Poznáte krušinu jelšovú? Ide o opadavý ker z čeľade rešetliakovité. Predstavuje európsky aj ázijský druh dreviny, vyskytujúci sa najmä v miernom pásme. Dorastá do výšky okolo 2 až 6 metrov. Krušina jelšová, latinsky Frangula alnus, je charakteristická tenkým kmeňom a štíhlymi, veľmi krehkými a lámavými konármi. Tie mávajú hnedočervenú farbu, kôra starších konárov býva tmavosivá. Listy sú jednoduché s celistvým okrajom a majú vajcovitý tvar. Od mája až do júna ker kvitne. Kvety sú usporiadané vo vrcholíkoch a majú zvyčajne žltozelenú farbu.
Plodom krušiny sú červené až fialkové kôstkovice guľatého tvaru, ktoré rastú na dlhých stopkách. Na liečebné účely sa však z rastliny zberá práve kôra. Na plody si treba dávať pozor! Sú tvrdé, nejedlé a po ich požití sa môžu dostaviť hnačky, vracanie či kolikové bolesti. Krušinová kôra môže byť naopak v primeranom množstve nápomocná pri riešení viacerých zdravotných problémov, a to najmä tých, ktoré súvisia s tráviacim traktom. Kde krušinu hľadať a aké sú jej účinky?
Odporúčame: Ktoré bylinky pestovať v kuchyni? Nezmeškajte ideálny čas na sadenie!
Kde krušinu hľadať?
Krušina jelšová predstavuje v našom okolí bežne sa vyskytujúcu drevinu. Hľadať ju možno hlavne na slnečných a vlhkých stanovištiach. Rastie v okolí riek, potokov či iných vodných plôch. Nájsť je ju možné v listnatých aj ihličnatých lesoch či na rúbaniskách aj rašeliniskách. Často rastie spolu s jelšami či vŕbami. Z kríkov sa počas jari, prevažne v mesiacoch apríl až jún, zberá kôra z mladých konárikov. Čerstvá kôra býva na vnútornej strane žltkastá, pri sušení sa sfarbuje dočervena. Pri zbere dávajte pozor na to, aby ste nepoškodili rastlinu. Odrežte podľa potreby len zopár mladých konárov. Kôru je následne potrebné vysušiť a dôkladne uskladniť.
Na liečebné účely sa spravidla využíva vysušená kôra spred roka, prípadne je možné kôru pre použitie vysušiť pri teplote 100 °C aspoň počas jednej hodiny. Sušenú krušinovú kôru je možné využiť na prípravu nálevu na vnútorné použitie, taktiež silnejšieho odvaru na vonkajšie využitie. Pri príprave čaju sa spravidla využíva jedna lyžička drogy na pohár vody. Čaj je vhodné po dúškoch popíjať večer pred spaním. Ak zber kôry či bylín nie je nič pre vás, poobzerajte sa po sušenej droge priamo v lekárni, na internete či v predajniach so sušenými bylinkami. Pri používaní drogy dodržujte odporúčané dávkovanie uvedené na obale, ako aj postup prípravy nálevu.
Aké sú jej účinky?
Kôra z krušiny jelšovej je v rámci tradičnej ľudovej medicíny využívaná hlavne pri rôznych tráviacich problémoch. Pôsobí ako prírodné laxatívum, respektíve preháňadlo, takže je nápomocná najmä pri liečbe chronickej zápchy. Celkovo zlepšuje motolitu čriev a upravuje stolicu. Taktiež je krušina odporúčaná pri slabej peristaltike čriev, napríklad u starších jedincov, okrem toho aj pri bolestivom vyprázdňovaní čriev či hemoroidoch. Krušina tiež priaznivo vplýva na látkovú premenu, mierne pôsobí proti črevným parazitom a podporuje vylučovanie žlče. Vhodná je pri ochoreniach žlčníka či pečene.
Zvonka možno odvar z kôry využívať na premývanie zle sa hojacich rán, taktiež do kúpeľov pri spomínaných hemoroidoch. Krušinu je možné kombinovať i s ďalšími bylinkami, ktoré priaznivo ovplyvňujú trávenie. Použitie tejto rastliny si však vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Vo väčších množstvách totiž môže i kôra krušiny spôsobovať nežiaduce účinky. Vo veľkých dávkach pôsobí jedovato. Okrem toho nie je krušina určená ani na dlhodobé užívanie. Odporúča sa bylinku využiť v rámci maximálne dvojtýždňovej kúry. Ak sa ani po tejto dobe nedostaví úľava od zápchy, vhodné je konzultovať problém s lekárom.
Odporúčame: Prichádza jar a s ňou prvé bylinky. Aké sú účinky prvosienky jarnej?
