Gény na tanieri je vzrušujúca kniha Judith Finlaysonovej. Prístupným spôsobom približuje komplexný výskum doktora Davida Barkera a obracia naruby zažité predstavy o pôvode najbežnejších chronických chorôb súčasnosti, ktoré nám vraj odovzdali rodičia prostredníctvom svojich génov.
Znamená to, že vaše zdravie sa nezačína vami. A ak máte deti, vami sa ani nekončí. Dá sa vnímať ako dedičstvo. Základy má vybudované na kvalite vývoja vašich orgánov v maternici. Pokiaľ ide o genóm, je to vlastne kombinácia génov (ktoré ste priamo zdedili od rodičov) a modifikácií v ranom veku, ktoré boli dôsledkom rôznych vplyvov okolitého prostredia. Tie ovplyvňujú, ako presne sa gény exprimujú. Svoju úlohu zohrávajú aj iné faktory, ale dnes už vieme, že epigenetické zmeny, ktoré sa odohrávajú počas raného vývoja, majú najsilnejší vplyv na dlhodobé zdravie.
„A ako som povedala – ak máte deti, vaše zdravie sa vami nekončí,“ píše autorka v knihe Gény na tanieri. „Presne tak, ako má vaše zdravie korene v skúsenostiach vašich predkov, aj zdravie vašich vnúčat sa začína práve u vás. Preto dbajte na to, čo jete. Ovplyvní to životy vašich vnúčat.“
Vďaka epigenetike - relatívne mladému vednému odboru - sa dozvedáme, že príčinou súčasnej epidémie obezity, cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení či rakoviny je čosi oveľa zložitejšie než len samotná dedičnosť. Zárodky mnohých z rizík spájaných s rozvinutím týchto chorôb vznikli počas prvých tisícich dní vášho života od počatia, k ich formovaniu však významne prispel aj životný štýl a zážitky vašich rodičov a starých rodičov.
Tak ako minulosť vašich predkov ovplyvnila vás, ovplyvníte aj vy budúcnosť svojich detí a vnúčat. Výživnou stravou a dostatočným pohybom môžete zabezpečiť dobré zdravie nie len sebe, ale aj budúcim generáciám.
Gény na tanieri vám naservírujú najnovšie epigenetické poznatky ľahko stráviteľným spôsobom, vďaka ktorému lepšie porozumiete nie len svojim génom, ale aj rozmanitým faktorom, ktoré ich ovplyvňujú.
Odporúčame: Historická romanca od Mary Baloghovej - Tichá melódia
Prečítajte si krátky úryvok:
Potrebujete ráno na rozbeh šálku kávy? Alebo ste ten druhý prípad a vďaka kofeínu potom celú noc nemôžete spať? Asi si to neuvedomujete, ale to, ako reagujete na rannú dávku kofeínu, závisí od vášho genómu. Ľudia ho rozkladajú rôznou rýchlosťou a v hre je oveľa viac než len narušený spánok. Na metabolizme kofeínu sa podieľajú viaceré gény, čo vysvetľuje aj to, prečo sa štúdie o možných prínosoch pitia kávy vo výsledkoch odlišujú. Nebudú pre každého rovnaké, lebo do procesu sa zapája príliš mnoho genetických premenných.
Zaujímavé však je, že minimálne jeden z génov, ktoré metabolizujú kávu, sa podieľa aj na spracovaní viacerých liečiv. Vďaka genetickým rozdielnostiam tiež vieme vysvetliť, prečo ľudia zle zareagujú na lieky na predpis. Farmakogenomické testy sú čoraz častejšie, zrejme preto, lebo hlavnou príčinou nepredvídanej smrti v západných spoločnostiach sú práve nežiaduce účinky liekov. Vďaka genetickému testovaniu teda možno predvídať, či liek bude účinný, alebo potenciálne nebezpečný.
Presne to isté platí aj o iných látkach, ktoré konzumujeme. Účinky soli alebo alkoholu sa rôznia podľa toho, kto ich užíva, a dokonca ani zelený čaj nepôsobí rovnako na všetkých. Jedna štúdia ukázala, že ženy, ktorých genotyp vykazoval vysokú aktivitu enzýmu premieňajúceho (konvertujúceho) angiotenzín (ACE), mali pri pravidelnom pití zeleného čaju menšie riziko vzniku rakoviny prsníka. Ženám, u ktorých bola aktivita tohto enzýmu nízka, však pitie zeleného čaju nepomohlo predísť rakovine. Inými slovami – schopnosť nápoja ochrániť pred rakovinou platí len u žien so špecifickým genotypom. Takéto vedomosti nám umožňujú cieliť výživové odporúčania presne na tú skupinu ľudí, ktorá z nich pravdepodobne bude mať najväčší prospech. Genetické odlišnosti určujú aj vaše výživové požiadavky, čo vysvetľuje, prečo všeobecné stravovacie odporúčania neplatia na každého.
Milan Buno, knižný publicista
