Od lekárov a odborníkov často počúvame, že vysoký krvný tlak predstavuje rizikový faktor viacerých zdravotných problémov. Má negatívny vplyv v prvom rade na srdce a cievy, pričom zvyšuje práve riziko kardiovaskulárnych ochorení, ktoré predstavujú v súčasnej dobe najčastejšiu príčinu smrti. Podľa WHO si v posledných rokov najviac životov vyžiada práve ischemická choroba srdca.
Ide o skupinu chorôb, do ktorej patrí aj infarkt myokardu. Je veľmi dôležité udržiavať hladiny krvného tlaku v norme. Zníženie krvného tlaku v prípade, že sa človeka priamo dotýka hypertenzia (vysoký tlak), môže zároveň znížiť riziko vzniku mnohých zdravotných komplikácií.
Viete, čo je takzvaný diastolický krvný tlak? Na to sa pozrieme v nasledujúcom článku. Je vysoký diastolický tlak problémom? Prečo k nemu dochádza? A ako znížiť diastolický tlak v prípade potreby? Aj o tom viac zistíte na nasledujúcich riadkoch.
Čo je diastolický tlak?
Všeobecný termín krvný tlak je označenie pre tlak na steny ciev vyvíjaný krvou. Za normálnych okolností je u zdravého jedinca v pokojovej polohe hladina krvného tlaku 120 mmHg na 80 mmHg (milimetrov ortuťového stĺpca). Prvé väčšie číslo vyjadruje hladinu takzvaného systolického tlaku a druhé nižšie číslo predstavuje hodnotu diastolického tlaku.
- Systolický tlak – je tlak počas kontrakcie srdca (systoly), respektíve ide o tlak krvi v cievach, ktorý je nameraný v krvnom obehu počas srdcovej kontrakcie, v priebehu ktorej je krv zo srdca vypudená do celého tela,
- Diastolický tlak – je tlak pri uvoľnení srdcových komôr, resp. tlak krvi v cievach nameraný počas diastoly (teda pokojového stavu srdca medzi dvomi sťahmi).
Formy hypertenzie
V prípade, že nameraný krvný tlak prekračuje vyššie spomenuté hodnoty, hovoríme o vysokom krvnom tlaku, odborne hypertenzii (artériová hypertenzia). Spravidla sa pri stúpaní krvného tlaku nad 140/90 mm Hg hovorí o ľahkej hypertenzii. Následne možno odstupňovať viaceré štádiá hypertenzie až po veľmi ťažkú, resp. závažnú hypertenziu s hodnotami nad 180/120 mmHg.
V prípade, že je zvýšený systolický aj diastolický tlak, hovoríme o takzvanej systolicko-diastolickej hypertenzii. U niektorých pacientov však dochádza iba k zvýšeniu hornej alebo naopak spodnej hodnoty. Na základe tohto ešte rozlišujeme ďalšie dve formy hypertenzie:
- systolická hypertenzia – nazývaná aj izolovaná systolická hypertenzia, ide o stav, pri ktorom je zvýšený iba systolický tlak, ktorý stúpa nad 160 mmHg, pričom diastolický tlak je v norme pod 90 mmHg, tento stav sa často vyskytuje u osôb nad 50 rokov,
- diastolická hypertenzia – ide skôr o zriedkavejší jav, pri ktorom dochádza k zvýšeniu diastolického tlaku nad 90 mmHg, pričom systolický tlak (horné číslo) je skôr v norme.
Čo ovplyvňuje diastolický tlak?
Zvýšenie hladín krvného tlaku, či už hovoríme o systolickom alebo diastolickom tlaku, môže mať na svedomí viacero vonkajších a vnútorných činiteľov (ovplyvniteľných aj neovplyvniteľných). Príčinou vysokého krvného tlaku, teda hypertenzie, obvykle nie je jeden konkrétny faktor. Ide o multifaktoriálne podmienený chorobný stav.
Až 90 % prípadov hypertenzie predstavuje primárna hypertenzia, pri ktorej nie sú presné príčiny známe, poznáme iba rizikové faktory zvyšujúce pravdepodobnosť výskytu tohto problému. Len asi v 10 % prípadov ide o takzvanú sekundárnu hypertenziu, ktorá vzniká v dôsledku nejakého ochorenia pacienta, je teda v podstate príznakom konkrétnej choroby (napr. ochorenia obličiek či nadobličiek).
Negatívny vplyv na systolický a diastolický tlak môžu mať napríklad nasledujúce rizikové faktory zvyšujúce riziko primárnej hypertenzie:
genetická predispozícia, resp. genetické vplyvy,
vyšší vek (nad 50 rokov),
zlá životospráva, nezdravá strava (vrátane vysokého príjmu soli),
konzumácia alkoholu,
fajčenie,
nadváha a obezita,
sedavý spôsob života, resp. nedostatok fyzickej aktivity,
nadmerný stres,
nedostatok spánku a odpočinku.
Aké má vysoký diastolický tlak príznaky?
Vysoký tlak, ako aj vysoký cholesterol, sú často označovaní ako tichí zabijaci. Je to hlavne z dôvodu častej absencie akýchkoľvek príznakov. To, že má človek vysoký tlak (alebo vysoký cholesterol), sa nemusí dlho prejavovať, prípade sa môžu objavovať len nešpecifické symptómy. Neraz sa ťažkosti dostavujú až v prípade rozvoja závažnejších komplikácií.
Postupom času môže vplyvom vysokého krvného tlaku dochádzať napríklad k:
častejším bolestiam hlavy,
závratom,
búšeniu srdca,
hučaniu alebo pískaniu v ušiach,
zvýšenému poteniu,
častejšiemu krvácaniu z nosa,
tlaku na hrudi,
dýchavičnosti,
zhoršeniu zraku.
V prípade absencie výraznejších prejavov hypertenzie je neraz problém s vysokým krvným tlakom náhodne odhalený počas preventívnej lekárskej prehliadky. Práve preto je vhodné najmä so stúpajúcim vekom si pravidelne kontrolovať krvný tlak a pri podozrení na hypertenziu navštíviť lekára.
Kedy je diastolický tlak obzvlášť rizikový
Zvýšený diastolický tlak je obzvlášť rizikový u mladších ľudí do 50 rokov, pretože môže signalizovať dlhodobé preťaženie cievneho systému a vyššiu pravdepodobnosť rozvoja kardiovaskulárnych ochorení v budúcnosti. U starších pacientov sa zas častejšie spája s poškodením orgánov, keďže cievy strácajú pružnosť a hrozí ich zjazvenie alebo upchávanie. V kombinácii s ďalšími faktormi, ako je vysoký cholesterol, obezita alebo fajčenie, sa riziko násobí.
Depositphotos
Zdravotné riziká hypertenzie
Ako veľmi je zvýšený krvný tlak nebezpečný? Hypertenzia zvyšuje najmä srdcovo-cievne riziko, resp. riziko vzniku ochorení srdca a ciev. Avšak, vysoký tlak môže poškodiť aj ďalšie orgány. Z hľadiska vzniku zdravotných komplikácií sa za významnejšiu považuje hlavne systolická hypertenzia, avšak aj vysoký diastolický tlak môže predstavovať problém.
Hodnoty diastolického krvného tlaku súvisia s pružnosťou ciev. Pri diastolickej hypertenzii môže dochádzať najmä k postihnutiu menších ciev a ich zjazveniu a zníženiu elasticity. Zvyšuje sa náchylnosť k ich upchávaniu alebo praskaniu.
Vo všeobecnosti hypertenzia v prípade neliečenia alebo neskorého odhalenia zvyšuje riziko:
- iných srdcových porúch,
- aterosklerózy a ďalších komplikácií s ňou súvisiacich,
- mozgovej porážky, resp. cievnej mozgovej príhody,
- poškodenia obličiek, zhoršenia ich funkcie až zlyhania,
- zhoršenia až straty zraku.
Komplikácie špecificky spojené s diastolickou hypertenziou
Pri diastolickej hypertenzii sú najviac postihnuté menšie cievy, čo vedie k tzv. mikroangiopatii. To môže spôsobovať poškodenie obličiek až postupné zlyhávanie ich funkcie, problémy so zrakom v dôsledku poškodenia očných ciev alebo zhoršené prekrvenie mozgu, ktoré zvyšuje riziko mozgovej príhody. Dlhodobé pretrvávanie vysokého diastolického tlaku tak predstavuje závažný zdravotný problém aj bez sprievodného zvýšenia systolického tlaku.
Ako znížiť diastolický tlak?
Liečba vysokého krvného tlaku patrí v prvom rade do rúk lekárov. Ak lekár na základe vyšetrení a zdravotného stavu určí, že je potrebné zníženie tlaku medikamentami, predpíše najvhodnejšie liečivá. Na zníženie krvného tlaku sa používajú napríklad ACE inhibítory, blokátory vápnikových kanálov, beta-blokátory, diuretiká a ďalšie.
Avšak, pri liečbe rôznych foriem hypertenzie je spravidla vhodné dodržiavať aj určité režimové opatrenia. Viacero zmien v životnom štýle môže pomôcť znížiť tlak (systolický aj diastolický) a okrem toho je vhodné vyhýbať sa aj rizikovým faktorom, ktoré krvný tlak zvyšujú.
Tu je niekoľko tipov, ako znížiť vysoký krvný tlak, ktoré môžu byť nápomocné aj v prípade vysokého diastolického tlaku a ktoré taktiež celkovo prispievajú k prevencii a zníženiu rizika problémov spojených s vysokým krvným tlakom:
- zvýšenie pohybovej aktivity – vhodná fyzická záťaž dokáže významným spôsobom ovplyvniť hladiny krvného tlaku, vo všeobecnosti sa odporúča fyzická aktivita so strednou až vyššou intenzitou, a to aspoň 40 minút trikrát až štyrikrát týždenne, vhodný je beh, rýchla chôdza, plávanie, joga, bicyklovanie aj dlhšie prechádzky,
- úprava telesnej hmotnosti – v prípade nadváhy alebo obezity má priaznivý účinok zníženie váhy, udržovanie si primeraného BMI má z hľadiska rozvoja hypertenzie preventívny účinok,
- úprava jedálnička – odporúča sa znížiť príjem soli a živočíšnych tukov, ako aj spracovaných potravín a sladkostí, naopak je vhodné do jedálnička zahrnúť viac ovocia a zeleniny, zdrojov vlákniny, tiež orechy či strukoviny,
- zníženie príjmu alkoholu – alkoholické nápoje zvyšujú krvný tlak, obmedzenie nadmerného príjmu alkoholu môže pomôcť znížiť systolický aj diastolický krvný tlak,
- eliminácia cigariet – aj nikotín zvyšuje krvný tlak, fajčenie je nielen rizikovým faktorom vysokého tlaku a kardiovaskulárnych ochorení, ale aj mnohých nádorových chorôb, vrátane rakoviny pľúc či zhubných nádorov v ústnej dutine,
- obmedzenie stresu – opakované vystavovanie tela stresu vedie aj k opakovanému zvyšovaniu krvného tlaku, na čo majú vplyv aj vylučované stresové hormóny, zníženie stresu môže pomôcť znížiť riziko viacerých zdravotných problémov,
- kvalitný spánok a odpočinok – počas spánku a odpočinku je prirodzene krvný tlak nižší, spánkový deficit sa spája s vyšším rizikom hypertenzie,
- bylinky – tradičná medicína odporúča proti vysokému tlaku cesnak, lipu, hloh, prasličku, srdcovník i rebríček.
Prevencia pre bežného človeka
Prevencia spočíva najmä v pravidelnom meraní krvného tlaku – po 40. roku života sa odporúča kontrolovať hodnoty aspoň raz mesačne, a to aj bez prítomnosti príznakov. Dôležité je sledovať kombináciu viacerých faktorov, napríklad tlak spolu s hladinou cholesterolu či cukru v krvi.
Okrem sledovania hodnôt je zásadná aj úprava životného štýlu. Zdravý jedálniček s obmedzením soli a alkoholu, pravidelný pohyb a dostatok spánku dokážu významne prispieť k udržaniu normálnych hodnôt krvného tlaku. Aj malé zmeny, ako každodenná prechádzka či redukcia stresu, majú dlhodobo veľký efekt.
Diastolický tlak netreba podceňovať
Diastolický krvný tlak, hoci sa mu venuje menej pozornosti než tomu systolickému, môže byť rovnako nebezpečný. Jeho zvýšené hodnoty signalizujú, že cievy a orgány sú pod dlhodobým tlakom, čo môže viesť k vážnym komplikáciám. Pravidelné meranie, zdravý životný štýl a včasná konzultácia s lekárom sú najlepšou cestou, ako si chrániť zdravie a predísť následkom, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť kvalitu života.
Aktualizovaný článok: 11.09.2025
