Poznáte krušinu jelšovú? Poznáte krušinu jelšovú? Táto nenápadná drevina, ktorá sa prirodzene vyskytuje aj v našom prostredí, patrí medzi tradične využívané liečivé rastliny. Krušina jelšová, známa pod vedeckými názvami Frangula alnus alebo Rhamnus frangula, zaujme nielen svojím vzhľadom, ale predovšetkým účinkami svojej kôry, ktorá sa odpradávna používa na podporu trávenia a riešenie tráviacich ťažkostí.
Krušina jelšová (Rhamnus frangula)
Ide o opadavý ker z čeľade rešetliakovité. Predstavuje európsky aj ázijský druh dreviny, vyskytujúci sa najmä v miernom pásme. Dorastá do výšky okolo 2 až 6 metrov. Krušina jelšová, latinsky Frangula alnus (Rhamnus frangula), je charakteristická tenkým kmeňom a štíhlymi, veľmi krehkými a lámavými konármi.
Tie mávajú hnedočervenú farbu, kôra starších konárov býva tmavosivá. Listy sú jednoduché s celistvým okrajom a majú vajcovitý tvar. Od mája až do júna ker kvitne. Kvety sú usporiadané vo vrcholíkoch a majú zvyčajne žltozelenú farbu. Plodom krušiny sú červené až fialkové kôstkovice guľatého tvaru, ktoré rastú na dlhých stopkách.
Krušina v ľudovom liečiteľstve
Na liečebné účely sa z rastliny zberá práve kôra. Na plody si treba dávať pozor! Sú tvrdé, nejedlé a po ich požití sa môžu dostaviť hnačky, vracanie či kolikové bolesti. Krušinová kôra môže byť naopak v primeranom množstve nápomocná pri riešení viacerých zdravotných problémov, a to najmä tých, ktoré súvisia s tráviacim traktom.
Kde rastie krušina jelšová
Krušina jelšová predstavuje v našom okolí bežne sa vyskytujúcu drevinu. Hľadať ju možno hlavne na slnečných a vlhkých stanovištiach. Rastie v okolí riek, potokov či iných vodných plôch. Nájsť je ju možné v listnatých aj ihličnatých lesoch či na rúbaniskách aj rašeliniskách. Často rastie spolu s jelšami či vŕbami.
Zber kôry z krušiny
Z kríkov sa počas jari, prevažne v mesiacoch apríl až jún, zberá kôra z mladých konárikov. Čerstvá kôra býva na vnútornej strane žltkastá, pri sušení sa sfarbuje dočervena. Pri zbere dávajte pozor na to, aby ste nepoškodili rastlinu. Odrežte podľa potreby len zopár mladých konárov. Kôru je následne potrebné vysušiť a dôkladne uskladniť.
Na liečebné účely sa spravidla využíva vysušená kôra spred roka, prípadne je možné kôru pre použitie vysušiť pri teplote 100 °C aspoň počas jednej hodiny. Sušenú krušinovú kôru je možné využiť na prípravu nálevu na vnútorné použitie, taktiež silnejšieho odvaru na vonkajšie využitie.
Shutterstock®
Dostupnosť krušinovej kôry
Ak zber kôry či bylín nie je nič pre vás, poobzerajte sa po sušenej droge priamo v lekárni, na internete či v predajniach so sušenými bylinkami. Pri používaní drogy dodržujte odporúčané dávkovanie uvedené na obale, ako aj postup prípravy nálevu.
Čaj z kôry krušiny
Pri príprave čaju sa spravidla využíva jedna lyžička drogy na pohár vody. Čaj je vhodné po dúškoch popíjať večer pred spaním. Príprava je jednoduchá – kôru zalejte vriacou vodou a nechajte lúhovať približne 10 až 15 minút. Takto pripravený nápoj môže napomôcť jemnému prečisteniu čriev a podporiť zdravé trávenie.
Účinky kôry z krušiny
Krušina a trávenie
Kôra z krušiny jelšovej je v rámci tradičnej ľudovej medicíny využívaná hlavne pri rôznych tráviacich problémoch. Pôsobí ako prírodné laxatívum, respektíve preháňadlo, takže je nápomocná najmä pri liečbe chronickej zápchy. Celkovo zlepšuje motolitu čriev a upravuje stolicu.
Taktiež je krušina odporúčaná pri slabej peristaltike čriev, napríklad u starších jedincov, okrem toho aj pri bolestivom vyprázdňovaní čriev či hemoroidoch. Krušinu je možné kombinovať i s ďalšími bylinkami, ktoré priaznivo ovplyvňujú trávenie.
Krušina a látková premena
Krušina tiež priaznivo vplýva na látkovú premenu, mierne pôsobí proti črevným parazitom a podporuje vylučovanie žlče. Pomáha optimalizovať tráviace procesy a tým aj lepšie vstrebávanie živín z potravy. Využitie kôry sa odporúča najmä v prípadoch, keď dochádza k spomaleniu metabolizmu alebo problémom s tráviacim komfortom.
Krušina a kožné rany
Zvonka možno odvar z kôry využívať na premývanie zle sa hojacich rán, taktiež do kúpeľov pri spomínaných hemoroidoch. Odvar pôsobí mierne antisepticky, čo napomáha predchádzať vzniku infekcií v poškodených tkanivách. Pravidelné používanie môže urýchliť proces regenerácie pokožky a zmierniť nepríjemné pocity pri hojení.
Možné nežiaduce účinky kôry krušiny
Použitie tejto rastliny si vyžaduje zvýšenú opatrnosť, pretože pri nesprávnom dávkovaní môže spôsobovať zdravotné komplikácie. Vo väčších množstvách pôsobí kôra krušiny ako silné preháňadlo, čo môže viesť k dehydratácii organizmu, strate elektrolytov a podráždeniu čriev. Vo veľkých dávkach pôsobí krušina jedovato.
Pri nadmernom užívaní sa môžu objaviť:
- bolesti brucha,
- hnačky,
- vracanie,
- kolikové bolesti,
- slabosť a nevoľnosť.
Dlhodobé užívanie krušiny
Okrem toho nie je krušina určená ani na dlhodobé užívanie. Odporúča sa bylinku využiť v rámci maximálne dvojtýždňovej kúry. Ak sa ani po tejto dobe nedostaví úľava od zápchy, vhodné je konzultovať problém s lekárom.
Kontraindikácie užívania krušiny
Aj keď je krušina jelšová v primeranom množstve prospešná, existujú prípady, keď by sa jej užívanie malo obmedziť alebo úplne vylúčiť. Niektoré skupiny ľudí by sa jej mali vyhýbať pre riziko vedľajších účinkov alebo zhoršenia zdravotného stavu. V prípade pochybností je vhodné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom. Nevhodné je užívanie krušiny:
u tehotných a dojčiacich žien,
u malých detí,
pri zápalových ochoreniach čriev (napr. Crohnova choroba, ulcerózna kolitída),
pri črevnej nepriechodnosti alebo podozrení na ňu,
pri akútnej bolesti brucha nejasného pôvodu,
pri chronickom hnačkovaní alebo dehydratácii,
u osôb užívajúcich lieky ovplyvňujúce rovnováhu elektrolytov (napr. diuretiká).
Aktualizovaný článok: 27.04.2025
