Čo sú kmeňové bunky? Pri ktorých ochoreniach sa uplatňuje liečba kmeňovými bunkami?

Aj keď moderná medicína ani zďaleka nie je všemocná, dnes už dokáže toho naozaj mnoho. Dostupné sú najrozličnejšie metódy liečby, ktoré sa uplatňujú pri rôznorodých ochoreniach. Liečebné metódy vo všeobecnosti rozdeľujeme na chirurgické a konzervatívne, teda tie nechirurgické. Farmakologická liečba, fyzioterapia, rádioterapia, magnetoterapia, liečba laserovým svetlom, hemodialýza, kryochirurgia, elektroliečba a mnohé iné liečebné metódy napomáhajú ľuďom riešiť ich zdravotné problémy. 

K najmodernejším liečebným metódam v súčasnosti patrí okrem iného liečba kmeňovými bunkami. Čo sú kmeňové bunky a pri liečbe ktorých ochorení sa využívajú? Ako prebieha liečba kmeňovými bunkami?

Kmeňové bunky sú prirodzenou súčasťou každého ľudského organizmu. Sú to primárne nediferencované bunky, ktoré majú schopnosť premeniť sa na špecializovaný druh buniek. Vďaka kmeňovým bunkám je telo schopné nahradzovať špecializované tkanivá, ktorých bunky nie sú schopné delenia. Kmeňové bunky sa v tele delia bez obmedzení. Sú vlastne základnými bunkami nášho tela, no tvoria len malú časť z celkového množstva buniek v tele. 

Rozlišujeme 2 základné typy kmeňových buniek:

• embryonálne kmeňové bunky – nachádzajú sa v embryu, 

• dospelé kmeňové bunky – nazývané aj somatické, nachádzajú sa už v diferencovaných tkanivách alebo orgánoch. 

Podľa diferenciačného potenciálu delíme kmeňové bunky nasledovne: 

• totipotentné kmeňové bunky – existujú v štádiu zygoty a diferencujú sa na akýkoľvek typ buniek,

• pluripotentné kmeňové bunky – embryonálne kmeňové bunky, ktoré sa diferencujú na všetky typy špecializovaných buniek okrem buniek placenty,
• multipotentné kmeňové bunky – dospelé kmeňové bunky, ktoré sa diferencujú na určité typy buniek,
• unipotentné kmeňové bunky – dospelé kmeňové bunky, ktoré sa diferencujú na jeden typ buniek.

Odporúčame: ​Hepatitída: Čo všetko o nej treba vedieť?

Kmeňové bunky sa pre svoju schopnosť regenerácie a obnovy využívajú pri liečbe mnohých zdravotných problémov. Liečba kmeňovými bunkami v súčasnej dobe predstavuje jednu z najmodernejších a veľmi prevratných liečebných metód. Kmeňové bunky sa používajú s cieľom obnoviť poškodené a opotrebované bunky a opraviť poranené tkanivá ľudského tela, a tým aj zlepšiť klinické symptómy, respektíve zmierniť sprievodné príznaky ochorenia. 

Liečba kmeňovými bunkami predstavuje formu regeneratívnej medicíny, ktorá využíva prirodzené hojivé mechanizmy tela na liečbu rôznych stavov. So zvyšujúcim sa vekom počet kmeňových buniek v rôznych častiach tela klesá, čím sa znižuje schopnosť obnovy poškodených buniek. Terapia kmeňovými bunkami je zameraná na zvýšenie prirodzeného opravného systému tela zvýšením množstva kmeňových buniek v mieste postihnutia.

Kmeňovým bunkám sú pripisované nasledujúce vlastnosti:

• majú liečebné, regeneračné a hojivé schopnosti,

• poskytujú protizápalový účinok,
• v poškodených tkanivách navádzajú na vstup aj ďalšie bunky, ktoré sú potrebné pre rast tkaniva,
• inhibujú apoptózu (programovanú bunkovú smrť),
• diferencujú sa na bunky kosti, chrupavky, šľachy či väzivového tkaniva.

Kmeňové bunky sú v určitom množstve prítomné v rôznych častiach ľudského tela. V najvyššom počte ich spravidla nájdeme v tuku a kostnej dreni. Napríklad 1 ml tukového tkaniva môže obsahovať až 100 – 500-tisíc kmeňových buniek. V súčasnej dobe sa kmeňové bunky, ktoré sú následne využité v rámci liečebného procesu, získavajú z kostnej drene, tukového tkaniva či periférnej krvi pacienta, alebo aj z pupočníkovej krvi či tkaniva pupočnej šnúry. 

Ako prebieha odber kmeňových buniek, závisí v prvom rade od toho, z akej časti tela sú odoberané. Najčastejšie prebieha odber z tukového tkaniva, pričom tento zákrok sa vykonáva v lokálnej anestézii. Z vybraného miesta s dostatkom tuku, a to najčastejšie z brušnej steny, sa odoberie tukové tkanivo, z ktorého sa následne špeciálnou metódou v sterilných podmienkach izolujú kmeňové bunky. 

Pri získavaní kmeňových buniek z kostnej drene je zase potrebná punkcia ihlou, pričom najčastejšie dochádza k odberu z panvovej kosti. Izolované kmeňové bunky sa následne aplikujú priamo do postihnutého miesta, aby pôsobili v mieste poškodenia. 

Odporúčame: ​Borievka obyčajná a jej účinky: Ako ju využiť pri varení aj ako liek?

Kmeňové bunky predstavujú biologické východisko všetkých somatických štruktúr, preto ich perspektívne možno uplatniť na liečbu orgánových systémov (kardiovaskulárny, endokrinný, respiračný) prakticky vo všetkých odboroch medicíny. Liečba kmeňovými bunkami sa v súčasnosti najčastejšie uplatňuje pri degeneratívnych ochoreniach kĺbových chrupaviek, teda napríklad pri artróze. Izolované kmeňové bunky možno aplikovať priamo do postihnutého kĺbu s cieľom zlepšiť stav poškodenej chrupavky. 

Kmeňové bunky sa však používajú aj v plastickej chirurgii, neurológii či kardiológii. Opodstatnenie si našli napríklad v kardiovaskulárnej medicíne pri liečbe infarktu myokardu, ischémii či chronickom srdcovom zlyhávaní. Využívajú sa aj pri rozsiahlych popáleninách.

V súčasnosti sa sledujú možnosti využitia liečby kmeňovými bunkami aj pri:

• rôznych poraneniach miechy,

• Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe,
• ALS,
• mozgovej príhode a iných neurologických poruchách,
• cystickej fibróze,
• artritíde,
• lupuse,
• Crohnovej chorobe, ulceróznej kolitíde,
• sexuálnych poruchách, neplodnosti a mnohých iných ochoreniach a zdravotných problémoch. 

Do liečby kmeňovými bunkami vkladajú nádeje mnohé odvetvia medicíny a hlavne pacienti so závažnými a ťažko liečiteľnými ochoreniami. Kmeňové bunky totiž vykazujú priaznivé účinky pri liečbe celého radu rozličných zdravotných problémov. Avšak, v súčasnosti nie je aplikácia kmeňových buniek radená medzi liečebné metódy s dostatočne potvrdenou účinnosťou, preto nie je všeobecne odborne akceptovaná.

Liečba kmeňovými bunkami je stále považovaná za experimentálnu a je predmetom nespočetného množstva klinických štúdií na Slovensku a vo svete. Často sa o liečbe kmeňovými bunkami uvažuje vtedy, keď tradičné metódy liečby závažných zdravotných komplikácií nepriniesli žiadaný efekt.

Napriek tomu liečba kmeňovými bunkami vykazuje u mnohých pacientov veľmi dobré výsledky. Výhodou je, že doposiaľ nie sú zaznamenané riziká či vedľajšie nežiaduce účinky pri použití vlastných kmeňových buniek. Na druhú stranu je však terapia kmeňovými bunkami využívaná len krátko. 

Veľkou nevýhodou liečby kmeňovými bunkami je fakt, že je veľmi drahá a rozhodne nie je všeobecne dostupná. Navyše, v mnohých prípadoch ani nemôže byť u pacienta použitá. Ku kontraindikáciám patrí napríklad závažná infekcia, nádorové ochorenie, poruchy krvotvorby a zrážania krvi.

Odporúčame: ​Naparovanie dutín – aké má účinky a ako správne postupovať?