Za tŕpnutím či mravčením nôh môžu stáť mnohé rôznorodé príčiny. Môže ísť o následok nadmernej fyzickej záťaže končatín, nadmerného stresu, užívania niektorých liekov, ale aj o nedostatok niektorých vitamínov a minerálov. Niekedy môžu byť príčiny vážnejšie a za tŕpnutím sa môže skrývať ochorenie, napríklad tetánia, poruchy periférnych nervov, fibromyalgia, ochorenia chrbtice, tiež skleróza multiplex. Pocity tŕpnutia, mravčenia, ale aj mnohé iné nešpecifické pocity v nohách tiež môže spôsobovať takzvaný syndróm nepokojných nôh. Počuli ste o tomto zdravotnom probléme?
Čo je syndróm nepokojných nôh?
Syndróm nepokojných nôh môžeme označiť za neurologickú poruchu, respektíve ochorenie, ktoré sa charakteristicky prejavuje najmä nepríjemnými a pomerne ťažko opísateľnými pocitmi v končatinách a neustálymi pohybmi nôh. Názov tejto poruchy pochádza z anglického Restless legs syndrome (skratka RLS). Ochorenie je tiež známe ako Willis-Ekbomova choroba či Ekbov syndróm. Táto senzitívno-motorická porucha centrálnej nervovej sústavy v určitej miere postihuje približne 5 až 15 % populácie. Rozlišujeme pritom:
- primárny syndróm nepokojných nôh – vyskytuje sa ako samostatné ochorenie, presné príčiny nie sú známe, predpokladá sa vplyv genetiky a ďalších faktorov,
- sekundárny syndróm nepokojných nôh – vzniká na podklade iného ochorenia.
Odporúčame: Silne zapáchajúci moč – môže poukazovať na zdravotný problém?
Aké sú príčiny syndrómu nepokojných nôh?
Hlavné príčiny syndrómu nepokojných nôh nie sú známe, predpokladá sa vplyv viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov. Ako sme spomenuli vyššie, RLS delíme na primárny a sekundárny. V prvom prípade je najvýznamnejším faktorom genetická predispozícia. Vyššie riziko môže byť prítomné u jedincov s rodinnou anamnézou, teda u tých, u ktorých sa v rodine toto ochorenie vyskytuje. Sekundárny RLS sa zase môže rozvinúť v dôsledku niektorých chronických ochorení, ako je napríklad cukrovka, poškodenie nervov (neuropatie), zlyhanie obličiek, kŕčové žily, poruchy štítnej žľazy, Parkinsonova choroba a iné.
Vo všeobecnosti je však známych mnoho rizikových faktorov a spúšťačov tohto syndrómu. Predpokladá sa, že rozvoj prejavov charakteristických pre syndróm nepokojných nôh môže súvisieť napríklad s abnormálnou úrovňou mozgového chemického dopamínu. Táto látka sa podieľa na riadení pohybov tela. Okrem toho môžeme menovať ďalšie rizikové faktory:
- užívanie niektorých liekov (antidepresíva, antipsychotiká a iné),
- tehotenstvo – často sa syndróm objaví u žien v poslednom trimestri (prejavy neraz odznievajú krátko po pôrode),
- nedostatok železa, ale aj iných vitamínov a minerálov,
- vplyv niektorých toxických látok (alkohol a iné).
Ako sa prejavuje syndróm nepokojných nôh?
Konkrétne popísať prejavy syndrómu nepokojných nôh nie je úplne jednoduché. U jednotlivých pacientov môžu byť príznaky značne individuálne a môžu ich pociťovať a opisovať veľmi subjektívne, napríklad ako bližšie nešpecifikovaný nepríjemný pocit v nohách. Zvyčajne syndróm postihuje len dolné končatiny, výnimočne vo vážnych prípadoch ruky alebo hlavu. Vo všeobecnosti možno syndróm nepokojných nôh charakterizovať ako dyskomfort v nohách. Najtypickejším prejavom je nutkanie pohybovať nohami, a to najmä počas sedenia alebo ležania, teda pri oddychu. Často sú tieto pocity o to intenzívnejšie počas zaspávania, pri pohybe ustupujú.
Syndróm nepokojných nôh môžu ďalej sprevádzať nasledujúce príznaky:
- pocity mravčenia, brnenia alebo pálenia v nohách,
- tŕpnutie nôh,
- vnútorné napätie či ťažoba v nohách,
- bolesť,
- kŕče v lýtkach,
- svrbenie alebo šteklenie v nohách,
- pocity tlaku alebo trhania v nohách,
- striedanie pálenia a chladu,
- problémy so zaspávaním a spánkom (najmä z dôvodu výskytu vyššie spomenutých príznakov).
Syndróm nepokojných nôh u detí
Syndróm nepokojných nôh sa najčastejšie rozvíja u dospelých v strednom veku, v o niečo vyššej miere pritom postihuje ženské pohlavie. Výnimkou však nie je ani výskyt syndrómu v detskom veku. U detí je možné pozorovať časté pohyby nôh, nespokojnosť, naťahovanie nôh či časté menenie polohy v posteli a s tým spájajúce sa problémy so spánkom. Tieto ťažkosti sú pritom neraz chybne pripisované bolestiam sprevádzajúcim rast dieťaťa.
Odporúčame: Preeklampsia v tehotenstve: Aké sú príznaky a najväčšie riziká?
Liečba syndrómu nepokojných nôh
Liečba syndrómu nepokojných nôh je zameraná najmä na tlmenie sprievodných prejavov poruchy. Konkrétny postup liečby môže závisieť od toho, aké sú príčiny syndrómu (ak sa predpokladá vplyv niektorého rizikového faktoru). Ak je RLS spôsobený niektorým ochorením pacienta (sekundárny RLS), dôsledná liečba základného ochorenia spravidla napomáha zmierňovať i príznaky syndrómu. Vo všeobecnosti býva liečba:
- farmakologická – podávajú sa lieky zvyšujúce dopamín (napr. aj lieky bežne určené na liečbu Parkinsonovej choroby), narkotiká, antikonvulzíva (tlmenie nepríjemných senzitívnych vnemov), benzodiazepíny (proti úzkosti, svalovým kŕčom, nespavosti),
- nefarmakologická – uplatňujú sa rôzne terapie, cvičenia, masáže, masážne a kompresné zariadenia.
Čo ešte pomáha?
Ak máte podozrenie na syndróm nepokojných nôh, neváhajte konzultovať zdravotný stav s lekárom. Riešiť problém je nevyhnutné najmä v prípadoch, kedy porucha výrazne negatívne ovplyvňuje bežný život človeka. Nepríjemné pocity v nohách môžu narúšať spánok a postupne viesť k nadmernej únave, vyčerpanosti, psychickému oslabeniu, depresívnym náladám, poruchám pozornosti, zníženiu pracovného výkonu aj poklesu imunity. V rámci liečby bývajú neraz účinné aj rôzne režimové opatrenia, ktoré môžu pomôcť zmierňovať nepríjemné sprievodné príznaky choroby.
Pri syndróme nepokojných nôh môže pomáhať:
- pestrá a vyvážená strava s obsahom všetkých živín,
- podľa potreby dopĺňanie minerálov a vitamínov doplnkami stravy (najmä železa, tiež horčíka, vápnika),
- pravidelný pohyb – strečing, chôdza, plávanie,
- horúce kúpele nôh,
- striedanie studených a teplých obkladov,
- masáže svalstva dolných končatín,
- obmedzenie alkoholu, kofeínu, tabaku,
- podoprenie nôh vankúšom počas spánku,
- podľa potreby úprava telesnej hmotnosti.
Odporúčame: Vyrobte si Priessnitzov obklad na krk či koleno. Kedy pomôže?
