Liečivé rastliny a ich spracovanie: Čo je zápar, macerát či tinktúra?

Rôznorodé liečivé bylinky, či už vlastnoručne dopestované, alebo nazbierané v prírode, je možné spracovať viacerými spôsobmi. Existuje hneď niekoľko metód prípravy bylinných liečiv, ktoré sa v rámci tradičnej medicíny uplatňujú už od nepamäti. Tou najbežnejšou metódou je pravdepodobne príprava a podávanie byliny formou čaju, respektíve záparu. Avšak nie každá bylinka je vhodná na to, aby sme ju zaliali horúcou vodou. Rôzne byliny a ich časti sa niekedy oplatí spracovávať inými metódami.

Zároveň platí, že výber metódy pri spracovaní rastliny môže ovplyvňovať napríklad aj účinok či možnosti využitia liečiva. Bylinky spracované určitými spôsobmi môžu byť vhodné len na vonkajšie použitie, iné zase na vnútorné. Skrátka, oplatí sa mať prehľad v tom, ako na správne spracovanie nazbieraných bylín. K najtradičnejším spôsobom ich prípravy patrí okrem spomínaného záparu aj studený výluh, odvar či tinktúra. Aké sú medzi nimi rozdiely a ako ich pripravovať? 

Ako sme spomenuli vyššie, najbežnejšie sú bylinky podávané formou čaju, ktorý je možné pripraviť klasickým záparom. Ide v podstate o výluh drogy v horúcej vode. Zápar vo všeobecnosti pripravujeme tak, že podrvené či nasekané sušené alebo čerstvé časti rastliny zalejeme horúcou vodou, necháme lúhovať a výluh následne scedíme. Množstvo drogy aj čas lúhovania závisia od konkrétnej byliny. Ak sa v návode neuvádza inak, držať sa môžete množstva 3 g (1 PL) drogy na 200 ml vody. Doba lúhovania je bežne okolo 5 až 15 minút. 

Takýmto spôsobom sa pripravujú bylinné čaje predovšetkým z nadzemných častí rastlín, a to listov, kvetov, alebo celých vňatí. Z nich sa do záparu uvoľňujú viaceré vo vode rozpustné látky, napríklad flavonoidy. Výhodou záparu je jeho rýchla príprava. Zápar však nemusíte iba piť ako čaj, možno ho použiť napríklad aj na kloktanie a výplach ústnej dutiny, na oplachovanie vlasov či formou obkladov i na pokožku. 

Odporúčame: Tymianový sirup – TOP pomocník proti kašľu. Ako ho pripraviť?

Ak z niektorej rastlinky chceme zužitkovať korene, plody alebo kôru (sušené alebo čerstvé), obvykle je vhodnou metódou prípravy odvar. Z tvrdších častí rastliny sa totiž účinné látky obvykle získavajú o čosi ťažšie, preto obyčajný zápar nemusí byť účinný. Odvar pripravujeme tak, že drogu zalejeme v hrnci vodou a privedieme k varu. Následne na miernom plameni povaríme, odstavíme z ohňa, necháme ešte chvíľku lúhovať a scedíme. I tu platí, že množstvo a čas sa môžu pri rôznych rastlinách líšiť.

Ak sa v návode neuvádza inak, držať sa môžete pomeru 1,5 g (1 ČL) na 200 ml vody. Doba varenia je pri koreňoch či kôre 10 až 20 minút. Ak náhodou pripravujete odvar z kvetov a listov, stačí variť 5 minút. Odvar možno využiť v podstate rovnako ako predchádzajúci zápar. Možno ho podávať formou čaju, taktiež ho môžete použiť na obklady pokožky či sedacie kúpele. 

Do tretice tu máme v rámci najzákladnejších spôsobov spracovania bylín ešte studený výluh, respektíve macerát v studenej vode. Studený výluh je možné podávať rovnako formou čaju, prípadne, podobne ako zápar alebo odvar, nájde uplatnenie zvonka. Pripravíme ho tak, že podrvenú alebo nasekanú časť rastliny (sušenú alebo čerstvú) zalejeme studenou vodou, prípadne len mierne vlažnou. Následne je potrebné nechať drogu macerovať vo vode pomerne dlhý čas, a to v prieme 6 až 8 hodín. Niektorým drogám postačia aj 2 hodiny, iné je vhodné nechať vo vode aj celú noc. Hotový výluh sa scedí a použije. 

Kedy však namiesto záparu alebo odvaru pripraviť z bylín práve studený výluh? Táto metóda sa uplatňuje v prípadoch, ak časti rastlín obsahujú účinné látky, ktoré by boli horúcou vodou (teplom) zničené. Tento postup sa využíva hlavne u slizových drog, respektíve u rastlín, ktoré obsahujú sliz. Typickou bylinkou, z ktorej sa pripravuje výluh a nie zápar, je napríklad slez, ale aj ibiš lekársky. 

Presúvame sa k metódam spracovania bylín, vďaka ktorým získame bylinné liečivá, ktoré sa obvykle už využívajú iným a viac špecifickým spôsobom. Prechádzajúce zápary, odvary či studené výluhy sa podávajú najmä formou čaju a rovnako ich možno využívať zvonka. Čo však napríklad také tinktúry? Tinktúra predstavuje druh tekutého liečiva, ktoré sa získava maceráciou drogy vo vhodnom rozpúšťadle, najčastejšie v liehu, respektíve alkohole. Ide vlastne o výluh prakticky akejkoľvek časti rastliny v alkohole. Jej výhodou je spravidla oveľa vyšší obsah účinných látok ako v prípade predchádzajúcich druhov liečiv.

Postup prípravy tinktúry sa pri rôznorodých rastlinách môže mierne líšiť. Líšiť sa môže doba lúhovania, množstvo drogy a hlavne aj to, v akom množstve tinktúru užívať. Vo všeobecnosti sa však pri výrobe domácej tinktúry môžete držať pomeru 1 diel drogy na 5 dielov alkoholu. Drogu naložíme do alkoholu a necháme macerovať 10 až 14 dní. Následne tinktúru scedíme a uskladníme v tmavej a dobre uzatvárateľnej nádobke. Ak návod neuvádza inak, dávkovanie je pre dospelého človeka cca 15 kvapiek 1 až 3 razy denne. Ohľadom užívania tinktúr je však vždy vhodné sa poradiť s odborníkom. 

Odporúčame: Poznáte bylinu prezývanú kozia noha? Jej účinky sa vám zapáčia!

Bylinky a ich časti nemusíme nakladať len do alkoholu, ale aj do olejov. Olejové maceráty sú určené predovšetkým na vonkajšie použitie. Ich účinok závisí od použitej bylinky, no zvyčajne sa uplatňujú napríklad pri kožných problémoch, kožných poraneniach, bolestiach pohybového aparátu a podobne. Do olejov sa preto zvyknú nakladať bylinky s hojivým účinkom na pokožku či s analgetickými účinkami. Olejovým macerátom možno ošetriť drobné rany, výrony, boľavé kĺby a podobne. 

Skvelou bylinou, z ktorej sa dá pripraviť veľmi účinný olejový macerát, je napríklad nechtík lekársky s blahodarným vplyvom na pokožku. Postup prípravy je podobný ako pri predchádzajúcej tinktúre. Sušené alebo čerstvé časti rastliny (obvykle kvety, listy alebo plody) nasekáme a v nádobke úplne zalejeme nejakým kvalitným rastlinným olejom (napr. olivovým alebo slnečnicovým). Následne necháme macerovať, obvykle 3 až 6 týždňov. Počas toho obsah pravidelne pretrepávame. Následne scedíme a hotový macerát uskladníme v čistej tmavej nádobke. 

K najbežnejším metódam spracovania liečivých bylín patrí aj príprava domácej bylinnej masti. Liečivé masti sú rovnako určené na vonkajšie použitie na pokožku, podobne ako predchádzajúce olejové maceráty. Bylinnými masťami možno ošetrovať poškodenú pokožku či kožné ochorenia, podľa druhov použitých bylín sú však vhodné aj na premasírovanie stuhnutých svalov a boľavých kĺbov či na masáž hrudníka pri dýchacích ťažkostiach. Použitie a účinky závisia od použitých byliniek. 

Postupov na výrobu domácich bylinných mastí nájdeme na internete mnoho, takže si môžete zvoliť ten, ktorý vám najviac vyhovuje. Vo všeobecnosti však výroba masti spočíva v rozpúšťaní a lúhovaní drogy v nejakom mastnom základe, napríklad v klasickej bravčovej masti, bambuckom masle, kokosovom oleji, prípadne vazelíne. Na ukážku pridávame recept na tradičnú nechtíkovú masť, ktorá ošetrí hojace sa rany, popáleniny, omrzliny, bolestivé zádery aj kŕčové žily.

Ingrediencie: 5 hrstí nasekaného nechtíka, 500 g bravčovej masti (prípadne vazelíny)

Postup: Masť necháme vo väčšom hrnci roztopiť a pridáme nakrájaný nechtík (kvety, listy aj stonky). Zmes necháme vzkypieť a odstavíme. Následne necháme odstáť 24 hodín. Potom zmes znova zahrejme, rozpustíme a scedíme cez plátno. Hotovú masť necháme stuhnúť v čistej nádobe s dobrým uzáverom. 

Odporúčame: Ktoré prvé jarné bylinky hľadať v prírode? Podporte nimi zdravie!