V našej krásnej prírode môžeme naraziť na nespočetné množstvo druhov rôznorodých rastlín a bylín. Mnohé z nich sú pritom charakteristické svojimi liečivými vlastnosťami a našli uplatnenie v tradičnej medicíne. Takéto bylinky možno nazbierať a využiť pri riešení rozličných zdravotných problémov. Avšak v prírode môžeme naraziť aj na mnoho bylín, ktorým by sme sa mali skôr vyhýbať a rozhodne by sme od nich mali dať ruky preč. Byliny totiž môžu obsahovať nielen zdraviu prospešné látky, ale aj rôzne toxíny a jedy, ktoré nám dokážu uškodiť a spôsobiť nemalé ťažkosti. Na ktoré rastliny si dať v jarnej prírode rozhodne pozor?!
Konvalinka voňavá
Konvalinka voňavá, latinsky Convallaria majalis, je pomerne známou rastlinkou. Charakteristická je najmä svojimi bielymi zvončekovitými kvetmi (úvodné foto) a nádhernou vôňou, šíriacou sa do okolia. Kvety sa objavujú v mesiacoch máj a jún. Všetky časti rastliny pritom obsahujú jedovaté glykozidy. K otrave môže dôjsť nielen požitím listov, stoniek či červených bobúľ, ale aj vypitím vody z nádoby, v ktorej boli konvalinky umiestnené.
Otrava sa prejavuje zažívacími problémami, hnačkou, zvracaním, zvýšeným močením či kŕčmi. Vážne otravy môžu viesť k problémom so srdcom až smrti. Konvalinka našla uplatnenie v kozmetickom priemysle a dokonca aj v ľudovom liečiteľstve a farmaceutickom priemysle. Pre svoju vysokú toxicitu však môže byť používaná iba odborníkmi.
Odporúčame: KVÍZ: Bylinky a ich liečivé účinky – čo o nich viete?
Mliečnik chvojkový
Mliečnik chvojkový, Euphorbia cyparissias, je hojne rozšírený v celej strednej časti Európy, vrátane Slovenska. Rastlinu možno spoznať podľa jej byle husto porastenej úzkymi čiarkovitými listami a kvetmi usporiadanými v súkvetí zvanom mnohoramenný vrcholík (foto vyššie). Majú intenzívnu medovú vôňu a žlté sfarbenie, neskôr s červenkastým nádychom. Objavujú sa spravidla v mesiacoch apríl až jún.
Mliečnik pritom dostal pomenovanie podľa mliečnej šťavy, ktorú obsahuje celá rastlina. Mlieko je jedovaté a môže spôsobiť silné podráždenie pokožky a slizníc. Pri kontakte s kožou vytvára pľuzgiere, kontakt s očami môže viesť k zápalu očí a dočasnej alebo trvalej poruche zraku. Ak dôjde k požitiu rastliny, spôsobiť to môže poškodenie ústnej sliznice, silný zápal žalúdka a čriev i hnačky.
Prilbica modrá
Prilbica modrá (Aconitum napellus) je trvalka z čeľade iskerníkovité. Ide o pomerne mohutnú rastlinu, ktorá má obvykle nerozkonárenú stonku a dlaňovito delené listy. Na vrchole stonky je prítomný strapec tmavomodrých až fialkových kvetov, ktoré svojím vzhľadom, ako názov rastliny napovedá, pripomínajú prilby (foto vyššie). Rastlina začína kvitnúť v strede jari a obvykle kvitne až do začiatku jesene.
Prilbica je na pohľad krásna rastlina, no je potrebné sa jej vyhýbať. Často je totiž označovaná za najjedovatejšiu rastlinu v Európe. Naraziť na ňu možno najmä v Alpách v oblastiach strednej a južnej Európy. Celá rastlina je jedovatá, pričom jed sa vstrebáva i neporanenou pokožkou. Preto sa rastlinu neodporúča ani trhať. Dávka 1 až 2 g podanej hľuzy je pre dospelého človeka smrteľná.
Bolehlav škvrnitý
Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum) je rozšírený naprieč Európou, ale aj na severe Afriky, zavlečený bol do Severnej a Južnej Európy, západnej Ázie či niektorých oblastí Austrálie. Dorastá do výšky 1,5 až 2,5 m, pričom jeho zelená dutá byľ má na spodnej polovici červenofialovú škvrnu. Listy sú perovito zložené s trojuholníkovým tvarom, kvety sú biele, drobné a zoskupené v súkvetí (foto vyššie).
Bolehlav je pritom jedovatý pre zvieratá aj ľudí. Rastlina má toxické účinky na centrálnu nervovú sústavu aj obličky. Závažné otravy vedú k smrti udusením. V dôsledku otravy sa vyskytuje paralýza od nôh smerom hore či akútne zlyhanie obličiek. V období starovekého Grécka bol bolehlav údajne používaný na popravu odsúdených väzňov.
Odporúčame: Účinky kapsičky pastierskej: Poznať by ich mali najmä ženy!
Bleduľa jarná
Bleduľa jarná (Leucojum vernum) je jedovatá trvalka z čeľade amarylkovité. Jej domovinou sú južné a stredné oblasti Európy. Bleduľa je často pestovaná ako okrasná cibuľovitá rastlina. Obvykle má jeden biely kvet so žltým alebo zelenkastým nádychom na konci každého okvetného lístka, ktorý sa nachádza na bezlistej stonke vysokej 10 až 20 cm (foto vyššie). Kvety sa objavujú počas jari. Rastlina obsahuje viaceré alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť zdravotné ťažkosti. Otrava sa môže prejaviť hnačkami, zvracaním, slabosťou a nadmerným potením. Ak si bledule vysadíte do záhrady, dajte pozor, aby sa k nim nedostali deti.
Náprstník červený
V našom okolí môžeme naraziť aj na jedovatý náprstník červený (Digitalis purpurea). Je pomerne mohutného vzrastu. Prvý rok rastlina vytvára len prízemnú ružicu listov, ktoré majú kopijovitý tvar a na rube sú sivo plstnaté. Počas druhého roka sa objavuje plstnatá byľ, na ktorej sú v období kvitnutia prítomné rúrkovito zvončekovité kvety zoskupené v jednostrannom hustom strapci. Obvykle sú ružové alebo červené a mávajú tmavé škvrny (foto vyššie).
Rastlina je napriek jedovatým glykozidom využívaná aj v tradičnej medicíne a farmácii, avšak použitie je možné iba podľa nariadení odborníka. Žutie jedovatých listov môže viesť k zápalu v ústnej dutine, nevoľnosti i zvracaniu. Závažnejšie otravy spôsobujú hnačky, podráždenie tráviaceho ústrojenstva, problémy s dýchaním i poruchy videnia. Už dva listy náprstníka môžu byť pre dospelého človeka smrteľné, pričom smrť je obvykle následkom zástavy srdca.
Blen čierny
Ako posledný môžeme ešte spomenúť blen čierny (Hyoscyamus niger), čo je burinná rastlina z čeľade ľuľkovité. Dorastá do výšky okolo 80 cm, pričom je charakteristická hranatou a lepkavou byľou, ktorá je posiata podlhovastými laločnatými listami. Kvety sú pomerne veľké a žlté, vyrastajú z pazúch listov. Typické je ich fialkové žilkovanie a nepríjemná vôňa (foto vyššie). Celá rastlina je jedovatá, najviac však semená. V prípade otravy je nevyhnutné vyvolať zvracanie. V čase starovekého Grécka bol blen používaný na tlmenie bolesti a uspávanie, no údajne ho i vrahovia využívali ako jed.
Odporúčame: Poznáte účinky benediktu? Pomôže pri častých zdravotných problémoch!
