krvnej skupiny ste? Poznáme totiž skupiny A (známa viac, ako 20 tisíc rokov), B (vznikla na území Himalájí), AB (zo všetkých krvných skupín najmladšia) a 0 (jej nositelia sú vraj najcitlivejší na infekčné ochorenia).
Shutterstock®
Srdce
Už dávno vieme, že srdce nie je len ten krásny vzor, ktorý nám náš romantický partner vyryl do kôry stromu, samozrejme, s našimi iniciálami. Srdce je v prvom rade štvorkomorový orgán, plný ventilov, cez ktoré prúdi krv tak dovnútra ako aj von. Srdce si môžeme pokojne predstaviť ako dom s izbami.
Tými izbami sú predsiene a komory. Sused srdca, pľúca, vysiela prepotrebného hosťa, teda krv, pozrieť sa najprv do ľavej predsiene a potom aj do ľavej komory. Keď je tu už krv primerane dlho, vyberie sa zo srdca na okružnú výpravu do celého tela. A že to nie je len taká mini prechádzočka! Putuje totiž až kilometre dlhým cievnym systémom, odkiaľ sa vracia do pravej predsiene, ani sa nevyzúva a hneď zase prebehne do pravej komory, odkiaľ sa vracia domov – do pľúc.
Zaujímavosti o krvi a srdci
Srdce za deň prečerpá až 7 000 litrov krvi.
Dĺžka všetkých ciev v tele dosahuje až 100 000 kilometrov – obtočili by Zem viac ako dvakrát.
Krvné bunky vznikajú v kostnej dreni a neustále sa obnovujú.
Srdce bije približne 100 000-krát denne – nepozná sviatky ani voľno.
Červené krvinky žijú približne 120 dní, potom sa recyklujú v slezine.
Krvná skupina 0 je univerzálny darca, skupina AB zas univerzálny príjemca.
Funkcie kardiovaskulárneho systému
Náš kardiovaskulárny systém neodvádza len krv tam a späť – robí oveľa viac. Okrem zásobovania tela kyslíkom a živinami pomáha odvádzať aj to, čo v tele už netreba – oxid uhličitý a odpadové látky. Jednoducho povedané, roznáša to dobré a zbavuje nás toho zlého.
Ďalšou dôležitou úlohou je regulácia telesnej teploty. Keď je nám horúco, cievy sa rozširujú, keď zima, stiahnu sa. Vďaka tomu telo vie reagovať na vonkajšie podmienky rýchlejšie ako my, keď hľadáme sveter.
A ako bonus? Krv slúži aj ako taxi služba pre hormóny, imunitné bunky a iné látky, ktoré si to mieria presne tam, kde sú práve potrebné. Všetko prebieha rýchlo, efektívne a bez meškania – teda pokiaľ mu to my sami nepokazíme.
Najčastejšie ochorenia kardiovaskulárneho systému
Kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete – no zároveň sú mnohé z nich do veľkej miery preventabilné. Najznámejším strašiakom je vysoký krvný tlak, ktorý často nemá žiadne viditeľné príznaky, ale môže viesť k vážnym následkom. Ďalej je to ateroskleróza – teda upchávanie ciev tukovými usadeninami.
Srdcový infarkt, mŕtvica, poruchy srdcového rytmu či zlyhávanie srdca – všetky tieto diagnózy sú na vzostupe, najmä pri nedostatku pohybu, nezdravej strave a dlhodobom strese. Dobrá správa? Veľa toho máme vo vlastných rukách.
Shutterstock®
Ako posilniť kardiovaskulárny systém – tipy na každý deň
Hýbte sa denne aspoň 30 minút: Rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie – čokoľvek, čo rozhýbe srdce.
Obmedzte soľ a cukor: Príliš veľa soli zvyšuje tlak, cukor zas vedie k zápalom a poškodeniu ciev.
Jedzte viac vlákniny: Ovocie, zelenina, strukoviny a celozrnné výrobky podporujú zdravie ciev.
Zaraďte zdravé tuky: Omega-3 mastné kyseliny z rýb, ľanových semienok či orechov pomáhajú srdcu.
Doprajte si kvalitný spánok: Nedostatok spánku zvyšuje hladinu stresových hormónov.
Nefajčite – ani pasívne: Fajčenie je jedným z najväčších rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení.
Zvládajte stres vedome: Pomáha dýchanie, meditácia, alebo len obyčajná pauza od telefónu.
Srdce, ktoré nás drží pri živote
Náš kardiovaskulárny systém je tichý pracant, ktorý nežiada potlesk ani prestávku. O to viac si zaslúži našu pozornosť – nie až vtedy, keď sa ozve bolesťou alebo slabosťou, ale práve teraz, keď ešte funguje bez výhrad. Prevencia nie je len slovo pre lekársku brožúru, ale každodenná výzva, ktorú môžeme prijať.
Starostlivosť o srdce a cievy nie je len záležitosťou starších ročníkov. Už aj tridsiatnici môžu pocítiť následky hektického životného štýlu. Preto si zaslúži malé „ďakujem“ každý výber schodov namiesto výťahu, každé jedlo bez vyprážaného syra a každá chvíľa pokoja bez hluku a stresu.
Aktualizovaný článok: 11.11.2025
