Krvné skupiny človeka – ako sa dedia po rodičoch a čo o nich vedieť?

Približne 8 až 9 % hmotnosti ľudského tela tvorí krv, čo je asi 4 až 6 litrov. Hovorí sa, že krv je pre človeka tou najvzácnejšou tekutinou. Ide v postate o tekuté tkanivo tvorené krvnou plazmou, v ktorej sú rozptýlené krvné bunky, čiže červené a biele krvinky, ako aj krvné doštičky. K najvýznamnejším úlohám našej krvi pritom patrí transport kyslíka v tele.

Na pohľad sa krv každého z nás môže zdať rovnaká – skrátka červená. Za jej sfarbenie je zodpovedný takzvaný hemoglobín, teda červené krvné farbivo. Avšak, naša krv sa môže líšiť od krvi toho druhého, a to okrem iného aj napríklad krvnou skupinou.

Možno vás to prekvapí, no existujú celé desiatky systémov krvných skupín. Nie všetky sú úplne významné, no iné sú veľmi dôležité, a to hlavne vtedy, ak je potrebné podať človeku transfúziu alebo sa chce človek stať darcom krvi. Aké najdôležitejšie krvné skupiny poznáme, ako ich vlastne dedíme po rodičoch a čo by sme o nich mali vedieť?

Definícia krvnej skupiny – čo sú krvné skupiny?

Pojem krvné skupiny alebo krvné typy charakterizuje všetky geneticky určené vlastnosti červených krviniek, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov na ich bunkovej membráne. Na opis ľudských krvných skupín sa najčastejšie používajú dve najdôležitejšie klasifikácie, a to AB0 systém a Rh faktor. Na základe AB0 systému a Rh faktoru rozoznávame osem základných krvných skupín, ktoré sú všeobecne známe. Ide o krvné skupiny A+/-, B+/-, AB+/- a 0+/-. 

K ostatným menej významným systémom patrí napríklad Lewisov antigénový systém, Fisherov systém či Duffyho systém. Tie majú význam hlavne v hematológii a niektorých iných špecializovaných odboroch. Nemajú také opodstatnenie pri krvných transfúziách, ako je to v prípade AB0 a Rh, no uplatňujú sa napríklad pri forenznej analýze.

Odporúčame: Čo značí bolesť v ľavom boku? Tu je 10 a viac možných príčin

Krvné skupiny podľa AB0 systému

Ako sme spomenuli vyššie, k najdôležitejším systémom krvných skupín patrí takzvaný AB0 systém, podľa ktorého rozoznávame štyri krvné skupiny – A, B, 0 a AB. Tento systém bol objavený až začiatkom 20. storočia, pričom objav je pripisovaný rakúskemu lekárovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý za výskumy typov ľudskej krvi získal v roku 1930 Nobelovu cenu.

Avšak, Landsteiner objavil len tri krvné skupiny (vtedy A, B a C, dnešné A, B a 0). Ako jeden z prvých opísal delenie ľudskej krvi na štyri základné skupiny český neurológ Jan Janský (vtedy označované I, II, III a IV).

Za najstaršiu krvnú skupinu je považovaná 0. V súčasnosti patrí k najrozšírenejším 0 a A, pričom v niektorých oblastiach dominuje 0 a v iných zase A (vrátane Slovenska). Najmenej zastúpenou krvnou skupinou v populácii je AB. To, či má krv krvnú skupinu 0, A, B alebo AB, je určené prítomnosťou antigénov. 

• Krv s krvnou skupinou A obsahuje antigén A a protilátky anti-B.
• Krv s krvnou skupinou B obsahuje antigén B a protilátky anti-A.
• Krv s krvnou skupinou 0 obsahuje len protilátky anti-A a anti-B a neobsahuje antigén A ani antigén B. 
• Krv s krvnou skupinou AB obsahuje antigény A aj B a neobsahuje žiadne protilátky, ani anti-A, ani anti-B.

Krvnú skupinu človeka je možné pomerne jednoducho zistiť testom na vzorke krvi. Svoju krvnú skupinu možno zistiť u obvodného lekára, no taktiež napríklad pri darovaní krvi, kedy sa okrem iného bežne určuje aj krvná skupina darcu. Dnes sú dokonca dostupné aj domáce testy na zistenie svojej krvnej skupiny. 

Odporúčame: Sirup na zmäkčenie stolice: Na čo si treba dať pozor pri užívaní preháňadla?

Rh faktor

Druhým dôležitým systémom krvných skupín je Rhesus faktor, častejšie označovaný ako Rh faktor. Tento systém opísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Tento faktor bol prvýkrát pozorovaný u makakov Macaca mulatta, anglicky rhesus macaque, podľa ktorých dostal systém pomenovanie. Rh faktor spôsobuje skupina niekoľkých desiatok antigénov v krvi, no za ten najsilnejší je považovaný antigén D.

• Krv je Rh pozitívna, čiže Rh+, ak je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek (u približne 85 % populácie). 
• Krv je Rh negatívna, čiže Rh-, ak antigén D nie je na povrchu červených krviniek prítomný.

Dedičnosť krvných skupín – ako dedíme krvné skupiny po rodičoch?

Krvné skupiny dedíme po oboch rodičoch. Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky. Dedičnosť skupín je pritom určená tromi alelami génu – IA, IB a I0.

IA a IB sú dominantné a I0 je recesívna. Kombinácie týchto alel vytvárajú 6 genotypov, ktoré sa prejavujú v 4 fenotypoch, respektíve ako 4 krvné skupiny. 

• Človek s krvnou skupinou A môže mať genotyp IA IA alebo aj IA I0.
• Človek s krvnou skupinou B môže mať genotyp IB IB alebo aj IB I0.
• Človek s krvnou skupinou AB má genotyp vždy IAIB.
• Človek s krvnou skupinou 0 má genotyp vždy I0 I0.

To je dôvod, prečo napríklad pár s krvnými skupinami A a B môže mať dieťa s krvnou skupinou 0. Ak má totiž matka genotyp IA I0 a odovzdá dieťaťu I0 a otec má genotyp IB I0 a rovnako odovzdá dieťaťu I0, dieťa bude mať krvnú skupinu 0. Ak má napríklad jeden z rodičov krvnú skupinu AB, je prakticky nemožné, aby mal dieťa s krvnou skupinou 0 (hoci by druhý partner mal krvnú skupinu 0), keďže dieťaťu môže odovzdať len dominantnú alelu IA alebo dominantnú alelu IB.

Na to, aké krvné skupiny môže mať dieťa rodičov s odlišnými krvnými skupinami, sa môžete pozrieť nižšie. 

Aj pri dedení Rh faktoru získavame jeden gén od matky a druhý od otca. I tu rozlišujeme dominantné a recesívne gény. Dominantný gén v tomto prípade označujeme D, recesívny d. Ak je prítomný jeden (Dd) alebo dva (DD) dominantné gény D, krv je Rh pozitívna. Ak sú oba gény recesívne (dd), ide o Rh negatívnu krv. To znamená, že aj rodičia, ktorí majú krv Rh+, môžu mať dieťa s krvou Rh-. Ak majú totiž obaja genotyp Dd a každý dieťaťu odovzdá recesívny gén, vznikne krv Rh-.

Na to, aký Rh faktor môže mať dieťa rodičov s rôznymi Rh faktormi, sa môžete pozrieť v tabuľke nižšie. 

Odporúčame: Tieto príznaky zápalu pankreasu neignorujte! Čo je jeho príčinou?

Transfúzia krvi a darcovstvo – komu môžem darovať krv?

Pri transfúzii krvi je nevyhnutné brať ohľad na krvnú skupinu darcu a príjemcu. Podanie nekompatibilnej krvi človeku vedie k okamžitej imunologickej reakcii. Dochádza k zhlukovaniu a rozpadu krviniek a v závažných prípadoch môže byť následkom smrť pacienta. Zohľadňuje sa teda hlavne AB0 systém a Rh faktor. Nefunguje to však tak, že človeku môže krv darovať len človek s presne rovnakou krvnou skupinou.

Napríklad človek s krvnou skupinou 0 sa môže stať darcom aj pre jedinca s krvnou skupinou AB, avšak, naopak to nejde. Človek s krvnou skupinou 0 môže dostať krv len od osoby s krvnou skupinou 0. Zohľadniť však treba aj Rh faktor. Ak má človek krv Rh pozitívnu, môže prijať Rh pozitívnu aj Rh negatívnu krv. Človek s Rh negatívnou krvou však môže dostať vždy len Rh negatívnu krv. 

K najunikátnejším krvným skupinám bezpochyby patria 0- a AB+. Prečo?

• Osoba s krvnou skupinou 0- predstavuje univerzálneho darcu pre všetky krvné skupiny, no sama môže prijať len krv 0-.
• Človek s krvnou skupinou AB+ je zasa univerzálnym príjemcom. Môže prijať krv od všetkých krvných skupín, no jeho krv môže byť poskytnutá len osobe s krvou AB+.

Na to, komu môžete darovať krv a akú krv môžete prijať, sa môžete pozrieť v nasledujúcej tabuľke. 

Mýty o krvných skupinách

• Mýtus: Ľudia s krvnou skupinou 0 sú univerzálni príjemcovia.
  Pravda: Univerzálnymi príjemcami sú ľudia s krvnou skupinou AB+, pretože môžu prijať krv od všetkých krvných skupín. Krvná skupina 0- je univerzálnym darcom.
• Mýtus: Krvná skupina človeka sa môže zmeniť počas života.
  Pravda: Krvná skupina je geneticky daná a nemení sa, výnimkou sú veľmi zriedkavé prípady, ako napríklad pri transplantácii kostnej drene.
• Mýtus: Krvná skupina ovplyvňuje osobnostné črty.
  Pravda: Hoci existujú teórie, najmä v Ázii, ktoré spájajú krvné skupiny s osobnosťou, vedecký výskum túto súvislosť zatiaľ nepotvrdil.
• Mýtus: Každá krv je kompatibilná, pokiaľ je Rh faktor rovnaký.
  Pravda: Rh faktor je len jedným z faktorov. Na transfúziu je potrebné zohľadniť aj AB0 systém a iné faktory, aby nedošlo k imunologickej reakcii.
• Mýtus: Krvná skupina A je menej náchylná na srdcové choroby.
  Pravda: Krvné skupiny môžu mať určité predispozície k niektorým ochoreniam, ale na srdcové choroby vplýva omnoho viac faktorov vrátane životného štýlu a genetiky.
• Mýtus: Strava podľa krvnej skupiny je najlepšia pre zdravie.
  Pravda: Stravovanie podľa krvnej skupiny nie je podporené vedeckými dôkazmi a vhodnú stravu by mal každý voliť na základe individuálnych potrieb a zdravotného stavu.
• Mýtus: Matka s krvou Rh- bude mať automaticky problémy, ak je plod Rh+.
  Pravda: Riziko komplikácií existuje, ale preventívne injekcie imunoglobulínu pomáhajú predchádzať negatívnym reakciám medzi krvou matky a plodu.
• Mýtus: Krvná skupina určuje kompatibilitu partnerov.
  Pravda: Krvná skupina neovplyvňuje kompatibilitu vzťahov, ale môže byť faktorom pri plánovaní tehotenstva kvôli možnej Rh inkompatibilite.
• Mýtus: Krvné skupiny sú rovnaké po celom svete.
  Pravda: Rozloženie krvných skupín sa líši podľa regiónov a etnických skupín; niektoré krvné skupiny sú v určitých oblastiach vzácnejšie.

Aktualizovaný článok: 28.10.2024