Dna a jej nepríjemné príznaky – ktoré faktory môžu spustiť záchvat?

Dna spravidla nepredstavuje zdravotný problém, ktorý ohrozuje život človeka, no vo vážnych prípadoch ho môže značne obmedziť. Záchvaty dny sú bolestivé, ochorenie môže progredovať, spôsobiť degeneráciu kĺbov a obmedziť pohyblivosť človeka. A čo to vlastne dna je? Reč je o metabolickom ochorení postihujúcom predovšetkým menšie kĺby v tele, a to z dôvodu vysokých hladín kyseliny močovej, teda hyperurikémie. 

V približne 90 % prípadov sa dna týka najmä mužov v strednom veku, obvykle po 40. roku života. Zvyšní pacienti sú zvyčajne ženy po menopauze. Dna je bežne radená medzi druhy artritídy a predstavuje skutočne nepríjemné ochorenie. Ako sa prejavuje? Ako znížiť výskyt záchvatov stravou či bylinkami? A je možné vzniku dny predísť?

V minulosti ju nazývali aj podagra či pakostnica, dnes sa tiež používa názov lámka. Pri dne dochádza k ukladaniu kryštálikov kyseliny močovej v kĺboch a ich okolí, čo ich následne narúša a u postihnutého spôsobuje zdravotné ťažkosti. Prečo však tento jav vzniká? Základným predpokladom pre rozvoj dny je vznik hyperurikémie, teda zvýšenej hladiny kyseliny močovej. K nadbytku kyseliny močovej dochádza:

• buď z dôvodu zvýšenej tvorby kyseliny močovej, ktorú telo nestíha vylučovať,
• alebo z dôvodu zníženého vylučovania kyseliny močovej, spravidla v dôsledku narušenej funkcie obličiek (kyselina močová sa vylučuje iba obličkami).

Na rozvoji hyperurikémie a dny sa môže podieľať aj viacero činiteľov, vrátane genetickej predispozície. Vznik daného problému môže súvisieť napríklad s vrodeným defektom metabolizmu purínov (puríny sú organické chemikálie prirodzene sa vyskytujúce vo všetkých bunkách a potravinách, ľudský organizmus ich metabolizuje na kyselinu močovú). Riziko dny ďalej zvyšuje:

• iné metabolické ochorenie, vrátane cukrovky či dyslipidémie,
• zlyhanie obličiek, 
• obezita (BMI nad 35),
• niektoré lieky – napr. diuretiká, 
• potrava s vysokým obsahom purínov (ich obsah je vysoký najmä v mäse, u vegetariánov je preto pozorovaný nižší výskyt tohto ochorenia).

Odporúčame: ​Ako sa prejavujú žalúdočné vredy? Neignorujte túto hrozbu pre zdravie!

Dna je charakteristická striedaním obdobia remisie a relapsu, teda obdobiami pokoja bez príznakov a akútnymi obdobiami s ťažkosťami, čo nazývame ako dnavý záchvat. Častosť záchvatov je u jednotlivých pacientov odlišná. Po prvom záchvate dny môže ďalší prísť pokojne až za niekoľko mesiacov.

Záchvaty prichádzajú najčastejšie v noci, respektíve ich príznaky sa zhoršujú v noci, pričom najintenzívnejšie bývajú počas prvých 4 až 12 hodín od začiatku záchvatu. Dnavý záchvat môže trvať v lepšom prípade len pár hodín až dní, niektorých pacientov však trápi aj pár týždňov (obvykle však už s menej intenzívnymi príznakmi). Pre akútne obdobie lámky bývajú typické tieto príznaky:

• výrazná bolesť postihnutého kĺba (najčastejšie bývajú postihnuté palce na nohe),
• citlivosť na dotyk v mieste postihnutia,
• opuch v mieste postihnutia,
• chorý kĺb je teplý na dotyk, koža je lesklá a napnutá,
• začervenanie kože v mieste postihnutia,
• zvýšená telesná teplota,
• zimnica,
• malátnosť.

V priebehu rokov môže ochorenie progredovať a môžu vznikať trvalé následky. U pacienta vznikajú takzvané tofy, čo sú úložiská kyseliny močovej. Majú podobu menších alebo väčších hrbolov alebo uzlov na koži. Objavujú sa napríklad na pažiach aj iných miestach. Tofy v blízkosti kĺbov spôsobujú deformácie kĺbov a iných tkanív. 

Kĺbové deformity postupne vedú k obmedzeniu pohybu. Lámku môžu niekedy sprevádzať aj mimokĺbové príznaky, napríklad tráviace ťažkosti, hnačky, pálenie záhy, tiež svalové bolesti, poruchy zraku, bolesti hlavy a zmeny na koži. U malého počtu pacientov, najmä pri nedostatočnej liečbe, prechádza ochorenie do chronickej podoby, kedy sú príznaky, hoci menej intenzívne, prítomné prakticky stále. 

Spusteniu opakovaného dnavého záchvatu neraz predchádza pôsobenie rôznych činiteľov. Častým spúšťačom je diétna chyba. Súčasťou liečby dny je aj dodržiavanie stravovacích zásad nariadených lekárom. V rámci stravy je dôležité hlavne vyhýbať sa, respektíve znížiť príjem potravín s vysokým obsahom spomínaných purínov. Ich konzumácia môže ľahko vyústiť k rozvoju zdravotných ťažkostí. 

Dnavý záchvat môže spustiť aj alkohol či požitie niektorých rizikových liekov. K ďalším rizikovým činiteľom radíme nadmerné fyzické preťažovanie kĺbov či psychickú záťaž, respektíve nadmerný stres. Dnavý záchvat sa u pacienta s týmto ochorením tiež môže objaviť napríklad po prechladnutí, prekonaní nejakej inej infekcie či po úraze postihnutého kĺbu. Je vhodné si všímať, čo všetko predchádzalo záchvatu a dané faktory v budúcnosti čo najviac minimalizovať. 

Odporúčame: NK bunky ako dôležitá súčasť imunitného systému – aké majú funkcie?

Liečba dny v akútnej fáze spočíva najmä v podávaní medikamentov znižujúcich nepríjemné sprievodné ťažkosti ochorenia, hlavne zápal a bolesť. Cieľom je čo najskôr ukončiť akútny záchvat a predísť komplikáciám. Liečba v obdobiach medzi záchvatmi, teda počas remisie, má preventívny charakter. Jej cieľom je predísť recidíve, čiže opätovnému výskytu záchvatu. Lekár môže nariadiť užívanie liekov na normalizovanie hladiny kyseliny močovej, no spravidla je nevyhnutná aj úprava stravy.

Pacient s dnou spravidla dodržiava nízkopurínovú diétu. Strava s nízkym obsahom purínov dokáže pomôcť k zníženiu kyseliny močovej a obmedzeniu jej ukladania v kĺboch, čo má celkovo pozitívny vplyv na zdravotný stav pacienta. 

Pri dne sa odporúča obmedziť najmä tieto potraviny:

• mäso – hlavne červené mäso, divina, mastné ryby, morské plody,

• živočíšne vnútornosti,
• mäsové výrobky – údeniny, silné mäsové vývary,
• strukoviny (v primeranom množstve sú vhodné),
• plesňové syry,
• čokoláda a kakao,
• špenát, 
• špargľa,
• petržlen,
• chren,
• cesnak,
• horčica,
• huby,
• ostré koreniny,
• sójová omáčka,
• kvasnice,
• riasy (nori, wakame),
• alkohol (aj pivo a víno),
• sladené nápoje (džúsy).

Tradičná ľudová medicína odporúča pri lámke viacero liečivých byliniek. Tie možno užívať v prvom rade vo forme čajov. Pomáhajú zvýšiť príjem tekutín, čo má priaznivý vplyv na vylučovanie kyseliny močovej z tela, no rovnako majú viacero ďalších pozitívnych účinkov. V obdobiach relapsu napomáhajú tlmiť bolesť a sprievodné príznaky ochorenia. Odporúčajú sa v prvom rade čaje z prasličky, taktiež púpavy, žihľavy alebo rebríčka, lucerny či zlatobyle. 

Bylinné recepty pri dne:

• Čaj proti dne – zmiešame po 10 g z potočnice, žihľavy, fazuľových strukov, púpavy, brezy, túžobníka, topoľa, lopúcha a vresu. Čaj pripravíme z 1 ČL zmesi a 300 ml vody – povaríme asi 20 minút. Podávame 3 šálky denne po dobu 8 týždňov.
• Čaj na odvodnenie – zmiešame 25 g koreňa pýru plazivého, 20 g vňate púpavy a 20 g vňate stavikrva vtáčieho. 2 PL zmesi zalejeme 500 ml vriacej vody a lúhujeme 15 minút. Počas dňa vypijeme na trikrát (vždy tretinu výluhu).
• Čaj na zápal kĺbu – zmiešame 30 g koreňov a listov púpavy, 30 g listov brezy previsnutej, 20 g rebríčka, 30 g žihľavy a 20 g prasličky. 1 PL zmesi zalejeme 250 ml vriacej vody a lúhujeme 15 minút. Pijeme 3x denne po dobu 4 týždňov. 

• znížte príjem mäsa (vyhýbajte sa nadmernej konzumácii mäsa a mäsových výrobkov),
• v jedálničku privítajte viac zeleniny a ovocia, strukovín, obilnín,
• vymeňte smažené pokrmy za varené, pripravované na pare alebo pečené s menším množstvom tuku,
• dodržiavajte dostatočný pitný režim pre podporu správnej funkcie obličiek, ktoré pomáhajú vylučovať kyselinu močovú,
• znížte príjem alkoholu, 
• prestaňte fajčiť,
• udržujte si primeranú telesnú hmotnosť, v prípade nadváhy je vhodné hmotnosť znížiť, čo zníži riziko viacerých zdravotných problémov,
• udržujte telo v pohybe, vyhýbajte sa sedavému spôsobu života.

Odporúčame: Vonkajšie hemoroidy: Ako zmierniť nepríjemnú bolesť?