Cestovanie mnohí z nás priam milujú. Avšak, neraz sa môže spájať i s menšími alebo väčšími nepríjemnosťami. A na mysli nemáme stratenú batožinu, ukradnutý mobil alebo problémy s ubytovaním. Myslieť treba vždy na to, že pri cestovaní do rôznych destinácií sa môže zvyšovať riziko rôznych zdravotných problémov a ochorení. O to viac, ak ide o rôzne exotické zákutia a hlavne krajiny s nižšími hygienickými štandardmi.
Cestovateľská hnačka je pritom obvykle tým najmenším problémom. Mnohé ďaleké krajiny sú charakteristické výskytom ochorení, neraz veľmi závažných, ktoré sú pre naše zemepisné šírky skôr raritou. Malária, rôzne druhy hemoragických horúčok, hepatitída A a E, brušný týfus, spavá choroba, horúčka Dengue – to všetko sú ochorenia, s ktorými sa môžu stretnúť cestovatelia do konkrétnych destinácií.
Zabudnúť nemožno ani na žltú zimnicu, ktorá predstavuje veľmi vážne a život ohrozujúce nákazlivé ochorenie. Čo ho spôsobuje, aké sú príznaky a v ktorých krajinách je zaznamenaný najvyšší výskyt?
Čo je žltá zimnica?
Žlta zimnica, nazývaná aj žltá horúčka (anglicky yellow fever), predstavuje závažné a potenciálne smrteľné ochorenie s krvácavými a horúčkovými prejavmi. Ide o infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré vyvoláva vírus žltej zimnice, čo je RNA arbovírus z rodu Flavivirus (čeľaď Flaviviridae). Do rovnakého rodu patria aj vírusy spôsobujúce horúčku dengue. Rezervoárom vírusu žltej zimnice je nielen človek, ale aj opice, vtáky či netopiere.
Odporúčame: Žlčníkový záchvat – prečo vzniká, ako sa prejavuje a ako si uľaviť od bolesti?
Ako sa prenáša žltá zimnica?
Vírus žltej zimnice z rodu Flavivirus je prenášaný niektorými druhmi komárov, respektíve samičkami komárov, ktoré sa infikujú pri satí krvi z nakazeného hostiteľa, teda chorého jedinca, a to nielen človeka, ale aj opice. Hlavnými prenášačmi sú komáre Aedes africanus alebo Aedes aegypti, ktoré spôsobujú takzvaný mestský (urbárny) typ žltej zimnice, a to prenášaním vírusov z chorého človeka na zdravého.
Okrem toho rozoznávame džungľovú formu žltej zimnice, pri ktorej sú vírusy šírené medzi chorými a zdravými opicami, predovšetkým komármi z rodu Haemagogus. Avšak, možný je aj prenos ochorenia z chorej opice na človeka prostredníctvom spomínaných komárov.
Ochorenie sa z človeka na človeka bez uštipnutia komárom neprenáša. Zdravý človek sa nemôže nakaziť ani blízkym kontaktom s osobou so žltou zimnicou.
Výskyt žltej zimnice
Žltá zimnica predstavuje ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä v určitých častiach sveta. Pre Európu, Áziu či Severnú Ameriku nie je bežná. Ak sa tu ochorenie vyskytne, ide o nákazu privezenú z rizikových oblastí. I v prípade zavlečenia ochorenia na naše územie nedochádza k ďalšiemu šíreniu, keďže u nás nie sú na to potrebné podmienky.
Toto vážne krvácavé ochorenie sa vyskytuje v tropických oblastiach Afriky a Strednej a Južnej Ameriky, kde vznikajú aj menšie alebo rozsiahlejšie miestne epidémie. Pôvodne sa pritom žltá zimnica šírila v Afrike a do Ameriky bola zavlečená počas kolonizácie obchodnými loďami. Informácie ohľadom výskytu žltej zimnice v konkrétnych lokalitách sú pravidelne aktualizované, a to aj WHO.
Ochorenie sa vyskytuje napríklad v rôznych provinciách na juhovýchode Brazílie, v niektorých častiach Venezuely, Peru, v Bolívii, Francúzskej Guiane a ďalších. V Afrike sú najrizikovejšie hlavne krajiny v centrálnej časti. K miestam výskytu patrí napríklad Burkina Faso, Kamerun, Kongo, Pobrežie Slonoviny, Gabon, Stredoafrická republika a mnohé ďalšie.
Aké má žltá zimnica príznaky?
Vírus žltej zimnice sa do človeka dostáva pri bodnutí infikovaným komárom. Prechádza do krvného obehu, množí sa, šíri sa telom a napáda lymfatické uzliny, slezinu, pečeň aj kostnú dreň. Nakoniec sa usádza vo viacerých cieľových orgánoch, vrátane kĺbov, svalov, kože či mozgu. Inkubačný čas žltej zimnice, teda čas od vstupu vírusu do tela po prepuknutie prvých symptómov, je uvádzaný 3 až 6 dní. Prvé príznaky teda nastupujú pomerne skoro.
Priebeh žltej zimnice môže byť u jednotlivých pacientov individuálny, najmä čo sa intenzity príznakov a závažnosti zdravotného stavu týka. Ochorenie zvykne prebiehať v dvoch štádiách, respektíve fázach. Prvá fáza žltej zimnice je sprevádzaná pomerne nešpecifickými symptómami, obvykle miernejšími.
Príznaky prvej fázy žltej zimnice môžu byť nasledovné:
-
zvýšená telesná teplota až horúčka,
- zimnica,
- nadmerná únava,
- bolesť hlavy,
- bolesť končatín,
- nevoľnosť,
- zvracanie,
- niekedy začervenanie v tvári.
Toto štádium môže trvať 3 až 4 dni, pričom následne dochádza k úľave od zdravotných ťažkostí. Asi u 15 % chorých následne ochorenie prechádza do závažnej druhej fázy s krvácavými prejavmi, ktorá až u polovice postihnutých zapríčiňuje smrť (vykrvácanie, zlyhanie obličiek, zlyhanie pečene). Príznaky bývajú nasledovné:
- opätovné zvýšenie teploty,
- zvracanie tmavej natrávenej krvi,
- krvácanie z čreva (tmavá stolica),
- krvácanie zo slizníc, očí, úst, nosa,
- krvácanie z genitálií,
- žltačka – zožltnutie kože a slizníc,
- opuch pečene – je zväčšená a bolestivá,
- nízka tepová frekvencie,
- zmätenosť,
- niekedy poruchy vedomia až kóma.
Odporúčame: Ako podporiť liečbu ochorení močových ciest? Skúste tento prírodný liek!
Diagnostika žltej zimnice
Diagnostikovať žltú zimnicu v prvotnej fáze na základe sprievodných príznakov je náročné, keďže príznaky sú pomerne nešpecifické. Podozrenie na žltú zimnicu môže vyplývať z informácií o štipnutí komárom a pobyte v rizikovej oblasti. Prestup do druhej fázy s krvácavými prejavmi už zreteľnej poukazuje na dané infekčné ochorenie.
Čo sa diagnostických vyšetrení týka, pri krvných testoch možno odhaliť zvýšené protilátky proti vírusu alebo priamo vírus. Pri žltej zimnici spravidla laboratórne vyšetrenia ukazujú aj znížený počet bielych krviniek, bielkoviny v moči a zvýšené pečeňové testy.
Liečba žltej zimnice
Špeciálny liek na žltú zimnicu momentálne neexistuje. Liečba je symptomatická, čiže zameraná na tlmenie sprievodných ťažkostí pacienta. To znamená, že chorému sú podávané liečivá na tlmenie horúčky alebo bolestí. Potrebný je dostatočný pitný režim, oddych na lôžku a vyhýbanie sa väčšej fyzickej aktivite. Odporúča sa diéta šetriaca pečeň a vyšší príjem vitamínu K.
Vo vážnych prípadoch môžu byť potrebné krvné transfúzie, pri zlyhaní obličiek je nevyhnutná hemodialýza. Ochorenie po prekonaní bežne nezanecháva dlhodobé alebo trvalé následky na zdraví. Spravidla je pacient po prekonaní žltej zimnice imúnny, opakované infekcie sú veľmi zriedkavé.
Očkovanie proti žltej zimnici
Žltá zimnica je závažné ochorenie, ktoré ohrozuje život človeka. Najmä u cestovateľov je smrtnosť ochorenia vysoká, v prípade domorodého obyvateľstva je podstatne nižšia. Práve preto by mali cestovatelia myslieť na prevenciu. Za najúčinnejšiu formu prevencie žltej zimnice je v súčasnej dobe považované očkovanie. Vhodné je očkovanie podstúpiť asi mesiac pred cestou, minimálne však 10 dní, aby sa stihla vytvoriť dostatočná hladina protilátok.
Pri ceste do niektorých krajín alebo oblastí je očkovanie proti žltej zimnici len odporúčané, v mnohých je však povinné. Pred cestovaním do tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky alebo Afriky si preto skontrolujte, či návšteva danej oblasti náhodou nevyžaduje osvedčenie o očkovaní (medzinárodný očkovací preukaz). Nežiaduce účinky po tomto očkovaní sú zriedkavé, konzultovať ich treba s lekárom. Očkovanie proti žltej zimnici spravidla poskytuje ochranu na 10 rokov.
Ak očkovanie u jedinca nie je možné alebo sa neodporúča (vážna porucha imunity, tehotenstvo), potrebné je myslieť na iné formy prevencie. To zahŕňa (okrem necestovania do rizikových oblastí) používanie repelentov, krytie pokožky odevom, používanie ochranných sieťok proti komárom.
