Rubeola patrí medzi ochorenia, ktoré sme vďaka očkovaniu, zavedenému na Slovensku v 80. rokoch 20. storočia, výrazným spôsobom potlačili. Dnes sa sporadicky objaví len pár prípadov ročne, zväčša u skupiny nezaočkovaných jedincov.
Podobný scenár môžeme vidieť i v ďalších krajinách s vysokou zaočkovanosťou proti rubeole. Rubeola je síce dnes zriedkavá, no ani zďaleka sme ju nevyhubili. Nízka zaočkovanosť proti tomuto ochoreniu sa tak môže rýchlo spájať s jej vyšším výskytom. Čo všetko by sme o rubeole mali vedieť? Ako sa rubeola - ružienka prejavuje a lieči?
Čo je rubeola?
Rubeola, u nás známa aj ako ružienka, predstavuje infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré je charakteristické horúčkami a kožným výsypom. Pôvodcom ochorenia je vírus rubeoly, ktorý radíme medzi togavírusy. Ružienka má spravidla mierny priebeh a po jej prekonaní získava jedinec doživotnú imunitu, podobne ako po prekonaní ovčích kiahní. Radíme ju najmä medzi ochorenia detského veku.
Rubeola bola prvýkrát popísaná v polovici 18. storočia. Prvý klinický popis choroby je pripisovaný lekárovi Friedrichovi Hoffmannovi v roku 1940. Následne popis rubeoly potvrdili nemeckí lekári de Bergen a Orlow v rokoch 1752 a 1758. Ochorenie dostalo názov german measles, v preklade nemecké osýpky. Išlo totiž o osýpkam veľmi podobné ochorenie.
Ako sa prenáša vírus rubeoly?
Rubeola je vysoko nákazlivá a šíri sa ako kvapôčková infekcia, respektíve kvapôčkovou cestou. Vírus je prítomný v infekčných kvapôčkach, ktoré do ovzdušia uvoľňuje infekčný jedinec (zdroj nákazy) pri kašľaní, rozprávaní či kýchaní. Zdravý jedinec sa môže nakaziť nielen skrz kontaminovaný vzduch, ale aj priamym stykom s chorým, teda napríklad dotykom, kontaktom so slinami infikovaného, zriedkavo prostredníctvom kontaminovaných predmetov.
Nakazený jedinec je infekčný pomerne dlhú dobu. Vírus môže vylučovať 7 až 10 dní pred objavením príznakov a pokojne i ďalšie dva týždne po prepuknutí choroby.
Vírus rubeoly sa do tela zdravého človeka dostáva primárne cez nosohltan, respektíve dýchací trakt. Vírus následne preniká v prvom rade do krčných lymfatických uzlín, následne sa množí, šíri a putuje do ďalších častí tela, predovšetkým kože, dolných dýchacích ciest či spojiviek.
Shutterstock®
Ako sa prejavuje rubeola a aká je inkubačná doba?
Inkubačný čas, teda čas od vstupu vírusu do organizmu po prepuknutie choroby, je v prípade rubeoly pomerne dlhý, môžu to byť 2 až 3 týždne. Ide pritom o ľahké horúčkovité ochorenie, ktoré má zvyčajne len mierny priebeh. Ak je jedinec inak zdravý, nepredpokladá sa výskyt komplikácií. Pre rubeolu je typických niekoľko príznakov, a to v prvom rade kožný výsev a tiež príznaky podobné chrípke.
Obvyklé príznaky rubeoly:
- zvýšené telesná teplota, zvyčajne do 38, 5 °C (zriedkavo vyššie horúčky),
- červená vyrážka v podobe malých červených bodiek a škvŕn, vo zvýšenej miere na tvári a trupe,
- svrbenie postihnutej kože,
- nádcha,
- zimnica,
- kašeľ,
- bolesti hlavy,
- zväčšené lymfatické uzliny,
- začervenanie spojiviek (niekedy zápal spojiviek),
- niekedy prebieha bezpríznakovo.
Ako odlíšiť rubeolu od osýpok či piatej choroby?
Vyrážkové ochorenia detského veku sa na prvý pohľad môžu podobať, no ich priebeh a riziká sa výrazne líšia. Rozlíšenie je dôležité najmä u tehotných žien a v kolektívoch, kde sa nákaza môže rýchlo šíriť.
Rubeola (ružienka) – miernejší priebeh, teplota zvyčajne do 38,5 °C, jemná ružová vyrážka začínajúca na tvári a šíriaca sa na trup, typické je zväčšenie lymfatických uzlín za ušami a na krku.
Osýpky – vysoké horúčky (často nad 39 °C), výrazný kašeľ, nádcha, zápal spojiviek a typické Koplikove škvrny v ústach, vyrážka je tmavšia a splývavá.
Piata choroba (erythema infectiosum) – mierny priebeh, typické „fackované líca“ a neskôr sieťovitá vyrážka na končatinách, horúčka býva nízka alebo chýba.
Možné komplikácie rubeoly
Možné komplikácie rubeoly pri zlom priebehu ochorenia zahŕňajú zápal kĺbov, ktorý sa častejšie vyskytuje u dospelých, najmä u žien. Môže sa objaviť aj pokles počtu krvných doštičiek (trombocytopénia), čo vedie k zvýšenému riziku krvácania.
V zriedkavých prípadoch môže rubeola spôsobiť vážnejšie stavy, ako je zápal mozgu (encefalitída) alebo zápal stredného ucha (otitída). Hoci tieto komplikácie nie sú bežné, môžu výrazne zhoršiť priebeh ochorenia a predĺžiť čas rekonvalescencie.
Rubeola v dospelosti
Ako sme spomenuli už vyššie, rubeola je typická hlavne pre detský vek, v ktorom vo väčšine prípadov prebieha bez vážnejších komplikácií. Vyskytnúť sa však môže aj v dospelom veku, primárne u nezaočkovaných osôb.
Najmä v dospelosti môže mať ružienka komplikovanejší priebeh, chorého môžu trápiť väčšie bolesti hlavy, u starších žien sa objavujú aj bolesti kĺbov. Najväčšiu hrozbu však vírus rubeoly predstavuje pre nezaočkované tehotné ženy. Má totiž teratogénny účinok, čo znamená, že dokáže nakaziť plod tehotnej ženy a narušiť jeho vývoj.
Rubeola počas tehotenstva a rubeolový syndróm (vrodená rubeola, vrodený rubeolový syndróm)
Po objavení rubeoly sa pre jej mierny priebeh nevenovalo ochoreniu veľa pozornosti, a to až do polovice 20. storočia, kedy sa začali hromadiť dôkazy o negatívnom vplyve vírusu u tehotných žien. Napríklad austrálsky očný lekár Norman Gregg publikoval správu o výskyte slepoty u novorodencov, ktorých matky počas tehotenstva prekonali ružienku. Následne po epidémiách v Európe a v USA v 60. rokoch 20. storočia sa definitívne dokázalo, že rubeola najmä v začiatkoch tehotenstva vedie k potratom alebo predčasným pôrodom.
Deti nakazených matiek sa obvykle rodia s viacerými vývojovými chybami, ktoré sa všeobecne označujú ako vrodený rubeolový syndróm. Prekonanie ružienky v tehotenstve môže spôsobiť:
- hluchotu dieťaťa,
- slepotu, poškodenie sietnice, šedý zákal,
- vrodené srdcové chyby,
- mentálnu retardáciu,
- postihnutie centrálnej nervovej sústavy,
- anomálie zubov.
Diagnostika rubeoly
Diagnostika rubeoly sa zvyčajne opiera o klinický obraz, ktorý zahŕňa prítomnosť typických príznakov, ako je kožná vyrážka, zväčšené lymfatické uzliny a mierna horúčka. Na potvrdenie diagnózy sa však často vykonávajú laboratórne testy, ako je detekcia špecifických protilátok proti vírusu rubeoly v krvi (IgM a IgG) alebo priame stanovenie vírusovej RNA metódou PCR.
Tieto testy umožňujú presne určiť, či ide o akútnu infekciu alebo o prekonané ochorenie, čo je obzvlášť dôležité u tehotných žien alebo osôb s rizikom komplikácií.
Liečba rubeoly
Špecifická liečba pre rubeolu neexistuje. Podobne ako mnohé iné vírusové ochorenia, tak aj liečba rubeoly je len symptomatická. Telo zvládne bojovať s vírusom samo, liečbu však možno podporiť tlmením sprievodných ťažkostí.
Pacientovi sa podávajú liečivá na tlmenie horúčky či proti bolesti. Dôležitý je pokoj a oddych na lôžku, tiež dostatočný príjem tekutín. Pacienta sa odporúča izolovať v domácom prostredí, hospitalizácia je potrebná len v prípade vážneho priebehu a výskytu komplikácií.
Liečba vrodeného rubeolového syndrómu je zameraná na odstránenie, alebo aspoň zmiernenie porúch u dieťaťa v čo najväčšej možnej miere. Pristupuje sa podľa potreby a možností k chirurgickej korekcii srdcových chýb, korekcii porúch sluchu a zraku či rehabilitáciám alebo rôznym terapiám. Niektoré vrodené vady sú však trvalé a nemožno ich zvrátiť.
Ako dlho trvá infekčnosť a kedy sa môže dieťa vrátiť do kolektívu?
Osoba s rubeolou je infekčná približne 7 až 10 dní pred objavením vyrážky a ešte asi 7 dní po jej vzniku. To znamená, že vírus sa môže šíriť aj v období, keď ešte nie sú prítomné typické príznaky.
Dieťa by malo zostať doma minimálne 7 dní od objavenia vyrážky a do úplného odznenia príznakov. Návrat do škôlky alebo školy je vhodné konzultovať s pediatrom, aby sa minimalizovalo riziko ďalšieho šírenia infekcie.
Očkovanie proti rubeole
Očkovanie predstavuje základnú formu prevencie voči rubeole. Vďaka nemu je dnes ružienka zriedkavá, vyskytuje sa iba pár prípadov ročne, v niektorých rokoch dokonca nie sú evidované žiadne prípady. Ochorenie podlieha povinnému hláseniu. V súčasnosti sa rubeola vyskytuje epidemicky v cykloch v krajinách s veľmi nízkou alebo žiadnou zaočkovanosťou.
Na našom území sa začalo spočiatku s očkovaním dievčat, a to za účelom prevencie vrodeného rubeolového syndrómu u ich detí. Prudký pokles výskytu ochorenia však nastal až po zavedení povinného očkovania u všetkých detí.
Proti rubeole sa očkuje trojzložkovou MMR vakcínou (dvomi dávkami), ktorá dieťa chráni aj pred mumpsom a osýpkami. O rizikách a možných komplikáciách očkovania sa poraďte s lekárom. Ojedinele sa po očkovaní môže objaviť najmä zvýšená teplota či bolesť v mieste vpichu.
Kto by si mal dať skontrolovať protilátky proti rubeole?
Vyšetrenie protilátok proti rubeole je dôležité najmä u žien plánujúcich tehotenstvo. Ak žena nemá istotu, že bola očkovaná alebo rubeolu prekonala, jednoduchý krvný test dokáže zistiť, či je chránená. V prípade chýbajúcej imunity je možné očkovanie ešte pred otehotnením.
Kontrola protilátok sa odporúča aj zdravotníckym pracovníkom, osobám bez dokladu o očkovaní či tým, ktorí pochádzajú z krajín s nižšou zaočkovanosťou. U rizikových skupín je znalosť imunity dôležitá nielen pre ich ochranu, ale aj pre ochranu okolia.
Rubeola dnes: Mierna choroba, no vážne riziko pre niektorých
Rubeola má vo väčšine prípadov ľahký priebeh, no jej podcenenie môže mať vážne následky, najmä v tehotenstve. Práve preto má význam prevencia, očkovanie a znalosť vlastného imunitného statusu. Choroba, ktorá sa dnes vyskytuje len sporadicky, sa môže vrátiť tam, kde klesá zaočkovanosť.
Praktický rámec je jednoduchý: sledujte príznaky, izolujte chorého, overte si imunitu pred plánovaným tehotenstvom a riaďte sa odporúčaniami lekára. Včasná informovanosť a prevencia sú v prípade rubeoly tou najúčinnejšou ochranou.
Aktualizovaný článok: 13.02.2026
0 komentárov