Antidepresíva – kedy ich lekár predpisuje? Vieme, či môžu mať nežiaduce účinky

Depresia, nazývaná aj depresívna porucha, predstavuje závažnú psychickú afektívnu poruchu, ktorá ochromuje jasnosť myslenia jedinca, ako aj jeho psychomotoriku. Nejde o prechodnú krátkodobú zlú náladu, ale poruchu nálady s trvalým pocitom smútku, ktorý môže negatívne ovplyvňovať myslenie a správanie človeka a byť sprevádzaný rôznymi emocionálnymi a fyzickými problémami. 

Vo vážnych prípadoch sa depresie spájajú aj s patologickou zmenou osobnosti pacienta. Depresia môže mať rôzne podoby, závisí aj od konkrétnej formy. U každého pacienta môže byť prítomný trochu iný súbor príznakov. Z emočných príznakov môžeme spomenúť dlhodobý smútok, úzkosti, zmeny nálady, stratu záujmu, pocity beznádeje, silný vnútorný nepokoj či pocit menejcennosti. 

Kognitívne príznaky depresie môžu zahŕňať problémy s pozornosťou, zhoršenie pamäte či nerozhodnosť. K tomu sa môžu pridať aj telesné príznaky, ako problémy so spánkom, zmeny chuti do jedla, priberanie alebo chudnutie, zníženie libida, pokles energie alebo bolesti z neobjasnených príčin. 

Pri liečbe sa využíva psychoterapia a okrem toho aj medikamentózna liečba. V rámci nej sa uplatňujú v prvom rade antidepresíva. Aké typy antidepresív poznáme, v ktorých prípadoch ich lekár predpisuje a aké môžu byť ich nežiaduce účinky?

Čo sú antidepresíva?

Takzvané antidepresíva sa na trhu prvýkrát objavili v 50. rokoch minulého storočia. Ide o lieky používajúce sa na tlmenie symptómov depresie, ale aj pri iných zdravotných problémov. Ich účinok spočíva v tom, že pôsobia na fungovanie ľudských neurotransmiterov, čo sú chemické látky produkované centrálnym nervovým systémom, ktorých úlohou je prenášať signály z neurónov do cieľových buniek. 

Antidepresíva vo všeobecnosti prispievajú k vyrovnávaniu hladín neurotransmiterov. Jedným z predpokladov vysvetľujúcich vznik depresie sú totižto poruchy množstva neurotransmiterov v CNS, čím dochádza k poklesu dopamínu, serotonínu a norepinefrínu. Zvýšenie aktivity neurotransmiterov serotonínu, norepinefrínu a dopamínu sa ukázalo byť nápomocné pri zmierňovaní príznakov depresie a ďalších porúch. 

Odporúčame: ​Trápi vás hnisavá rana? Pozor, ide o znak infekcie! Poradíme, čo robiť

antidepresíva na predpis

Zdroj: Depositphotos

Typy antidepresív

V súčasnosti je na trhu dostupných viacero typov antidepresív. Vďaka pokroku v medicíne sa vyvíjajú stále účinnejšie a bezpečnejšie druhy. Rôzne typy antidepresív sa rozdeľujú hlavne na základe mechanizmu účinku, líšiť sa následne môžu líšiť aj vplyvom na užívateľa a vedľajšími účinkami. Najčastejšie sa možno stretnúť s týmito antidepresívami:

  • tricyklické antidepresíva (TCA) – najstaršia generácia antidepresív, blokujú spätné vychytávanie sérotonínu a noradrenalínu v mozgu, majú viac vedľajších účinkov, preto sa od ich používania skôr ustupuje (napr. nortriptylin, norimipramin, dosulepin),
  • selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) – zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu tým, že zabraňujú transportu serotonínu späť do nervovej bunky, patria k najčastejšie predpisovaným (napr. fluoxetín, sertralín, paroxetín),
  • inhibítory spätného vychytávania norepinefrínu a serotonínu (SNRI) – v mozgu zvyšujú nielen koncentráciu serotonínu, ale aj norepinefrínu, ide o modernejší typ antidepresív, majú aj analgetický účinok (napr. venlafaxín, duloxetín a milnaciprán),
  • inhibítory monoaminooxidázy (MAOI) – bránia aktivite enzýmu monoaminooxidázy, ktorý v mozgu napomáha rozkladu neurotransmiterov, ako je serotonín (napr. fenelzín, mirtazapín).

Kedy lekár predpisuje antidepresíva?

Ako už názov týchto liekov napovedá a ako sme aj spomenuli vyššie, antidepresíva sú liečivá v prvom rade zamerané na potlačenie príznakov depresie, prípadne aj dystýmie, ktorá predstavuje miernejšiu formu depresie a poruchy nálady. Antidepresíva sú vždy viazané na predpis. Niektoré môže predpísať aj všeobecný lekár, no predpisuje ich hlavne psychiater (nie psychológ!) na základe vyšetrení a stanovenej diagnózy pacienta.

Lekár musí vždy dôkladne zhodnotiť celkový zdravotný stav pacienta a výskyt konkrétnych klinických príznakov a na základe toho zvoliť vhodný druh antidepresív a stanoviť najprospešnejšiu dávku. U pacientov s diagnostikovanou depresiou môžu antidepresíva pomáhať zlepšovať náladu a znižovať pocity úzkosti a následne zmierňovať ďalšie charakteristické príznaky depresie.

Antidepresíva sa však nevyužívajú len pre depresii, ale aj ďalších stavoch. Uplatňovať sa môžu napríklad aj v týchto prípadoch: 

  • bipolárna porucha,

  • poruchy príjmu potravy,
  • úzkostné poruchy,
  • obsedantno-kompulzívne poruchy,
  • sociálna fóbia,
  • sezónna afektívna porucha,
  • panické poruchy,
  • migrény,
  • chronické bolesti (napr. pri neuropatiách). 

Zásady pri užívaní antidepresív

Pri užívaní antidepresív je potrebné dodržiavať niekoľko dôležitých zásad, ktoré v prvom rade podporia správny účinok liekov, taktiež môžu pomôcť znížiť riziko výskytu nežiaducich vedľajších účinkov. Ak súhlasíte s užívaním antidepresív a lekár vám ich predpíše, platí nasledovné:

  • nevysadzujte lieky, pretože vám v krátkej dobe nezaberú – antidepresíva sú určené na dlhodobé užívanie (dĺžku liečby určuje lekár) a obvykle sa začínajú naplno prejavovať až po 4 až 6 týždňoch od prvej dávky,
  • nevysadzujte lieky, keď príde k ústupe ťažkostí – antidepresíva majú správny účinok pri kontinuálnom užívaní, nemožno očakávať efekt v prípade užívania len pri výskyte ťažkostí (nefungujú ako napríklad lieky proti bolesti), 
  •  pri výskyte nežiaducich účinkov konzultujte problém s lekárom – ten môže v prípade potreby rozhodnúť o zmene druhu lieku alebo úprave dávky, mnohé nežiaduce účinky však postupne odznejú bez potreby liek vysadiť,
  • ak sa rozhodnete úplne vysadiť antidepresíva, poraďte sa s lekárom o vhodnom postupne – striktné vysadenie niektorých antidepresív bez predccádzajúceho postupného znižovania dávok môže viesť k vzniku psychických aj fyzických abstinenčných príznakov (najmä pri užívaní SSRI),
  • antidepresíva užívajte vždy podľa nariadení lekára, neznižujte ani nezvyšujte stanovené dávky bez nariadenia lekára,
  • na antidepresíva nie je vhodné konzumovať alkohol. 

Odporúčame: Nepríjemné kŕče v lýtkach: 5 zdravotných problémov, ktoré môžu signalizovať

vedľajšie účinky antidepresív

Zdroj: Depositphotos

Aké vedľajšie účinky môžu mať antidepresíva?

Ako sme už spomenuli, užívanie antidepresív sa spája aj s výskytom rôznych nežiaducich účinkov. Podobne to platí prakticky pri akomkoľvek lieku. V prípade antidepresív však môžu byť vedľajšie účinky pomerne výrazné, vždy ale závisí od konkrétneho jedinca, od toho, aký druh lieku užíva a v akých dávkach. 

Mnohé z vedľajších účinkov antidepresív postupne odznievajú, dokonca pri ich dlhodobom užívaní môžu úplne ustúpiť. Iné však môžu pretrvávať dlhodobo. Rôzne typy spomínaných antidepresív sa môžu spájať s rôznymi formami nežiaducich účinkov. Vo všeobecnosti sa pri užívaní antidepresív môžu dostaviť nasledujúce sprievodné ťažkosti:

  • sucho v ústach,
  • nevoľnosť,
  • závraty, 
  • priberanie na váhe, 
  • zníženie libida,
  • sexuálna dysfunkcia,
  • apatia, 
  • bolesti hlavy,
  • nespavosť alebo ospalosť,
  • nadmerné potenie,
  • hnačka alebo zápchy,
  • kožné vyrážky.

Lieky na depresiu bez predpisu

Antidepresíva, o ktorých sme písali vyššie, sú spravidla vždy viazané na predpis lekára, v lekárni ich bez predpisu od psychiatra nedostanete. Avšak, v lekárni sú dostupné rôzne voľnopredajné preparáty, ktoré sú určené na podporu riešenia problémov, ako sú rôzne depresívne a zhoršené nálady, nervozita, úzkosť, nadmerný stres. Obvykle ide o preparáty s rastlinnými výťažkami, prípadne obsahujú aj vitamíny a minerály.

Majú podporiť hlavne uvoľnenie organizmu, navodenie lepšej nálady či zvýšenie odolnosti voči stresu, tiež môžu pomáhať so zaspávaním. Veľmi často obsahujú hlavne ľubovník bodkovaný, čo je akési prírodné antidepresívum s mnohými potvrdenými účinkami na ľudskú psychiku. Pozor, prípravky s ľubovníkom nemožno užívať spolu s antikoncepciou, pretože môže dôjsť k zníženiu jej účinku.

Ďalej sa v takýchto voľnopredajných prípravkoch na podporu psychického zdravia využíva napríklad valeriána, medovka či levanduľa, tiež niektoré B vitamíny podporujúce správnu funkciu nervového systému. Priaznivý vplyv na psychiku sa pripisuje aj CBD. Ak hľadáte nejaký podobný doplnok stravy s účinkom na psychiku, poraďte sa s lekárnikom alebo lekárom. 

0 komentárov
autor komentu

Vaše meno:

ČO ČÍTAJÚ OSTATNÍ

Z NÁŠHO YOUTUBE