Naše črevá môže postihnúť viacero zdravotných problémov, ktorým by sme sa najradšej vyhli. Mnohé z týchto ochorení sú pritom chronické a neraz človeka sprevádzajú prakticky naprieč celým životom. Typickým príkladom je Crohnova choroba, čo je zápalové ochorenie čriev sprevádzané viacerými tráviacimi ťažkosťami.
Do kategórie chronických zápalových ochorení tráviaceho systému patrí aj ulcerózna kolitída, ktorá rovnako prebieha celoživotne. V článku sa bližšie pozrieme na ďalšie chronické ochorenie čriev, a to takzvanú divertikulózu. O aké ochorenie ide a aké má prejavy?
Divertikulóza hrubého čreva
Pod pojmom divertikulóza, tiež divertikulárna choroba, rozumieme ochorenie sprevádzané tvorbou malých vydutín alebo vychlípenín, takzvaných divertikulov, v stenách dutých orgánov v tele človeka. Tieto vydutiny sa môžu tvoriť v rôznych častiach tráviaceho traktu, no obvykle je postihnuté najmä hrubé črevo.
Najčastejším miestom výskytu divertikulu alebo viacerých divertikulov je ľavá časť hrubého čreva, konkrétne jej posledný úsek zvaný esovitá kľučka (sigma). Divertikuly pritom v čreve vznikajú na podobnom princípe ako slabinový pruh. Vydutina vzniká následkom tlaku obsahu čreva zvnútra na miesto, v ktorom je črevná stena oslabená.
Koho postihuje divertikulóza?
Divertikulózu možno označiť za civilizačné ochorenie, ktoré je v populácii značne rozšírené, a to najmä v rozvinutých krajinách. Tento stav sa vyskytuje najmä u starších jedincov po 40. roku života. Zo štatistík vyplýva, že divertikuly sú prítomné približne u 10 % štyridsiatnikov. V značne vyššej miere sa tento zdravotný problém objavuje u jedincov starších ako 60 rokov.
Odporúčame: Zubný kaz – čo všetko o ňom potrebujeme vedieť?
Shutterstock®
Sú známe príčiny divertikulózy?
Ako sme spomenuli vyššie, podstatou vzniku divertikulu, teda vydutiny v stene čreva, je pôsobenie zvýšeného tlaku na oslabené miesto v črevnej stene. Príčiny tvorby vydutín v čreve pritom možno hľadať v našom životnom štýle. Známych je viacero rizikových faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku divertikulózy.
Veľmi významným faktorom je spôsob stravovania. Najmä strava chudobná na vlákninu vedie k sťaženému a namáhavému vyprázdňovaniu stolice, čo zvyšuje tlak v črevách, v dôsledku čoho sa v oslabeným miestach črevnej steny môžu tvoriť vydutiny.
Riziko divertikulózy vo všeobecnosti zvyšuje:
- vyšší vek (nad 40 rokov),
- nedostatok vlákniny v strave,
- chronická zápcha,
- nedostatok pohybu (sedavý spôsob života rovnako negatívne vplýva na pravidelné vyprázdňovanie stolice),
- fajčenie a alkohol,
- nadváha a obezita,
- niektoré lieky (napr. kortikoidy).
Aké má divertikulóza príznaky?
Prítomnosť divertikulov sa za bežných okolností u veľkého percenta pacientov nijako zvlášť neprejavuje. Možno teda povedať, že divertikulóza je v mnohých prípadoch bezpríznaková. Ak nedôjde k rozvoju nejakej komplikácie, človek nemusí o svojom zdravotnom probléme vedieť veľmi dlhý čas.
Neraz dôjde k diagnostike ochorenia náhodne pri kolonoskopii, čiže endoskopickom vyšetrení čreva. V menšom množstve prípadov môžu divertikulózu sprevádzať pomerne nešpecifické tráviace ťažkosti, ktoré sú typické aj pre mnohé iné ochorenia tráviaceho systému. Ide napríklad o:
- časté zápchy, niekedy hnačky,
- plynatosť,
- bolesti brucha v ľavej dolnej časti (obvykle sa zhoršujú krátko po jedle, zmierňujú sa po odchode stolice alebo vetrov),
- hlieny v stolici.
Divertikulitída ako komplikácia divertikulózy
Ak divertikulóza prebieha bezpríznakovo, hovoríme o nekomplikovanej asymptomatickej divertikulóze. Približne v štvrtine prípadov sa však u pacientov rozvíja komplikovaná symptomatická divertikulóza, ktorá sa spája s rizikom vzniku viacerých zdravotných komplikácií.
Najčastejšou komplikáciou je takzvaná divertikulitída. Čo je divertikulitída? Ide o zápal divertikulu. K zápalu vydutiny v čreve dochádza často v prípadoch, keď sa v divertikule dlho usadzuje bez pohybu črevný obsah. Následné pôsobenie baktérií na poranenú sliznicu môže byť spúšťačom zápalu. Vo vážnejších prípadoch dochádza až k tvorbe abscesov, respektíve hnisavých ložísk.
Na divertikulitídu, čiže zápal divertikulu, môžu poukazovať nasledujúce symptómy:
- neutíchajúca silná bolesť brucha, brušné kŕče,
- citlivosť brušnej steny na pohmat,
- pocity stuhnutia brucha,
- zvýšenie telesnej teploty až horúčka,
- nevoľnosť a zvracanie,
- porucha vyprázdňovania,
- krv v stolici.
Ďalšie komplikácie – divertikuly a krvácanie, perforácia čreva, peritonitída
Okrem zápalu divertikulu sa môžu objaviť aj niektoré zriedkavejšie komplikácie. Divertikuly môžu byť niekedy zdrojom krvácania, čo vedie k prítomnosti krvi v stolici. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť k perforácii čreva, čiže jeho pretrhnutiu a následnému vyprázdneniu jeho obsahu do brušnej dutiny. Perforácia čreva vedie k takzvanej peritonitíde, čiže zápalu pobrušnice, čo je život ohrozujúci stav. K prejavom patrí:
- prudká brušná bolesť,
- stvrdnuté brucho,
- zástava odchodu plynov,
- vysoká horúčka,
- zrýchlená srdcová frekvencia,
- studený pot,
- pokles tlaku.
Odporúčame: Kofeínová bolesť hlavy: Možno ňou trpíte tiež a ani o tom neviete
Shutterstock®
Diagnostika divertikulózy
Diagnostika divertikulózy zahŕňa viacero metód, ktoré pomáhajú lekárom potvrdiť prítomnosť divertikulov v čreve a zistiť, či sú prítomné komplikácie, ako napríklad zápal alebo krvácanie. Najčastejšie sa divertikulóza diagnostikuje počas vyšetrenia, ktoré sa robí pre iné zdravotné ťažkosti, pretože často prebieha bez príznakov.
Diagnostické metódy zahŕňajú nielen vizuálne vyšetrenia čreva, ale aj zobrazovacie technológie, ktoré pomáhajú identifikovať rozsah ochorenia.
- Kolonoskopia: Endoskopické vyšetrenie, pri ktorom lekár pomocou ohybného prístroja s kamerou sleduje vnútro hrubého čreva a identifikuje divertikuly.
- CT vyšetrenie: Počítačová tomografia, ktorá poskytuje detailné obrazy čreva a pomáha pri diagnostike komplikácií, ako je zápal alebo absces.
- Ultrazvuk: Používa sa hlavne pri podozrení na zápal v čreve alebo na detekciu abscesov.
- Krvné testy: Môžu naznačiť prítomnosť infekcie alebo zápalu v tele, čo je dôležité pri divertikulitíde.
- Röntgenové vyšetrenie s kontrastnou látkou (irigoskopia): Zriedkavejšie používaná metóda, pri ktorej sa sleduje priechodnosť čriev po aplikácii kontrastnej látky.
Liečba divertikulózy hrubého čreva
Liečba divertikulózy nie je vždy potrebná, najmä ak prebieha bezpríznakovo, lekár obvykle špeciálnu liečbu nenariaďuje. Prítomnosť divertikulov v črevnej stene prakticky ani nie je možné zvrátiť nejakými liečebnými metódami. Ak lekár objaví pri vyšetrení vydutiny v črevnej stene, môže odporučiť najmä úpravu stravovacích návykov ako formu prevencie rozvoja vyššie spomínaných komplikácií. Zmeny v stravovaní majú predovšetkým zabezpečiť dobré vyprázdňovanie čriev, čo zníži riziko výskytu komplikácií.
Ak však k zdravotným komplikáciám dôjde, liečba je spravidla nevyhnutná. Pri divertikulitíde, čiže zápale divertikulov, sa obvykle uplatňujú antibiotiká, lieky proti bolesti, pokoj na lôžku a diéta (najskôr hladovka, neskôr tekutá strava). Pri ťažkej forme býva nevyhnutná hospitalizácia a prípadné chirurgické riešenie problému.
Ak sa u pacienta divertikulitída pravidelne opakuje, lekár môže zvažovať odstránenie časti čreva postihnutej divertikulmi. Lekársku pomoc je bezpodmienečne potrebné vyhľadať v prípade, že sa objavia príznaky perforácie čreva a následného zápalu pobrušnice. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje rýchle lekárske ošetrenie.
Špeciálna podpora liečby – úprava výživy a ďalšie preventívne opatrenia
Ako sme spomenuli vyššie, pri výskyte divertikulózy má priaznivý vplyv na zdravotný stav najmä úprava stravy, ale aj ďalšie režimové opatrenia. Dodržiavanie prevencie znižuje riziko rozvoja komplikácií. Rovnako sú preventívne opatrenia dôležité v prípade, že sa u pacienta zápal divertikulov už objavil. V tomto prípade prevencia prispieva k zníženiu rizika výskytu opätovných ťažkostí. Čo sa odporúča pri divertikulóze a naopak neodporúča?
Úprava stravy a ďalšie režimové opatrenia zahŕňajú:
- dostatočný podiel zdrojov vlákniny v jedálničku (ovocie a zelenina, obilniny, strukoviny),
- dostatočný pitný režim (nedostatok tekutín zvyšuje riziko zápchy),
- pravidelné vyprázdňovanie stolice (odporúča sa nutkanie na stolicu nepotláčať a pri jej vyprázdňovaní veľmi netlačiť),
- zníženie príjmu vyprážaných a korenistých jedál, údenín, pečiva z bielej múky,
- zníženiu príjmu alkoholu, kofeínu a cigariet,
- dopĺňanie probiotík (stravou výživovými doplnkami),
- dostatok každodennej pohybovej aktivity (podporuje vyprázdňovanie).
Aktualizovaný článok: 07.10.2024
