Pulz či tep je niečo, čo si mnohí z nás všimnú len občas – pri športe, strese alebo keď nás prekvapí rýchle búšenie srdca. No srdcová frekvencia je omnoho viac než len momentálne číslo na displeji hodiniek. Je to tichý, ale presný ukazovateľ toho, ako sa náš organizmus cíti, v akej je kondícii a či sa v tele nedeje niečo, čo by si zaslúžilo pozornosť.
V článku sa pozrieme na to, ako si tep správne odmerať, aké sú jeho normálne hodnoty, čo môže signalizovať vysoký či nízky tep a ako ho ovplyvňujú stres, pohyb aj zdravotný stav. Nechýbajú ani rady, kedy spozornieť a vyhľadať lekára.
Čo je tep alebo tepová frekvencia?
Tepová frekvencia, známa aj ako srdcová frekvencia alebo jednoducho „tep“, označuje počet úderov srdca za minútu. Ide o dôležitý ukazovateľ činnosti srdcového svalu, ktorý nám dokáže veľa napovedať o kondícii organizmu, zdraví srdca či celkovom fungovaní tela. Ovplyvňujú ju rôzne faktory – vek, fyzická záťaž, emocionálny stav, zdravotný stav, ale aj hydratácia či užívanie liekov.
Zaujímavosti o srdcovej frekvencii
Srdce zdravého človeka udrie priemerne 100 000-krát za deň.
Ženy mávajú o niečo vyšší pokojový tep ako muži – v priemere o 3–7 bpm.
Najnižší nameraný tep u zdravého človeka bol 27 úderov/min – u cyklistu Miguela Induraina.
Srdce novorodenca bije rýchlosťou až 140 úderov/min, čo je viac ako dvojnásobok dospelého.
Káva, dehydratácia či nedostatok spánku môžu dočasne zvýšiť tep bez toho, aby signalizovali chorobu.
Ako si zmerať tep doma
Tep si možno jednoducho zmerať aj bez špeciálneho prístroja. Stačí si položiť ukazovák a prostredník na miesto, kde dobre cítiť pulz – najčastejšie na zápästie alebo krčnú tepnu. Počítame počet úderov počas 60 sekúnd (alebo 30 sekúnd a vynásobíme dvoma). Meranie je najpresnejšie v pokoji – ideálne ráno, ešte predtým, ako vstanete z postele.
Pomôcť si možno aj modernými technológiami – napríklad smart hodinkami alebo fitness náramkom, ktoré merajú tep automaticky počas dňa aj spánku. Presnosť sa môže líšiť podľa modelu, no pri pravidelnom sledovaní umožnia dobre pozorovať trendy a zmeny.
Depositphotos
Hodnoty tepovej frekvencie
Za normálnu pokojovú tepovú frekvenciu u zdravého dospelého človeka sa považuje 60 až 100 úderov za minútu (bpm). Trénovaní športovci môžu mať tep aj nižší – okolo 40–50 bpm – čo neznamená problém, ale naopak výbornú fyzickú kondíciu.
Hodnoty mimo tohto rozsahu môžu signalizovať rôzne stavy. Nízky tep pod 50 bpm (u bežného človeka) môže naznačovať poruchy vedenia impulzov v srdci, zatiaľ čo vysoký tep nad 100 bpm v pokoji môže súvisieť so stresom, horúčkou, úzkosťou, ale aj kardiovaskulárnym ochorením. Vždy je dôležité posudzovať tep v kontexte s ďalšími príznakmi.
Čo môže tepová frekvencia prezradiť o vašom zdraví?
Tepová frekvencia je jedným z najjednoduchších a najdostupnejších ukazovateľov zdravotného stavu. Zmeny v tepe môžu signalizovať fyzickú záťaž, stres, hormonálnu nerovnováhu, ale aj vážnejšie ochorenia srdca alebo štítnej žľazy. Práve preto je dôležité všímať si svoj pokojový aj námahový tep a nevnímať ho len ako číslo na hodinkách.
Normálna tepová frekvencia
Za normálnu pokojovú tepovú frekvenciu sa u dospelého človeka považuje rozsah od 60 do 100 úderov za minútu. V tomto rozpätí je srdce považované za rytmicky stabilné a efektívne pumpujúce krv do celého tela. U detí a tínedžerov môžu byť hodnoty prirodzene vyššie, zatiaľ čo u seniorov môže byť normálny tep mierne nižší.
Športovci alebo fyzicky veľmi aktívni ľudia často dosahujú tep okolo 40–50 úderov za minútu aj v úplnom pokoji. V ich prípade ide o známku silného a efektívneho srdcového svalu, ktorý zvláda prácu s menšou frekvenciou. Dôležité je, aby sa normálna frekvencia nemenila náhle a nevznikali sprievodné ťažkosti ako únava, závraty alebo nepravidelnosť.
Nízky tep
Bradykardia, čiže spomalený srdcový rytmus, sa najčastejšie definuje ako tep pod 60 úderov za minútu. U zdravého, trénovaného človeka to nemusí byť problém, ale u bežnej populácie by mal byť nízky tep dôvodom na zbystrenie pozornosti – najmä ak ho sprevádza slabosť, únava alebo časté točenie hlavy.
Nízka frekvencia srdca môže signalizovať poruchu vedenia vzruchu v srdci, nedostatočnú činnosť štítnej žľazy (hypotyreózu) alebo vedľajší účinok niektorých liekov, najmä betablokátorov. V extrémnych prípadoch môže viesť k strate vedomia alebo potrebe implantovať kardiostimulátor.
Vysoký tep
Tachykardia, teda zvýšený srdcový tep nad 100 úderov za minútu v pokoji, môže mať rôzne príčiny. Krátkodobo sa vyskytuje pri strese, fyzickej aktivite, horúčke alebo po vypití kávy. Pokiaľ sa však vyskytuje často, bez jasnej príčiny a v pokoji, môže naznačovať zdravotný problém.
Chronicky vysoký tep môže súvisieť s anémiou, dehydratáciou, ochoreniami srdca alebo nadmernou činnosťou štítnej žľazy (hypertyreózou). Dôležité je sledovať aj sprievodné príznaky ako búšenie srdca, potenie, nespavosť či úzkosť.
Nepravidelný tep
Nepravidelnosť srdcového rytmu – arytmia – môže byť náhodná a neškodná, no rovnako tak aj prvým príznakom závažnejšieho ochorenia. Mnohé arytmie sú pociťované ako preskakovanie srdca, kolísanie pulzu alebo búšenie srdca bez zjavného dôvodu.
Jednou z najčastejších foriem je fibrilácia predsiení, pri ktorej srdce bije nepravidelne a často veľmi rýchlo. Tento stav zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín a mozgovej príhody. Ak pociťujete pravidelne nepravidelný tep, je vhodné navštíviť lekára a absolvovať EKG vyšetrenie.
Ako ovplyvňuje tep stres, strava a životný štýl?
Stres patrí medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré môžu zvyšovať tepovú frekvenciu. Pri psychickej záťaži sa v tele vyplavujú stresové hormóny ako adrenalín a kortizol, ktoré srdce nútia biť rýchlejšie. Dlhodobý chronický stres tak môže viesť k pretrvávajúcemu zvýšeniu pulzu, vyššiemu krvnému tlaku a v konečnom dôsledku aj k väčšiemu opotrebovaniu srdca.
Okrem psychiky hrá dôležitú úlohu aj životný štýl – najmä strava, spánok a fyzická aktivita. Kofeín, alkohol, dehydratácia či nadmerné solenie môžu dočasne zrýchliť srdcovú činnosť. Naopak, vyvážená strava bohatá na draslík, horčík a omega-3 mastné kyseliny spolu s pravidelným pohybom a kvalitným spánkom podporujú optimálny tep a zdravú činnosť srdca.
Depositphotos
Tepová frekvencia pri športovaní – čo je ideálne?
Pri fyzickej aktivite je prirodzené, že srdce pracuje intenzívnejšie, aby zásobovalo svaly kyslíkom. Ideálny športový tep sa odvíja od veku a úrovne kondície. Pre výpočet maximálnej tepovej frekvencie sa používa orientačný vzorec: 220 mínus váš vek. Aeróbna zóna, v ktorej by sa mal pohybovať tep pri kardioaktivite (napr. beh, bicyklovanie), je zvyčajne 60 – 80 % z tejto maximálnej hodnoty.
Pravidelný tréning vedie k tomu, že srdce časom pracuje efektívnejšie – zníži sa pokojový tep a zároveň sa zlepší zotavenie po záťaži. Ak sa tep príliš rýchlo zvyšuje už pri miernej námahe, alebo ak sa po cvičení veľmi pomaly vracia k normálu, môže to byť známka slabej kondície, pretrénovania alebo aj zdravotného problému. Preto sa oplatí vnímať signály tela a športovať rozumne.
Kedy spozornieť a navštíviť lekára?
Tepová frekvencia môže byť citlivým ukazovateľom zdravotného stavu, a preto by sa jej výraznejšie odchýlky nemali podceňovať. Ak si všimnete neobvyklé zmeny v pulze – najmä v pokoji – alebo sa objavia sprievodné ťažkosti, je vhodné vyhľadať odborné vyšetrenie. Preventívne vyšetrenie môže včas odhaliť problémy so srdcom, štítnou žľazou či obehovým systémom.
Navštívte lekára, ak:
váš pokojový tep dlhodobo presahuje 100 úderov/min bez fyzickej záťaže,
máte tep pod 50 úderov/min a zároveň sa cítite slabí alebo omámení,
pulz je nepravidelný, vynecháva alebo strieda rytmus,
sa u vás objavuje búšenie srdca, závraty či bolesti na hrudníku,
sa pulz veľmi pomaly vracia k normálu po miernej aktivite.
Všímajte si rytmus svojho tela
Tepová frekvencia je nenápadný, ale mimoriadne dôležitý ukazovateľ zdravia. Pomáha nám pochopiť, ako reaguje telo na záťaž, odhaľuje možné problémy ešte predtým, než sa naplno prejavia, a motivuje nás k zdravším návykom. Naučiť sa vnímať svoj pulz, rozumieť mu a pravidelne ho sledovať môže byť prvým krokom k dlhodobej starostlivosti o srdce aj celkovú vitalitu.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
