Vírus HIV – ako sa prenáša a aké sú typické príznaky infekcie?

Slovensko patrí v rámci členských štátov Európskej únie ku krajinám s najnižšou ročnou incidenciou HIV infekcie, i keď celkovo v poslednom desaťročí je pozorovaný vzostup vo výskyte nových prípadov. V poslednom roku je celkovo evidovaných niečo málo cez 1000 prípadov infekcie HIV u občanov Slovenskej republiky, toto číslo sčasti zvyšujú ešte prípady infekcie u zahraničných osôb žijúcich na Slovensku. Čo všetko by sme o HIV víruse mali vedieť? Aké sú možné cesty nákazy, ako prebieha infekcia a čo je AIDS? 

Vírus HIV radíme medzi RNA retrovírusy z rodu Lentivirus. Skratka pochádza z anglického human immunodeficiency virus, čo v preklade znamená vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. HIV vírus totiž v tele človeka napáda imunitný systém, a to hlavne T-lymfocyty, čo sú bunky spadajúce medzi biele krvinky, ktoré majú dôležitú úlohu z hľadiska obrany organizmu voči patogénom. Vírus bol pritom prvýkrát objavený začiatkom 80. rokov 20. storočia. Najskôr bolo v roku 1981 popísané ochorenie, ktoré spôsobuje (AIDS) a až krátko na to bol identifikovaný vírus HIV ako pôvodca tohto ochorenia. 

Koncom 80. rokov bol do praxe zavedený prvý liek proti HIV, efektívnejšia liečba však bola dostupná až v polovici 90. rokov. Vírus HIV sa vyskytuje v dvoch geneticky odlišných typoch, ktoré označujeme ako HIV-1 a HIV-2. Oba sú pre človeka patogénne. 

• HIV-1 je považovaný za pôvodcu pandémie HIV/AIDS. Známych je viacero subtypov tohto vírusu. 
• HIV-2 sa vyskytuje najmä na západoafrickom pobreží, v iných oblastiach je skôr zriedkavý. 

Odporúčame: Aké sú príznaky chrípky? Nepomýľte si ju s prechladnutím!

Možných je viacero ciest prenosu nákazy, ktorej zdrojom je vždy chorý jedinec, čiže HIV pozitívny človek. Infekcia HIV je v prvom rade zaraďovaná medzi pohlavne prenosné choroby. Prvou možnosťou prenosu je teda počas nechráneného pohlavného styku, a to bez ohľadu na jeho formu. Druhý spôsob predstavuje prenos nákazy krvnou cestou, k čomu môže dôjsť napríklad pri používaní nesterilných ihiel a injekčných striekačiek, pri tetovaní alebo robení piercingu nesterilnými nástrojmi.

K prenosu by teoreticky mohlo dôjsť aj pri transfúzii krvi, to je však dnes veľmi zriedkavé. Darcovia krvi a orgánov sú totiž v európskych krajinách testovaní na vylúčenie HIV, ako aj ďalších vírusov a baktérií. Treťou možnosťou je prenos z pozitívnej matky na dieťa, a to počas tehotenstva, pri pôrode aj materským mliekom pri dojčení. Nakaziť sa nie je možné bežným kontaktom s infikovaným jedincov, napríklad pri podávaní rúk. Vírus sa nešíri vzduchom ani vodou. 

HIV vírus po vstupe do ľudského organizmu napáda rôzne typy buniek a spravidla sa veľmi rýchlo množí a šíri. Napadnuté sú v prvom rade spomínané T-lymfocyty a CD4 bunky, čo vedie k postupnému deficitu z hľadiska imunity. Infikované ďalej môžu byť napríklad i makrofágy. Inkubačný čas, čiže čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie prvých príznakov, býva od 2 do 6 týždňov, priemerne však 2 až 3 týždne. Vtedy sa zväčša objaví primárna infekcia, označovaná tiež ako primoinfekcia. Následne ochorenie spravidla prechádza viacerými štádiami. Ide pritom o dlhodobý proces, ktorý trvá dlhé roky. 

4 základné štádiá HIV infekcie:

1. štádium – primárna infekcia,
2. bezpríznakové štádium,
3. príznakové štádium,
4. neskoré príznakové štádium, štádium AIDS.

Prvé štádium HIV infekcie, čiže primárna infekcia, nastupuje pár týždňov po vstupe patogénu do organizmu, pričom trvá spravidla 1 až 4 týždne. HIV vírus preniká do buniek imunitného systému, ľudské telo sa bráni tvorbou protilátok. Toto obdobie môže prebiehať bezpríznakovo, niekedy sa však toto obdobie svojimi prejavmi podobá na chrípku alebo mononukleózu. Príznačné sú horúčky, zdurené uzliny na krku, triaška, únava či bolesť svalov.

V druhom štádiu nastáva dlhé bezpríznakové obdobie, počas ktorého je vírus aktívny, no zväčša sa to navonok nijako neprejavuje. Jediným príznakom bývajú u niektorých pacientov dlhodobo zdurené uzliny. Toto štádium môže podľa rýchlosti postupu choroby trvať až do 10 či 15 rokov. 

Tretie štádium je charakteristické nástupom zjavnejších symptómov. Typickým prejavom je častý výskyt menších infekcií, ako sú kandidózy, herpesy a podobne. Pridávať sa môže nadmerná únava, úbytok na váhe, infekcie na kože, nočné potenie. Príznaky sa najmä pri neliečení postupne zintenzívňujú. Toto obdobie môže rovnako trvať niekoľko rokov, až infekcia postupuje do posledného štádia, ktoré je charakteristické vážnym poškodením imunitného systému. 

Odporúčame: Ako sa prejavuje pásový opar? Liečbu ochorenia neradno podceňovať!

Posledné štádium HIV infekcie predstavuje ochorenie AIDS, teda syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (z anglického Acquired Immune Deficiency Syndrome). AIDS je teda vírusovým infekčným ochorením, ktorého pôvodcom je retrovírus HIV. Posledné štádium infekcie sa spravidla diagnostikuje na základe veľmi nízkeho počtu CD4 lymfocytov, dlhodobo vysokých hodnôt vírusovej záťaže a prítomnosti viacerých oportúnnych, respektíve pridružených infekcií. 

Pacienta môžu trápiť infekcie dýchacieho systému, napríklad pneumónia či kandidóza dýchacích ciest, tiež TBC. Existuje vysoké riziko rozvoja rôznych nádorov, ako je napríklad Kaposiho sarkóm či nádory lymfatického tkaniva. Ďalšími komplikáciami sú poruchy pamäte, meningitída, demencia, abscesy mozgu. HIV pozitívny pacient s prebiehajúcim AIDS ochorením často zomiera hlavne na pridružené infekcie a komplikácie alebo na celkové oslabenie a zlyhanie organizmu. 

V rámci diagnostiky infekcie sa uplatňujú najmä krvné testy. Zisťuje sa v prvom rade prítomnosť protilátok proti HIV kolujúcich v krvi. Avšak testy dokážu ukázať pozitívny výsledok až po dlhšej dobe od prvého kontaktu s vírusom. Môže to byť jeden mesiac, niekedy sa však protilátky začnú tvoriť až po 3 mesiacoch. Dnes sú tiež dostupné testy na priame vyhľadávanie vírusu, pričom jeho prítomnosť v organizme je možné potvrdiť oveľa skôr. Liečbu infekcie HIV je nevyhnutné začať čo najskôr. Možnosti liečby sú dnes veľmi priaznivé. 

Liečba je však symptomatická, ani dnes totiž nie je dostupný liek, ktorý by telo, takpovediac, celkovo vyliečil z infekcie. Liečba je zameraná na potlačenie replikácie vírusu a zlepšenie imunity pacienta. Cieľom je v ideálnom prípade dosiahnuť nedetekovateľnú vírusovú nálož, čo ale neznamená, že človek je z infekcie HIV vyliečený. Avšak sa vďaka tomu prispieva k prevencii ďalšieho prenosu HIV. Dôsledná liečba zahŕňa podávanie kombinácie antivirotík, ako aj riešenie sprievodných komplikácií a podávanie liekov mobilizujúcich imunitný systém. 

Pri správnej liečbe je možné výrazne predĺžiť život pacienta a zabrániť prechodu infekcie do posledného štádia, teda rozvoju AIDS. V prípade neliečenia, ale aj ak liečba dobre nezaberá, infekcia postupne prechádza jednotlivými štádiami až do štádia AIDS. Po diagnostikovaní tejto fázy je prežívanie pacienta spravidla pár rokov. V súvislosti s HIV a AIDS je veľmi dôležité myslieť najmä na prevenciu, ktorá zahŕňa eliminovanie možnosti nákazy, a to napríklad pri nechránenom pohlavnom styku či zdieľaní infekčných striekačiek a pod. 

Odporúčame: Modré svetlo – kedy je pre nás škodlivé a ako sa pred ním chrániť?