Správne postupy, ako ošetriť popŕhlenie medúzou a poranenia inými morskými živočíchmi

Pred letnou dovolenkou dúfame a pevne veríme v to, že všetko prebehne bez problémov a užijeme si čas plný relaxu, zábavy a úplného odstrihnutia sa od každodenného života plného zhonu a povinností. Žiaľ, nie vždy to tak je a, takpovediac, je potrebné brať do úvahy aj to, že na našej dlho očakávanej dovolenke sa predsa len môže niečo pokaziť.

Nepríjemnosťou je napríklad stratenie batožiny počas letu, krádež na dovolenke, ale aj problém s ubytovaním, ktoré nesplnilo naše predstavy. Okrem takýchto problémov, týkajúcich sa cestovania či ubytovania, sa môžu objaviť aj zdravotné ťažkosti, k tým najčastejším patrí napríklad spálenie slnkom. Veľmi nepríjemný je úpal a zabudnúť nemôžeme ani na cestovateľskú hnačku. 

A čo ak skrížime cestu nejakému živočíchovi a odnesieme si z tohto stretu poranenie? Ľahko môže k tomu dôjsť aj pri kúpaní v mori. Pozrite sa spolu s nami na to, aké morské živočíchy nám môžu spôsobiť nepríjemnosti, ako poranenie ošetriť a kedy je potrebné vyhľadať lekára. 

Mohlo by sa zdať, že problém s poranením od rôznych živočíšnych tvorov je aktuálny v prípade, ak sa vyberieme na dovolenku do rôznych exotických krajín. Avšak, aj v bežných európskych dovolenkových destináciách hrozí, že prídeme do kontaktu s nejakým živočíchom a utrpíme nepríjemné zranenie. Viacero z nich má svoj prirodzený domov v mori.

Ako prvé môžeme spomenúť medúzy. Popŕhlenie týmto morským živočíchom patrí medzi najčastejšie poranenia od tvorov žijúcich v moriach. Druhy medúz, s ktorými sa môžeme bežne stretnúť v európskych vodách, nie sú pre človeka zvlášť nebezpečné, avšak to neznamená, že ich popŕhlenie nie je nepríjemné. Medúza je vo vode obvykle nenápadná, preto sa ľahko stane, že na ňu pri plávaní bez povšimnutia narazíme.

Jej telo je posiate pŕhlivými bunkami. Pri kontakte s ľudskou kožou môžu spôsobiť okamžitú ostrú bolesť, pocit pálenia, svrbenia alebo štípania, začervenanie kože, dokonca vyrážky alebo pľuzgieriky. Zriedkavo u precitlivených osôb môžu spôsobiť nevoľnosť, bolesti hlavy či dokonca stratu vedomia. Pozor, pŕhli aj mŕtva medúza, ako aj jej oddelené časti. 

Ako ošetriť poranenie: 

• Ak na pokožke zostali kúsky medúzy, zoškrabte ich vlhkým uterákom, kreditkou, hranou noža alebo iným predmetom. Nedotýkajte sa ich rukami.

• Následne ranu opláchnite vodou, nie však bežnou pitnou vodou, ale slanou morskou.
• Potom  je vhodné poliať ranu octom. Uľaviť od ťažkostí tiež pomôže namočenie do teplej vody s teplotou okolo 50 °C. 
• S pretrvávajúcimi ťažkosťami, napríklad svrbením, môže pomôcť voľnopredajné antihistaminikum vo forme mastičky.
• Podobne môžete postupovať aj pri popŕhlení sasankou. 

Odporúčame: ​Je zvýšená teplota po očkovaní normálna? Vieme, či je potrebné znižovať ju liekmi

K veľmi častým úrazom z podobnej kategórie patrí aj stúpenie na morského ježka, teda ježovku (foto vyššie vľavo). V značnom množstve na ježovky môžeme naraziť v obľúbenom Chorvátsku, no rozšírené sú napríklad aj v Grécku. Vo vyššej miere sa vyskytujú na odľahlejších plážach. Ježovky majú telo pokryté ostňami, ktoré sú zakončené háčikom. Ostne niektorých ježoviek môže byť mierne jedovaté.

Šliapnutie na morského ježka je obvykle veľmi bolestivé. Ostne sú krehké a lámu sa a navyše sú majú na konci háčik, čo všetko sťažuje ich vybratie z rany. V niektorých prípadoch môže šliapnutie na ježovku viesť aj k alergickej reakcii, dostavuje sa nevoľnosť, zvracanie a problémy s dýchaním. Hrozí aj sekundárna infekcia. Ak sa pichliač dostane ku kĺbu, môže spôsobiť veľmi nepríjemné ťažkosti. 

Ako ošetriť poranenie:

• Po šliapnutí na ježka ihneď vyjdite na súš a vyhľadajte zdroj teplej vody. Odporúča sa ranu ponoriť do veľmi teplej vody, pridať do nej v pomere 1:1 môžete aj ocot.

• Ranu vydezinfikujte a dôkladne ju skontrolujte. Ak sú v nej pichliače, je potrebné ich opatrne vybrať. Nevytrhávajte ich rukou nasilu, vhodné je použiť pinzetu. 
• Odporúča sa potrieť miesto citrónovou šťavou, na druhý alebo tretí deň by malo ísť vyberanie pichliačov ľahšie.
• Ranu tiež možno potierať krémom s ichtyolom, táto látka tiež pomôže uvoľniť pichliače z rany.
• Ak sa vám podarilo z rany odstrániť všetky pozostatky morského ježka, ranu ešte vydezinfikujte a ideálne natierajte antibiotickou masťou. Vyhýbajte sa morskej vode.
• V prípade, že sa vám nepodarilo všetky pichliače odstrániť alebo sa dostavili známky druhotnej infekcie či alergickej reakcie, vyhľadajte lekára.
• Podobne postupujte aj pri šliapnutí na pichľavé morské hviezdice alebo holotúrie. 

V mori môžete cestu skrížiť aj skorpéne (foto vyššie vpravo), nazývanej aj ropušnica. Patrí k jedovatým rybám, na ktoré môžete naraziť v Stredozemnom, Jadranskom aj Čiernom mori. Táto ryba vzhľadom svojho tela napodobňuje podmorské útesy a väčšinu času leží na dne medzi kameňmi, takže je ju problém vo vode spozorovať. 

Na konci svojich plutiev má jedovaté žľazy, rovnako sú na jej tele prítomné ostne. Poraniť sa môžeme tak, že na skorpénu nechtiac šliapneme. Jed skorpén nie je pre človeka smrteľný, no takéto poranenie je bolestivé. Jed zostáva v rane dlho, bolesť sa preto môže i stupňovať. Môže dôjsť k opuchu a vo vážnych prípadoch k druhotnej infekcii. 

Ako ošetriť poranenie: 

• ​Ak šliapnete na skorpénu, vyjdite na súš a vyhľadajte zdroj teplej vody.

• Ranu je vhodné aspoň na 40 minút ponoriť do veľmi teplej vody (50 °C). Jed prestane účinkovať (teplo mení bielkovinové zložky jedu) a bolesť sa výrazne zmierni. 
• Ranu nikdy nevypaľujte, jed z nevytláčajte! Takto sa môže rozšíriť do ďalších častí tela.
• Odporúča sa vždy vyhľadať lekársku pomoc kvôli odbornému ošetreniu, keďže hrozí druhotná infekcia. 

Odporúčame: ​Neznesiteľná bolesť ďasien - poradíme vám, ako proti nej účinne zabojovať!

Podobnou jedovatou rybkou je aj ostnatec (foto vyššie vľavo). Obýva Stredozemné more, a to hojne v okolí Grécka a Chorvátska. Na svojom tele má ostne s jedovatými žľazami. Ich vzhľad je nenápadný a často sa zahrabú do piesku, takže je ťažké ich vo vode spozorovať. Avšak, bežne im z piesku trčí chrbtová plutva s ostňami, na ktorú môžeme stupiť. 

Jed ostnatcov nie je pre človeka veľmi nebezpečný, no poranenie je značne bolestivé. Miesto výrazne opuchne aj na niekoľko dní, pociťovať možno pálenie, zriedkavo sa môžu dostaviť závraty aj problémy so srdcovým rytmom či kŕče. 

Ako ošetriť poranenie:

• Pri poranení ostnatcom možno postupovať podobne ako pri poranení skorpénou. Vyjdite na súš a vyhľadajte zdroj teplej vody.

• Poranenie ponorte do veľmi teplej vody aspoň na 30 až 40 minút, zmierni to účinok jedu a utlmí bolesť. Prípadne na zahriatie rany môžete použiť aj fén. 
• Ak sa v rane nachádzajú nejaké pichliače, opatrene ich odstráňte pinzetou. To však urobte ešte pred ponorením rany do teplej vody. 
• Ranu vydezinfikujte.
• Ak sa dostavia príznaky ťažkej reakcie, napríklad poruchy srdcového rytmu, nadmerné potenie, zvracanie, problémy s dýchaním, vyhľadajte lekársku pomoc. 

Mnohoštetinavce (foto vyššie vpravo) majú telo pokryté veľkým množstvom pŕhlivých štetiniek. Ak sa cítia ohrozené alebo ich niečo podráždi, môžu ich vzpriamiť a zabodnúť do nepriateľa, napríklad aj ľudskej pokožky, v ktorej sa následne zlomia. Poranenie sa prejavuje pálivou bolesťou, začervenaním a opuchom. Neskôr dochádza k lokálnemu znecitliveniu. Hrozí vznik druhotnej infekcie. 

Ako ošetriť poranenie:

• Poranenú pokožku sa odporúča najskôr nechať vyschnúť.

• Keď je miesto poranenia suché, opatrne naň priložte nejakú náplasť alebo lepiaci pásku. Takýmto spôsobom sa najľahšie odstraňujú zabodnuté štetiny. Tie sa nalepia na náplasť a jej odstránením sa vytiahnu aj štetiny.
• Ranu hneď vydezinfikujte a následne aj v pravidelných intervaloch.
• V prípade výskytu akýchkoľvek ťažkostí vyhľadajte lekársku pomoc. 

Odporúčame: ​Nezabúdajte na lieky! Ktoré by mala obsahovať cestovná lekárnička?

Murény (viď foto vyššie) sú ryby, ktoré vyzerajú v podstate ako had. Vyskytujú sa aj v Stredozemnom mori, taktiež sa s nimi môžete stretnúť napríklad počas dovolenky na Kanárskych ostrovoch. Pri bežnom plávaní v mori nám kontakt s murénou skôr nehrozí, pretože žije v hĺbke 15 až 50 metrov.

Obýva hlavne temné zákutia útesov a obľubuje sa skrývať v rôznych morských štrbinách, kde číha na korisť. Hrozbu teda predstavuje hlavne pre potápačov. Muréna dokáže človeka pohrýzť ostrými zubami, v jej ústnej dutine sa navyše nachádzajú jedovaté žľazy. Jej zuby dokážu preniknúť poriadne hlboko, a to aj cez potápačské rukavice. 

Ako ošetriť poranenie:

• Pri pohryzení murénou vyjdite na súš a ak rana krváca, zastavte ju ako pri bežnom porezaní.

• Vhodné je taktiež ranu opláchnuť horúcou vodou, prípadne nahriať fénom.
• Ranu vydezinfikujte.
• Keďže sa rany od murén dlho hoja a hrozia pri nich druhotné infekcie, vždy je vhodné vyhľadať lekára a nechať si ranu odborne ošetriť. 

Počas dovolenky pri mori v obľúbených európskych destináciách nie zvlášť vysoké riziko, že by sme prišli do kontaktu s nejakým extrémne jedovatým až životu nebezpečných živočíchom. Zbystriť pozornosť však rozhodne treba počas dovolenky v rôznych exotických krajinách, kde na veľmi nebezpečné živočíchy narazíte omnoho ľahšie. 

Exotické krajiny majú často vyššiu diverzitu morského života, vrátane druhov s jedovatými vlastnosťami. Poranenia živočíchom v takýchto oblastiach je vždy vhodné konzultovať s lekárom. Avšak, aj pri poraneniach živočíchmi v bežných dovolenkových destináciách môže byť potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Vzniknutú ranu sledujte. Lekára určite vyhľadajte, ak:

• je poranenie živočíchom veľmi bolestivé a spôsobuje ostrú alebo bodavú bolesť, ktorá sa po ošetrení vôbec nezlepšuje,
• sa rana vôbec nehojí,
• rana nadmerne krváca a nie je možné krvácanie zastaviť,
• v rane zostali viditeľné časti živočícha, napríklad pichliače a nepodarilo sa ich bezpečne odstrániť,
• sa v rane objaví hnis,
• sú v rane viditeľné známky zápalu – začervenanie, opuch, hnisavý výtok, teplá koža,
• sa objavia systémové príznaky, ako nevoľnosť, závraty, zvýšená telesná teplota, ospalosť,
• je morským živočíchom poranené malé dieťa. 

• Pred cestou sa informujte o miestnych druhoch živočíchov, ktoré môžu spôsobiť poranenia. Ľahšie si tak dáte na ne pozor. 
• Nikdy sa nesnažte dotýkať zvierat vo voľnej prírode, či už v mori, alebo aj na súši. Väčšina zvierat útočí v momente, keď sa cítia byť ohrozená, pričom práve človeka môžu za hrozbu považovať.
• Nelákajte voľne žijúce zvieratá žiadnou potravou. 
• Pri kúpaní v rizikových vodách s výskytom morských určitých živočíchov používajte vhodnú obuv s pevnou podrážkou. 
• Ak sa stretnete s voľne žijúcim zvieraťom, či už vo vode, alebo na súši, dajte im dostatok priestoru na únik.
• V mori neplávajte blízko skál a útesov a nikdy nestrkajte ruky do rôznych štrbín. 
• Vyhýbajte sa aj kontaktu s mŕtvymi morskými živočíchmi alebo časťami ich tela, mnohé z nich totiž stále môžu spôsobiť poranenie.