Preležaniny sa môžu spočiatku javiť ako malý zdravotný problém, no opak je pravdou. Postupne totiž môžu vyústiť až k vážnym komplikáciám, v najzávažnejších prípadoch môže byť dokonca ohrozený život pacienta. Rizikovú skupinu jedincov, ktorí sú náchylnejší na rozvoj tohto zdravotného problému, tvoria predovšetkým ležiaci pacienti. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako sa preležaniny prejavujú, čo zvyšuje riziko ich rozvoja, ako aj na to, ako im predchádzať.
Čo sú dekubity?
Preležaniny predstavujú rany, respektíve defekty kože a podkožných štruktúr. Vznikajú spravidla v dôsledku chronického dlhodobého vonkajšieho tlaku na povrch tela a trenia kože, čo vedie k nedostatočnému krvnému zásobeniu v tkanivách, a tým aj k ich poškodeniu. Poruchy prekrvenia kože a podkožia v dôsledku trvalého mechanického tlaku sa často vyskytujú u chorých a dlhodobo ležiacich pacientov.
Preležaniny odborne nazývame dekubity, resp. decubitus. Názov pochádza z latinského decumbere, čo v preklade znamená ľahnúť si. Dekubity sa najčastejšie vyskytujú v sedacej a krížovej oblasti, predovšetkým však na miestach, kde koža pokrýva kosť a kde je prítomná len malá alebo žiadna vrstva tuku či svalovej hmoty. Pozorovať ich možno v oblasti bedrových kostí, na chrbte, okolo kostrče, na členkoch a pätách, v zadnej časti hlavy či na lakťoch.
Odporúčame: Syndróm nepokojných nôh – prečo vzniká a čo naň pomáha?
Ako sa preležaniny prejavujú?
Dekubity sú ohraničené kožné rany, ktorých vzhľad sa mení v závislosti od jednotlivých štádií ochorenia. Preležaniny zvyknú začínať ako začervenané miesto na pokožke, ktoré má tendenciu svrbieť a postupne tmavnúť. V neskorších fázach sú na koži prítomné otvorené rany a vredy. Dekubity môžu byť sprevádzané opuchom postihnutej kože, bolesťou a vo vážnych prípadoch až prítomnosťou hnisu a zápachu. V závislosti od stupňa nekrózy (odumretia) a hĺbky kožných defektov rozlišujeme štyri hlavné štádiá dekubitov.
Stupne dekubitov:
- 1. stupeň (erytém) – prejavuje sa začervenaním, ktoré nemizne ani po zatlačení na kožu. Prítomný je opuch, svrbenie, pocit pálenia a tepla na pokožke. Koža ešte nie je poškodená, bolesť spravidla nebýva prítomná.
- 2. stupeň (pľuzgier) – vzniká lézia s čiastočným poškodením kože a následne pľuzgier. Pacient môže pociťovať bolesti.
- 3. stupeň (nekróza) – poškodenie postupuje do podkožnej vrstvy a dochádza k odumieraniu tkaniva. Vzniká vred so suchou tmavou chrastou z odumretého tkaniva alebo vlhkým žltohnedým povlakom. Prítomný môže byť zápach.
- 4. stupeň (vred) – dochádza k rozsiahlemu hlbokému poškodeniu kože a vzniku otvorenej rany. Zasiahnuté je aj svalstvo, šľachy, prípadne kostné tkanivo. Prítomný býva hnilobný zápach. Kosti i kĺby môžu byť obnažené.
Aké sú rizikové faktory vzniku preležanín?
Rozvoju dekubitov predchádza poškodenie ciev v dôsledku dlhodobého tlaku a trenia, čo vedie k ischémii, teda nedokrveniu. Nedostatočné prekrvenie tkanív následne vedie až k nekróze. Ako sme spomenuli vyššie, k tomuto procesu môže dochádzať napríklad u chorých pacientov, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko. Rizikovú skupinu vo všeobecnosti tvoria imobilní jedinci, paralyzované osoby, tiež osoby na lôžku počas obdobia rekonvalescencie a starší jedinci (nad 70 rokov).
K rozvoju dekubitov a zvýšeniu rizika problému však môžu prispieť i ďalšie faktory:
- nesprávna technika polohovania,
- vyšší vek (u starších jedincov je koža tenšia a menej odolná),
- vo všeobecnosti zhoršený stav kože a svalov,
- nadváha a obezita,
- podvýživa a dehydratácia,
- fajčenie,
- vlhké prostredie (nevhodné oblečenie, zvýšené potenie, inkontinencia u pacienta),
- niektoré lieky,
- chronické ochorenia pacienta (cukrovka, vysoký tlak, ochorenia obličiek),
- preležaniny v minulosti.
Odporúčame: Čo je koronárny bajpas? Kedy sa vykonáva a ako prebieha?
Ako prebieha liečba dekubitov?
Liečbu dekubitov je nevyhnutné zahájiť čo najskôr. Kým pri prvých stupňoch preležanín je možné poškodenie kože a tkanív ešte zvrátiť, neskoršie štádia ochorenia sú často charakteristické nezvratnými defektami kože. Nedostatočná liečba pritom môže viesť k rozvoju mnohých komplikácií, ako je napríklad infekcia poranenej kože a hlbších štruktúr, šírenie infekcie v tele, zápal kostnej drene a najmä sepsa – otrava krvi spôsobená preniknutím choroboplodných mikroorganizmov do krvného obehu.
Liečba preležanín závisí hlavne od stupňa nekrózy tkanív, respektíve od štádia ochorenia. Konzultovať je ju potrebné s lekárom. Nevyhnutné je v prvom rade odstrániť zvýšený tlak na danú lokalitu, v ktorej sa začala preležanina rozvíjať, k čomu pomáha buď podľa možnosti mobilizácia pacienta, alebo aj pravidelné polohovanie v prípade imobilného pacienta. Okrem toho sa pri liečbe dekubitov uplatňujú nasledujúce opatrenia:
- dezinfekcia a čistenie rán,
- dostatočná hygiena – obmedzenie nepriaznivého vplyvu moču alebo potu,
- zdravá a vyvážená strava aj dostatočný príjem tekutín,
- lokálne ošetrenie preležanín – napríklad pomocou gélov alebo krémov na dekubity, náplastí (hydrogélové, alginátové), biolampy,
- podávanie medikamentov – nasadenie antibiotík pri bakteriálnej infekcii, liekov proti bolesti,
- chirurgický zásah – vo vážnych prípadoch s cieľom odstrániť poškodené tkanivo a uzavrieť ranu.
Je prevencia dekubitov možná?
Dekubitom sa dá vo väčšine prípadov predísť, preto je nevyhnutné myslieť v prvom rade na prevenciu, a to hlavne u jedincov spadajúcich do rizikovej skupiny. U imobilných pacientov je základom prevencie hlavne pravidelné polohovanie. Podľa možností je potrebné striedať polohu pacienta, čím sa zníži doba pôsobenia tlaku na pokožku. Polohovanie je možné aplikovať nielen v nemocničnom prostredí, ale i doma.
Dôležitá je správna technika polohovania aj správna technika pri zdvíhaní a manipulácii s človekom, čím sa zníži i nežiaduci vplyv trenia na pokožku. V súvislosti s polohovaním a prevenciou dekubitov sa uplatňujú rôzne molitanové pomôcky (vankúšiky, valčeky podložky) i vhodné matrace (napr. antidekubitný matrac).
Okrem toho prevencia dekubitov zahŕňa:
- dostatočnú hygienu pokožky – umývanie kože od potu, moču a stolice,
- redukciu vlhkosti – pravidelná výmena plienok, oblečenia aj posteľnej bielizne, používanie podložiek, posteľnej bielizne aj prikrývok z priedušných materiálov,
- podľa možnosti jemný strečing na podporu prekrvenia pokožky,
- dostatočnú výživu pacienta (prísun bielkovín, vitamínov, minerálov, tekutín),
- použitie vhodnej kozmetiky na ošetrenie pokožky,
- pravidelnú kontrolu stavu kože pre včasné odhalenie rozvíjajúcich sa preležanín.
Odporúčame: Preeklampsia v tehotenstve: Aké sú príznaky a najväčšie riziká?
