Šľacha je anatomická štruktúra, ktorá vytvára spojenie medzi svalmi kostry a kostrou, teda pripája sval ku kosti. Jej úlohou je prenášať silu sťahujúceho sa svalu a tým uviesť kosť do pohybu. Šľachy sú v tele človeka zložené z tuhého usporiadaného väziva. Konkrétne sa skladajú zo zväzkov rovnobežne prebiehajúcich kolagénových vlákien tvoriacich reťazce.
V súvislosti so šľachami sa môžu objaviť viaceré zdravotné problémy, a to napríklad aj pri ich dlhodobom alebo nárazovom zaťažení. Vtedy môže človeka potrápiť takzvaná tendinitída, ktorej prejavom býva aj nepríjemná bolesť pri pohybe. Čo je tendinitída? Aké sú symptómy tendinitídy? Ako predchádzať zápalu šliach? Aké sú príčiny zápalu šliach? Viac v článku!
Čo je tendinitída?
Pojmom tendinitída rozumieme skupinu zápalových ochorení šliach, ku ktorým dochádza spravidla v dôsledku poškodenia, podráždenia alebo zranenia danej štruktúry. Ochorenie môže postihovať rôzne časti tela, respektíve všetky šľachy ľudského tela, avšak najčastejšie sú postihnuté šľachy v kĺboch ramena, kolien, lakťov, členkov alebo zápästí. Podľa toho i rozlišujeme rôzne druhy tendinitídy.
Tendinitída vs. tendinóza – podobná bolesť, iný problém
Tendinitída označuje zápal šľachy, ktorý vzniká najčastejšie po nárazovom preťažení, úraze alebo pri opakovaných pohyboch bez dostatočného oddychu. Typická je bolesť, opuch, začervenanie a citlivosť na dotyk, pričom ide skôr o akútny stav, ktorý sa pri správnej liečbe dokáže postupne upraviť.
Tendinóza je naopak degeneratívne poškodenie šľachy, pri ktorom už zápal nemusí byť prítomný. Vzniká dlhodobo, často vtedy, keď sa bolesť šľachy prehliada alebo rieši len povrchne. Práve preto nie vždy zaberajú klasické protizápalové postupy a kľúčom je zmena záťaže, rehabilitácia a posilnenie štruktúr okolo šľachy.
Typy zápalov šliach – zápal Achillovej šľachy, tenisový lakeť, golfový lakeť a iné
- tendinitis Achillea (zápal Achillovej šľachy) – zápal šľachy spájajúcu pätnú kosť s lýtkovými svalmi v zadnej časti členka,
- laterálna epikondylitída (tenisový lakeť) – zápal postihujúci šľachové a svalové úpony lakťového kĺba na jeho vonkajšej strane,
- mediálna epikondylitída (golfový lakeť) – zápal šliach a svalových úponov na vnútornej strane lakťa,
- tendinitída manžety rotátora – zápal šliach ovládajúcich rameno,
- patelárna tendinitída (skokanské koleno) – zápal patelárnej šľachy v mieste, kde sa dotýka jabĺčka,
- De Quervainova tendinitída – zápal šliach palcov.
Charakteristické symptómy tendinitídy
Pre tendinitídu sú typické viaceré sprievodné príznaky, ktoré môžu v lepšom prípade pretrvávať len pár dní, no v závažnejších prípadoch aj niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Najcharakteristickejším príznakom je bolesť v postihnutom mieste, teda v mieste, kde sa šľacha upína na kosť. Bolesť býva obvykle tupá a pri pohyboch končatinou sa zvyčajne zhoršuje.
Ďalšie príznaky zápalu šliach:
- sčervenanie v mieste zápalu,
- opuch v okolí šľachy,
- pocit praskania šľachy pri pohybe,
- vyžarujúce teplo v postihnutom mieste (pokožka je na dotyk teplá),
- obmedzenie pohybu,
- viditeľná hrčka pozdĺž šľachy.
Príčiny zápalu šliach
Tendinitída môže vznikať z rôznorodých príčin. Ako sme však spomenuli vyššie, ide spravidla o následok nadmernej záťaže alebo podráždenia šľachy, prípadne úrazu. Šľacha môže byť nadmerne zaťažovaná a dráždená hlavne kvôli dlhodobým a opakovaným pohybom.
Preto tvoria rizikovú skupinu práve jedinci, ktorí pri svojej práci alebo počas športu vykonávajú stále tie isté pohyby. Ak tieto pohyby navyše vykonávajú zle, je riziko vzniku problému ešte vyššie. V niektorých prípadoch môže byť tendinitída aj infekčného pôvodu, teda ju môžu vyvolať napríklad niektoré druhy baktérií.
Medzi rizikové faktory tendinitídy celkovo radíme:
- aktívne venovanie sa určitej športovej aktivite (napríklad tenisu, golfu alebo bowlingu),
- prácu na pozícii, ktorá si vyžaduje opakujúce sa pohyby alebo neprirodzené polohy (napríklad práca za pásom, v kancelárii alebo na stavbe),
- vyšší vek (zvyšujúcim sa vekom rastie náchylnosť šliach k úrazom a poraneniam),
- niektoré ochorenia, ako je napríklad cukrovka alebo reumatoidná artritída.
Denné návyky, ktoré šľachám škodia
Šľachy nepreťažujeme len športom – často im škodí dlhodobé sedenie v jednej polohe, práca s myšou, mobilom alebo opakované drobné pohyby zápästia a prstov. Aj nenápadné každodenné činnosti môžu časom viesť k podráždeniu a mikrotraumám.
Negatívny vplyv má aj nedostatok oddychu, slabá regenerácia a ignorovanie únavy tela. Ak šľachy nemajú priestor na obnovu, strácajú pružnosť a odolnosť, čo zvyšuje riziko zápalu aj pri bežnej záťaži.
Kalcifikujúca tendinitída
V spojitosti s tendinitídami sa niekedy spomína ešte aj takzvaná kalcifikujúca, alebo vápenatejúca tendinitída. Toto zápalové ochorenie sa môže rovnako vyskytnúť v rôznych šľachách, často však postihuje oblasť ramena. Ochorenie je charakteristické ukladaním vápnika, respektíve vápenatých solí v šľache.
Vytvorené ložisko pritom môže pacientovi spôsobovať viaceré ťažkosti, u niektorých však dôjde aj k jeho samovoľnému vymiznutiu. Presné príčiny vzniku tohto typu tendinitídy nie sú úplne objasnené. Predpokladá sa napríklad aj vplyv určitých porúch imunity.
Kedy vyhľadať lekára:
ak bolesť pretrváva viac než 7–10 dní napriek oddychu,
ak sa bolesť zhoršuje pri bežných denných činnostiach,
ak sa objaví výrazný opuch, začervenanie alebo teplo,
ak pocítite náhle „puknutie“ alebo stratu funkcie končatiny,
ak sa problém opakovane vracia.
Diagnostika zápalu šliach
Zápal šliach (tendinitída) sa diagnostikuje na základe príznakov, ako sú bolesť, opuch, začervenanie alebo znížená pohyblivosť v postihnutej oblasti. Pri návšteve lekára sa vykonáva podrobný rozhovor o vašich ťažkostiach, aktivitách, ktoré mohli zápal vyvolať, a prípadných predchádzajúcich poraneniach. Lekár vykoná fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom môže testovať citlivosť a pohyblivosť šľachy, aby identifikoval postihnuté miesto a rozsah zápalu.
Pre potvrdenie diagnózy a vylúčenie iných problémov, ako sú napríklad natrhnutia alebo poškodenie okolitých štruktúr, sa môžu využiť zobrazovacie metódy. Ultrazvuk alebo magnetická rezonancia (MRI) sú najčastejšie používané na zobrazenie zápalu a posúdenie stavu šľachy. V prípade dlhodobých ťažkostí alebo podozrenia na infekčný zápal môžu byť potrebné aj laboratórne testy, ktoré hodnotia zápalové markery v krvi.
Liečba tendinitídy – aké je liečba zápalu šliach?
Tendinitída v niektorých prípadoch nevyžaduje žiadnu špeciálnu liečbu. Zväčša v rámci liečby pomôže dopriať končatine hlavne oddych a čas na regeneráciu. Nedodržanie odpočinku môže zdravotný problém značne zhoršiť. S bolesťou pomôže aplikácia ľadu a analgetiká (lieky proti bolesti), prípadne aj krémy s protizápalovým a analgetickým účinkom.
Ak je zápal šľachy vážnejší a sprevádzaný viacerými zdravotnými ťažkosťami, určite netreba odkladať návštevu lekára, ktorý navrhne vhodné metódy liečby. Vo vážnejších stavoch totiž nie je vhodné spoliehať sa na domácu liečbu. Bez dostatočného preliečenia môže tendinitída vyústiť do pretrhnutia šľachy.
Lekár môže odporučiť:
- dlahovanie postihnutého kĺbu či použitie iných ortopedických pomôcok,
- liečbu injekciami kortikosteroidov,
- rehabilitácie,
- terapiu plazmou,
- vo vážnejších prípadoch operáciu (napr. na odstránenie postihnutého tkaniva).
Bežné chyby pri liečbe zápalu šliach
Jednou z najčastejších chýb je návrat k pohybu príliš skoro, len čo bolesť mierne ustúpi. Šľacha sa síce môže chvíľkovo „ozvať menej“, no bez úplného zahojenia sa problém veľmi rýchlo vráti – často v ešte intenzívnejšej forme.
Ďalším omylom je spoliehanie sa výlučne na masti, tabletky alebo tejpy bez toho, aby sa riešila príčina preťaženia. Ak sa nezmení spôsob pohybu, pracovné návyky alebo športová technika, šľacha zostáva pod neustálym tlakom a liečba sa len zbytočne predlžuje.
Prevencia tendinitídy – ako predchádzať zápalu šliach?
Mnohým ochoreniam nie je viac-menej možné predchádzať, respektíve sú možnosti ich prevencie značne obmedzené. Ak však v súvislosti s nejakou chorobou sú známe možné preventívne opatrenia, ktorými možno znížiť riziko vzniku daného problému, je vhodné ich mať na pamäti. V rámci prevencie zápalu šliach je možné dodržiavať hneď niekoľko zásad, ktoré sa týkajú hlavne eliminovania rizikových faktorov zvyšujúcich riziko rozvoja tendinitídy.
Súčasťou prevencie opakovaného problému so zápalom šľachy je:
- vyhýbanie sa opakovaným pohybom pri práci či športe (aspoň do najväčšej možnej miery),
- vyhýbanie sa nadmernému zaťažovaniu šliach,
- dodržiavanie správnej polohy pri sede,
- správne zdvíhanie bremien,
- pravidelné prestávky pri práci a zmeny polohy (neodporúča sa zotrvávať dlhodobo v rovnakej polohe),
- dostatočný oddych a čas na regeneráciu pohybového aparátu,
- strečingové cvičenia (na dôkladné zahriatie a natiahnutie svalov a šliach),
- posilňovacie cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta.
Keď šľacha bolí, telo vysiela jasný signál
Bolesť šľachy nie je slabosťou ani banalitou, ale upozornením, že pohybový aparát potrebuje spomaliť a zmeniť prístup. Či už ide o tendinitídu alebo tendinózu, riešením nie je bolesť „pretrpieť“, ale dať telu šancu na skutočnú regeneráciu.
Včasná reakcia, úprava záťaže a dôsledná starostlivosť dokážu výrazne skrátiť dobu liečby a zabrániť návratu ťažkostí. Šľachy síce pracujú potichu, no keď sa ozvú, oplatí sa ich počúvať.
Aktualizovaný článok: 01.02.2026
0 komentárov