Drevokazné huby – ako riešiť problémy s hubami rozkladajúcimi drevo? Ktoré z nich sú jedlé či liečivé?

Jeseň patrí aj sezóne húb, najmä ak je teplejšia a daždivá. Milovníci húb sa isto potešia chutnému jedlu s obľúbenými hubami. Avšak, huby nie sú len šampiňóny, dubáky, kuriatka a iné chutné dobroty, ktoré si môžeme vychutnať napríklad v praženici, kapustnici alebo mäse na šťave.

Objavenie mnohých húb nás potešiť nemusí, najmä ak je to v našom príbytku a jeho okolí. Mnohé huby patria do skupiny drevokazných. Sú akýmsi tichým nepriateľom až zabijakom dreva. Tieto huby rozkladajú drevo a skracujú jeho životnosť.

Ktoré drevokazné huby sú škodlivé a vyskytujú sa aj v našom okolí? Je možné ošetriť drevo napadnuté drevokaznými hubami? A ako na prevenciu problému s drevokaznými hubami? Zistite viac v našom článku!

Drevokazné huby – aké problémy spôsobujú?

Pojmom drevokazné huby označujeme huby, ktoré rozkladajú živé alebo aj mŕtve drevo. Ak takáto huba napadne drevo, môže spôsobovať rôzne ochorenia, vrátane bielej a hnedej hniloby. Drevokazné huby môžu predstavovať škodca v hospodárskych lesoch aj ľudských obydliach.

Drevokazné huby sa vyskytujú prakticky naprieč celým svetom. Väčšina bežne sa vyskytujúcich drevín nie je voči tejto skupine húb zvlášť odolná. Drevokazné huby, či už na ovocných stromoch alebo drevinách vo voľnej prírode môžu byť príčinou neprospievania stromu a následného úhynu. Zo stromov spravidla získavajú živiny.

Huby rozkladajúce drevo predstavujú riziko aj pre drevené konštrukcie, vrátane budov, podláh, nábytku. Môžu poškodzovať štruktúru drevených materiálov a znižovať pevnosť a integritu dreva. Vedú k rozkladu rôznorodých drevených povrchov, navyše neraz predstavujú aj zdravotné riziko. Niektoré huby môžu produkovať toxíny, ktoré môžu spôsobovať ťažkosti u citlivejších osôb, astmatikov alebo alergikov.

Odporúčame: ​Samozber jabĺk 2023 – kde si na Slovensku nazbierať chutné jablká?

drevožijné huby

Zdroj: Depositphotos

Najčastejšie drevokazné huby v našom okolí

V tunajších podnebných podmienkach sa možno stretnúť s viacerými druhmi drevokazných húb. K najväčším nepriateľom dreva na Slovenku patrí drevokaz slzivý, nazývaný aj drevomorka domáca. Drevokazná huba drevomorka je považovaná za jednu z najnebezpečnejších drevomilných húb z čeľade Coniophoraceae. Darí sa jej vo vlhkých pivniciach, suterénoch aj na chatách.

Jej plodnica môže pri vhodných podmienkach narásť až do priemeru 30 m a s ďalšími plodnicami dokonca môže vytvárať útvary s dĺžkou pokojne 1 m. Jej sfarbenie je najskôr biele, potom žlté až oranžové a neskôr hrdzavé až hnedasté.

Ďalšie často sa vyskytujúce drevokazné huby:

  • chrastavka pivničná (Coniophora puteana) – vyskytuje sa vo vlhkých budovách, ale aj v lesoch na odumretých pňoch a vetvách,
  • trámovka plotová (Gloeophyllum sepiarium) – napáda mŕtve drevo smrekov, jedlí alebo borovíc, spôsobuje hnedú kockovitú hnilobu, často ju nájdeme na strešných konštrukciách,
  • trámovka jedľová (Gloeophyllum abietinum) – darí sa jej na mŕtvom dreve jedlí a smrekov, objavuje sa na trámoch zatekajúcich krovov alebo na plotoch, spôsobuje intenzívnu hnedú hnilobu, stratu pevnosti dreva a jeho rozpad,
  • rezavec štětinatý (Inonotus hispidus) – napáda živé aj mŕtve drevo ovocných stromov,
  • práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius) – napáda najmä bukové drevo, ale aj javory, topole, brezy alebo lipy,
  • troudnatec kopytovitý (Fomes fomentarius) – spôsobuje rozpad bukového dreva,
  • troudnatec pásovaný (Fomitopsis pinicola) – hojne sa vyskytuje v ihličnatých lesoch, spôsobuje červenkastú kockovitú hnilobu jadrového dreva,
  • šedopórka osmahlá (Bjerkandera adusta) – len ojedinele prechádza na živé stromy, nájdeme ju skôr na odumretých pňoch,
  • síťkovec načervenalý (Daedaleopsis confragosa) – je nebezpečný, spôsobuje intenzívnu bielu hnilobu listnatých stromov,
  • pečeňovec dubový (Fistulina hepatica) – spôsobuje hnednutie jadrového dreva napadnutých dubov,
  • trúdnikovček radový (Trametes serialis) – rozkladá mŕtve drevo ihličnanov, vrátane opracovaného ihličnatého dreva v obytných stavbách.

Výskyt drevokaznej huby v príbytkoch a okolí – čo zvyšuje riziko?

Huby vo všeobecnosti potrebujú na svoj rast a množenie vhodné podmienky, a to hlavne teplo a vlhko. Najmä zvýšená vlhkosť dreva a celková okolitá vysoká vlhkosť ovzdušia predstavujú jeden z hlavných rizikových faktorov pre rast drevokazných húb.

Ak je napríklad vonkajšie drevo v priamom kontakte s vodou a vlhkou zeminou, ide o ideálne podmienky pre vznik problému s drevokaznými hubami. Rizikovým faktorom je napríklad nedostatočne prevedená izolácia alebo narušenie izolácie striech, čo môže viesť k problému s drevokaznými hubami na trámoch pod strechami. K vzniku problému tiež môže výrazne prispievať zatekanie do budovy.

Riziko ďalej zvyšuje aj nedostatočná ventilácia, ktorá spôsobuje hromadenie vlhkosti v budove. Zlá výmena vzduchu vytvára vhodné podmienky pre rast drevokazných húb. Aj vek dreva môže zohrávať rolu – staršie drevo môže byť náchylnejšie k napadnutiu drevokaznými hubami.

A rovnako je významným rizikovým faktorom nedostatočná starostlivosť o drevo – bez ochrany dreva rôznymi látkami a impregnačnými prostriedkami je zvýšené riziko výskytu drevokazných húb.

Ako prebieha likvidácia drevokazných húb?

Pri objavení drevokazných húb v obydlí je nevyhnutné čo najskôr zakročiť. Drevo je potrebné ošetriť, inak hrozí rozširovanie huby a rozvoj vyššie spomínaných problémov s tým spojených. V prvom rade je dôležité bezpečné odstránenie napadnutého dreva. Potrebné je odstrániť skutočne všetko postihnuté drevo a ponechať iba zdravý drevený materiál.

Odstránené drevo je následne potrebné vymeniť za zdravé a spravidla je nevyhnutné aj následné ošetrenie fungicídom, čiže chemickou látkou určenou na ničenie húb. Tento proces je najlepšie vložiť do rúk profesionálov, a to hlavne v prípade, ak sú drevokaznými hubami napadnuté nosné prvky stavby.

Pri nevhodnom a nedostatočnom ošetrení postihnutého dreva alebo neprofesionálnom odstraňovaní húb rozkladajúcich drevo môže hroziť rozširovanie húb do okolia. Napadnuté drevo by sa pritom nemalo páliť v blízkosti budovy a nemalo by sa ním kúriť, pretože hrozí šírenie spór húb.

V prípade napadnutia ovocných alebo iných stromčekov v záhrade drevokaznými hubami sa odporúča spravidla odstránenie napadnutého dreva a ošetrenie rany stromovým balzamom. Na ochranu pred opakovaným výskytom problému je možné zvoliť vhodný fungicídny postrek. 

Odporúčame: ​Ako sušiť slivky – 3 metódy sušenia a tipy na skladovanie aj použitie sušených sliviek

huby rozkladajúce drevo

Zdroj: Depositphotos

Prevencia pred drevokaznými hubami

Problém s drevokaznými hubami v obydlí alebo na stromoch v záhrade môže byť veľmi nepríjemný a hlavne môže ísť skutočne o zdĺhavý boj. Práve preto je mnohokrát ľahšie sa zamerať hlavne na prevenciu, ktorá síce nikdy nie je stopercentná, no môže významne znížiť riziko výskytu určitého problému.

Optimálna vlhkosť dreva je prvým krôčikom k zníženiu rizika výskytu drevokazných húb. Udržovanie dreva v suchu je síce dobrým preventívnym prostriedkom, no, samozrejme, nie je to vždy možné zaručiť, keďže napríklad drevo v exteriéri skrátka s vlhkom a vodou do kontaktu prichádza opakovane.

Dôležitá je preto impregnácia dreva špeciálnymi prostriedkami, s ktorou vám rovnako môžu pomôcť odborníci, prípadne si prípravky na to určené môžete náterom aplikovať sami. Na chemickú ochranu netreba zabúdať napríklad v prípade nosných prvkov z dreva, pri ktorých by bol problém s ich výmenou. Je potrebné myslieť na to, že obyčajné farby na drevo alebo laky nepredstavujú pre drevo dostatočnú ochranu.

Ktoré drevokazné huby sú jedlé či liečivé?

Hoci by sa mohlo zdať, že drevokazné huby sú obrovským škodcom a mali by sme byť radi, ak nám neskrížia cestu, nie vždy je to tak. Existujú totiž aj jedlé drevokazné huby, dokonca mnohé takéto huby majú priaznivé účinky na ľudské zdravie a našli si uplatnenie v ľudovej medicíne. Viaceré drevokazné huby možno nájsť aj v lekárňach a na internete vo forme tabliet, kapsúl či práškov.

Medzi najznámejšie prospešné drevokazné huby patrí rozhodne hliva ustricová (Pleurotus ostreatus), ktorá je vo veľkom pestovaná aj pre potreby potravinárskeho a farmaceutického priemyslu. Má priaznivý účinok na činnosť imunitného systému človeka, podporuje srdce aj mozog a sú jej pripisované antibakteriálne aj protirakovinové účinky.

Spomenúť môžeme ďalšie drevokazné huby, ktoré sú aj prospešné:

  • húževnatec jedlý (Lentinula edodes) – je známy aj ako huba shiitake, rastie hlavne na rozkladajúcom sa dreve listnatých stromov, má protirakovinové účinky a má priaznivý vplyv pri cukrovke,
  • trsovnica lupeňovitá (Grifola frondosa) – nazývaná aj huba maitake, rastie na bázach dubov, zvyšuje odolnosť organizmu voči stresu, zmierňuje psychické a duševné preťaženie, chráni pred voľnými radikálmi,
  • lesklokôrovka (Ganoderma lucidum) – nazývaná aj reishi, parazituje najmä na mŕtvych drevnatých častiach listnatých stromov, podporuje imunitný systém a prispieva k normálnym hladinám cholesterolu v krvi,
  • ryšavec šikmý (Inonotus obliquus) – nazývaný aj chaga alebo čaga, rastie na brezách alebo duboch, najmä však v chladnejších oblastiach, má priaznivý vplyv na tráviaci aj kardiovaskulárny systém, uplatňuje sa pri nádorových ochoreniach. 
0 komentárov
autor komentu

Vaše meno:

ČO ČÍTAJÚ OSTATNÍ

Z NÁŠHO YOUTUBE