Keď sa povie Parkinson či Parkinsonova choroba, každému príde na um minimálne tras rôznych častí tela, ktorý je hlavným príznakom tohto ochorenia. Je však toho omnoho viac, čo by sme o tomto ochorení mali vedieť. Parkinsonova choroba sa väčšinou spája hlavne so staršou časťou populácie, no v súčasnej dobe postihuje i čoraz mladšie ročníky.
Čo sa deje v mozgu pacienta s týmto ochorením? Čo je príčinou Parkinsonovej choroby? Aké príznaky môžu poukazovať na Parkinsona a je vôbec možné hovoriť o prevencii? Dá sa predchádzať Parkinsonovej chorobe? Odpovede na dôležité otázky o Parkinsonovej chorobe sa dozviete v nasledujúcom článku.
Čo je Parkinsonova choroba?
Pod pojmom Parkinsonova choroba rozumieme ochorenie nervového systému, respektíve neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje centrálny aj periférny nervový systém. Táto choroba predstavuje celoživotnú diagnózu. Pomenovanie dostala podľa anglického lekára Jamesa Parkinsona. Ten ju popísal a charakterizoval v roku 1817. Pri ochorení dochádza u pacienta k ubúdaniu nervových buniek v časti mozgu zvanom substantia nigra.
Tieto nervové bunky majú veľký význam z hľadiska produkcie a zásobovania mozgu dopamínom. Dopamín je pritom nevyhnutý pre prenos signálov nervovými bunkami a má ďalšie funkcie. Jeho nedostatok okrem iného vedie k poruchám motoriky, zhoršuje psychomotorické funkcie, pohyb a môže viesť i k poruchám osobnosti.
Hlavné typy Parkinsonovej choroby:
1. Idiopatická Parkinsonova choroba (primárna forma)
- Najčastejší typ, ktorého presná príčina nie je známa.
- Príznaky zahŕňajú trasenie, stuhnutosť svalov a spomalenie pohybov.
- Vývoj ochorenia býva pomalý a príznaky sa zhoršujú postupom času.
2. Geneticky podmienená Parkinsonova choroba
- Vzniká v dôsledku genetických mutácií, ktoré môžu byť dedičné.
- Vyskytuje sa častejšie u pacientov s rodinnou anamnézou Parkinsonovej choroby.
- Príznaky sú podobné ako pri idiopatickej forme, no môže sa vyskytnúť v mladšom veku.
3. Sekundárna (symptomatická) Parkinsonova choroba
- Vzniká ako dôsledok iných faktorov, napríklad po poranení mozgu, vystavení toxínom, užívaní niektorých liekov, alebo po mŕtvici.
- Príznaky môžu byť podobné ako pri idiopatickej forme, ale vyvolané vonkajšími faktormi.
4. Juvenilná Parkinsonova choroba
- Vzniká v mladom veku, zvyčajne pred 40. rokom života.
- Často je spojená s genetickými faktormi.
- Príznaky môžu byť miernejšie a vývoj choroby môže byť pomalší ako u starších pacientov.
Odporúčame: Aké sú najčastejšie prejavy hypotyreózy? Rozpoznajte príznaky včas!
Shutterstock®
Príčina Parkinsonovej choroby
Presné príčiny vzniku Parkinsonovej choroby, čiže príčiny úbytku nervových buniek produkujúcich dopamín, dodnes nie sú známe. O všeobecných príčinách, respektíve ovplyvniteľných aj neovplyvniteľných rizikových faktoroch ochorenia sa i v súčasnej dobe stále len diskutuje. Predpokladá sa istý vplyv genetiky. Vyššie riziko rozvoja ochorenia môže byť prítomné u jedincov, u ktorých sa v rodine toto ochorenie už vyskytlo. Rolu zohráva aj vek.
U jedincov medzi 50. až 70. rokom života je opäť vyššie riziko rozvoja Parkinsonovej choroby. K vzniku choroby môže však dochádzať i skôr, pokojne aj po štyridsiatke. Okrem toho sa predpokladá i vplyv vonkajšieho prostredia, v ktorom jedinec žije, kontakt s toxickými látkami, opakované infekcie mozgu, nadmerné užívanie niektorých liekov a podobne. Nepredpokladá sa výrazný vplyv pohlavia, i keď v o trochu vyššej miere trápi Parkinsonova choroba mužov.
Prejavy Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba sa rozvíja postupne, pričom prechádza viacerými štádiami. V počiatočných fázach sú príznaky mierne a často neurčité.
Medzi prvé prejavy Parkinsonovej choroby patria:
- poruchy spánku,
- strata čuchu,
- zvýšená únava,
- chronická zápcha,
- svalová slabosť,
- psychické problémy, napríklad depresia.
Postupne sa rozvíjajú poruchy pohyblivosti, medzi ktoré patria:
- tras rúk alebo iných častí tela (pokojový tras),
- stuhnutosť a strnulosť svalov,
- problémy s postojom a chôdzou,
- bolesť ramien a chrbtice,
- pocity ťažkých nôh,
- spomalenie pohybov a strata rovnováhy pri chôdzi,
- strata výkonnosti.
Ďalšie príznaky Parkinsonovej choroby zahŕňajú:
- zmeny rečového prejavu,
- zmeny v písme,
- mimovoľné pohyby v neskorších štádiách,
- náhle zmeny pohyblivosti,
- psychické problémy, ktoré môžu sprevádzať ochorenie.
Odporúčame: TOP potraviny pre hrubé črevo: Čo jesť pre zdravšie črevá?
Shutterstock®
Diagnostika Parkinsonovej choroby
Diagnostika ochorenia tohto druhu je komplexný proces, pretože neexistuje žiadny špecifický laboratórny test alebo zobrazovacia metóda, ktorá by priamo potvrdila túto chorobu. Diagnóza je založená na klinickom vyhodnotení príznakov a vylúčení iných podobných stavov. Hlavné kroky pri diagnostikovaní Parkinsonovej choroby zahŕňajú:
- Klinická anamnéza – Lekár sa zameriava na pacientove príznaky, ako sú tras, stuhnutosť svalov, spomalené pohyby (bradykinéza) a problémy s rovnováhou. Dôležitá je tiež informácia o nástupe a trvaní symptómov.
- Neurologické vyšetrenie – Lekár hodnotí motorické a nemotorické funkcie pacienta. Skúma svalovú tuhosť, rýchlosť a kvalitu pohybov, tras, chôdzu a reflexy.
- Dopamínové testy – Keďže Parkinsonova choroba je spôsobená nedostatkom dopamínu v mozgu, používajú sa zobrazovacie metódy, ktoré sledujú úroveň dopamínu a jeho transportérov. Tento test však môže len podporiť diagnózu, nie ju definitívne potvrdiť.
- Vylúčenie iných stavov – Lekár sa zameriava na vylúčenie iných neurologických alebo systémových ochorení, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky, napríklad esenciálny tremor alebo atrofiu viacerých systémov.
- Reakcia na liečbu – Parkinsonova choroba je často diagnostikovaná aj na základe odpovede pacienta na lieky zamerané na zvýšenie hladiny dopamínu. Ak sa po nasadení liekov, ako je levodopa, prejavy zlepšia, diagnóza Parkinsonovej choroby je pravdepodobnejšia.
Je možná liečba Parkinsonovej choroby?
Parkinsonova choroba nie je ani dnes vyliečiteľným ochorením. Je dokonca veľmi náročné rozvoj ochorenia nejako výrazne spomaľovať či zastaviť. Liečba ochorenia je zameraná na tlmenie sprievodných príznakov, a tým aj zvýšenie kvality života pacienta. Chorému sa podávajú liečivá na dopĺňanie dôležitého dopamínu. Medzi najznámejšie a najúčinnejšie liečivá patrí liek zvaný L-Dopa, ktorý sa v mozgu premieňa na dopamín.
Okrem toho sú využívané mnohé ďalšie liečivá podľa potreby konkrétneho pacienta, napríklad aj antidepresíva. Liečba je veľmi individuálna a nemusí byť u každého rovnako úspešná. Najmä vo vyšších štádiách ochorenia neraz strácajú podávané lieky svoju účinnosť. Dnes sú dostupné a prevádzané aj rôzne chirurgické zákroky v rámci liečby Parkinsonovej choroby. Význam majú okrem toho rôzne rehabilitácie, precvičovanie mozgu, pohybové cvičenia, správna životospráva aj podpora blízkych.
Odporúčame: Máte ho dostatok? Takéto sú najčastejšie prejavy nedostatku zinku!
Prevencia – dá sa predchádzať Parkinsonovej chorobe
Keďže ani v súčasnej dobe nepoznáme presné príčiny vzniku a rozvoja zákernej Parkinsonovej choroby, je veľmi ťažké hovoriť o nejakých zásadách prevencie tohto ochorenia. Dalo by sa povedať, že žiadna účinná prevencia v podstate neexistuje. V rámci prevencie a znižovania rizika rozvoja Parkinsonovej choroby môžeme hovoriť maximálne o zdravom životnom štýle.
V rámci všeobecného zdravia je dôležitá správna výživa. Nášmu telu by nemali chýbať základné živiny, vitamíny či minerály. Dôležité sú okrem iného napríklad vitamíny skupiny B. Mnohé z ich majú veľký význam pre správnu funkciu nervového systému. Okrem toho môžeme spomenúť pravidelný pohyb, dostatok oddychu, podporu dobrej činnosti mozgu či vyhýbanie sa škodlivým látkam v prostredí i cigaretám.
Dĺžka života s Parkinsonovou chorobou
Život s Parkinsonovou chorobou je značne náročný, nakoľko sú pacienti často odkázaní na pomoc iných. Avšak, dĺžka života v prípade, že niekomu bolo toto ochorenie diagnostikované, je v skutočnosti viac-menej podobná ako u zdravých ľudí. Parkinsonova choroba ako taká priamo neskracuje priemernú dĺžku života, najmä ak je správne manažovaná liečbou a starostlivosťou.
Pacienti s Parkinsonovou chorobou môžu žiť podobne dlho ako zdraví ľudia, ale kvalita života sa postupne zhoršuje v dôsledku progresívnej povahy ochorenia. Komplikácie, ktoré môžu vzniknúť v neskorších štádiách, ako sú problémy s prehĺtaním, dýchaním, infekcie alebo pády, môžu nepriamo ovplyvniť dĺžku života.
Dôležité je, že prístup k liečbe, fyzickej terapii a celkovej starostlivosti môže významne zlepšiť kvalitu života a oddialiť závažnejšie komplikácie. Takže hoci samotná choroba nemusí priamo skracovať život, pridružené problémy môžu u niektorých pacientov mať vplyv na ich zdravotný stav a tým aj na celkovú dĺžku života.
Aktualizovaný článok: 22.10.2024
