V našich domácnostiach často používame bylinky, ktoré nielen dodávajú jedlu tú správnu chuť, ale sú i prospešné pre náš organizmus. Medzi tie najznámejšie patrí majoránka, tymian, bazalka, rozmarín. Príroda je naozaj zázračná a ponúka nám nekonečne veľa možností vo forme farieb, chuti, zdravia a vôni. Vedeli ste, že niektoré divo rastúce rastliny môžeme tiež konzumovať?
Mnohí z nás divoké kvety, rastliny na lúkach a poliach vnímajú ako burinu, ktorá má zväčša estetickú funkciu. Okrem toho, že ulahodia chuťovým pohárikom a žalúdku, obsahujú množstvo vitamínov a živín. Poďme si niektoré z nich predstaviť.
Prečo obohatiť jedálniček divo rastúcimi rastlinami?
Jeden z hlavných dôvodov, prečo zaradiť divo rastúce rastliny do svojho jedálnička, je ich výnimočná výživová hodnota. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú imunitu, trávenie a celkovú vitalitu. Mnohé z nich majú protizápalové, detoxikačné či antibakteriálne účinky, a pritom sú úplne zadarmo dostupné v prírode – stačí sa vybrať na prechádzku a pozorne sa rozhliadnuť.
Divoké jedlé rastliny sú navyše lokálne, sezónne a čerstvé, čo znamená, že nezaťažujú životné prostredie dopravou ani chemickým ošetrením.
Ide o návrat k prirodzenej a udržateľnej forme stravovania, ktorú praktizovali už naše staré mamy. Zberom a konzumáciou týchto rastlín môžeme zároveň nadviazať hlbší vzťah s prírodou a rozšíriť svoje kulinárske obzory.
Obohatenie jedálnička o divo rastúce rastliny je aj spôsobom, ako spestriť každodenné varenie. Pridaním žihľavy do polievky, sedmokrásky do šalátu alebo medvedieho cesnaku do nátierky získajú známe recepty nový rozmer. Okrem chuti a estetiky na tanieri získavame aj pocit naplnenia z toho, že využívame dary prírody múdro a s rešpektom.
pinterest.com
TOP divoké rastlinky:
Blyskáč jarný
Blyskáč jarný (Ficaria verna) je nápadná jarná bylina. Rastlina tvorí rozsiahle žlto-zelené koberce, ktoré sa objavujú už v marci. Pred zakvitnutím ho možno jesť surový či pridávať do šalátov. Pozor, blyskáč po odkvitnutí môže byť mierne jedovatý.
Sušením alebo tepelným spracovaním sa však obsah jedu vytráca. V ľudovom liečiteľstve sa z blyskáča pripravujú čaje proti skorbutu. Mladé lístky neobsahujú nijaké jedovaté látky. Extrakty z blyskáča sa pridávajú do kúpeľov proti bradaviciam, hemoroidom a svrabu. Rastlina je prospešná i pri rôznych kožných ochoreniach, proti vyrážkam a na zastavenie krvácania.
Hluchavka
Hluchavku pozná snáď každý. Táto kráska, ktorá žiari odtieňmi fialovej, ružovej, žltej či bielej rastie na vlhkých a tienistých miestach. Počuli ste o jej liečivých účinkoch? Hluchavka obsahuje veľké množstvo antioxidantov, silíc, trieslovín, kyslé saponíny, flavonové glykosidy, vitamíny a minerálne látky.
Zbiera sa jej kvet alebo celá vňať. Rastlina má blahodarné protizápalové účinky, ktoré sa využívajú pri liečbe zápalu obličiek, močových ciest a prostaty. Čaj z hluchavky má upokojujúce účinky a pomáha pri nervozite, nespavosti a nepokoji.
Ďatelina lúčna
Na prvý pohľad obyčajná krmovina pre domáce zvieratá. Okrem toho, že štvorlístky ďateliny by mali priniesť šťastie, táto rastlina je veľmi prospešná pre naše zdravie. Obsahuje totižto veľké množstvo látok ako je betakarotén, vitamíny C, E, B1, B2, B3, B5, B6, B9 a B12, cholín, bioflavonoidy.
Je bohatá na minerály ako zinok, horčík, mangán, meď a selén. Táto útla rastlinka tiež obsahuje estrogénne látky, takže je veľmi užitočná pre ženy v menopauze. Dokonca je dokázané, že dokáže vyčistiť krv a bojovať proti rakovine. Nazbierajte si jej kvety, usušte a pite z nich čaj.
Shutterstock®
Štiav kyslý
Štiav vytvára prízemnú ružicu striedavých listov, z ktorej vybieha 30 – 100 cm dlhá stonka, zakončená kvetmi červenej farby. Rastlina kvitne od mája do júla. Má intenzívnu citrónovú príchuť, ktorá je horkejšia ako listy starnú a rastú.
Menšie listy môžeme jesť surové v šalátoch alebo v sendvičoch, použiť do pomazánok a omáčok. Väčšie listy by mali byť varené, aby sa zbavili horkosti. Štiav podporuje činnosť hrubého čreva, chuť do jedla, vďaka obsahu železa podporuje i tvorbu krvi. Rusi ho používajú do svojej tradičnej pochúťky boršču.
Zubačka cibuľkonosná
V listnatých lesoch rastie rastlina s názvom zubačka cibuľkonosná. Kvitne bledofialovými kvetmi v apríli a máji. Je pomerne jednoduché ju rozoznať. V pazuchách jej listov sú pacibuľky, ktorými sa rozmnožuje, podobne ako napríklad niektoré ľalie. Jej listy a cibuľky sú jedlé a ešte aj chutné a pripomínajú žeruchu. Bobuľa chutí ako reďkovka alebo kaleráb.
Ďalšie jedlé divoké rastiny
Ďalšími rastlinami z lúk a polí, ktoré môžeme konzumovať a využiť ich blahodarné účinky je napríklad veľmi známa:
- pŕhľava dvojdomá,
- zádušník brečtanový,
- hviezdica prostredná,
- kozia noha,
- cesnačka lekárska,
- túžobník brestový,
- rasca lúčna,
- kapsička pastierska,
- mrlík dobrý,
- čistec močiarny,
- nátržník husí,
- lopúch,
- loboda lesklá,
- zvonček broskyňovitý.
Tipy na kuchynské využitie divokých rastlín
- Pripravte si polievku či prívarky zo zelených listov – Mladé listy divokých rastlín sú ideálne ako základ do jarných polievok, krémov alebo prívarok. Skvelo sa hodia žihľava, štiav kyslý či kapsička pastierska.
- Oživte šaláty sviežimi divokými prísadami – Na obohatenie listových šalátov skúste pridať kvety sedmokrásky, ďateliny alebo listy hluchavky, ktoré dodajú pokrmu farbu, chuť aj výživové benefity.
- Vyskúšajte domáce pesto a nátierky – Z medvedieho cesnaku, cesnačky lekárskej alebo zubačky vytvoríte aromatické pesto, ktoré výborne doplní cestoviny či chlieb.
- Zbierajte kvety na čaj alebo dekoráciu – Kvety hluchavky, zádušníka alebo túžobníka môžete usušiť na prípravu upokojujúceho čaju alebo použiť ako jedlú dekoráciu na koláče a dezerty.
- Ochucujte maslá, oleje či octy – Čerstvé bylinky ako pŕhľava, rozdrvený štiav alebo rozmarín môžete naložiť do oleja či masla a vytvoriť tak aromatické dochucovadlá vhodné na pečivo alebo grilovanie.
- Skúste ich pridať do cesta či pečiva – Nasekané listy divokých rastlín môžete pridať do slaných koláčov, chlebového cesta alebo domácich krekrov. Vhodné sú napríklad žihľava či loboda lesklá.
Zbierajte len to, čo poznáte!
Pri zbere divo rastúcich rastlín platí jedno dôležité pravidlo – zbierajte len tie druhy, ktoré s istotou poznáte. Vyhnite sa zberu v blízkosti ciest, polí ošetrovaných chemikáliami či priemyselných oblastí. Nezabúdajte, že príroda je štedrá, ale aj krehká – zbierajte s rešpektom a s mierou.
Spojenie s prírodou cez zber a konzumáciu divokých rastlín môže byť výnimočným zážitkom aj cestou k zdravšiemu životnému štýlu. Objavujte chute, ktoré nám ponúkajú lúky a lesy, a vráťte sa ku koreňom prirodzeného stravovania – doslova aj obrazne.
Aktualizovaný článok: 03.04.2025
