V každej bunke ľudského tela sa dennodenne odohráva zložitá energetická symfónia, v ktorej hrajú dôležitú rolu aj triglyceridy – molekuly tvoriace základné zásoby energie. Sú to estery glycerolu a troch mastných kyselín – na prvý pohľad jednoduché, no metabolicky nesmierne aktívne zlúčeniny.
Za normálnych okolností sú tieto látky priateľmi nášho metabolizmu, no vysoké hladiny z nich robia tichých agresorov pripravujúcich chemické povstanie, ktoré môže vyústiť nielen do vážnych kardiovaskulárnych ochorení.
Z čoho sa trigliceridy skladajú a ako fungujú?
Pre telo vo všeobecnosti dôležité triglyceridy sa nachádzajú v potravinách – najmä v tukoch živočíšneho a rastlinného pôvodu - a tiež sa syntetizujú endogénne v pečeni. Ich hlavná funkcia je zásobná, pretože zabezpečujú uloženie nadbytočnej energie vo forme tuku v tukových bunkách. Keď telo potrebuje energiu, lipáza (enzým zo skupiny hydroláz) ich rozkladá na glycerol a mastné kyseliny, ktoré sa využívajú v beta-oxidácii.
Fyziologicky sú teda užitočné. Problém nastáva, keď ich koncentrácia v plazme presiahne optimálne hodnoty – čo podľa odborníkov znamená viac ako 150 mg/dl (1,7 mmol/l). Hodnoty nad 200 mg/dl sú považované za vysoké, nad 500 mg/dl za veľmi vysoké.
Prečo môžu byť nebezpečné?
Nadbytočné triglyceridy cirkulujú v krvi najmä vo forme VLDL (very low-density lipoproteins) a zvyškových častíc (remnants). Tieto zvyšky sú aterogénne – prenikajú do endotelovej výstelky ciev a spúšťajú oxidačný stres a zápal. Výsledkom je rozvoj aterosklerózy – procesu, pri ktorom dochádza k stvrdnutiu a zužovaniu tepien v dôsledku tvorby lipidových plátov
Zvýšené hladiny triglyceridov sú nezávislým rizikovým faktorom koronárnych ochorení, dokonca aj po úprave o hladiny HDL a LDL cholesterolu.
Okrem aterosklerózy sa vysoké triglyceridy podieľajú aj na vzniku akútnej pankreatitídy – najmä ak ich hladina presahuje 1000 mg/dl. Prispievajú tiež k inzulínovej rezistencii, čo zvyšuje riziko diabetu 2. typu, nealkoholovej tukovej choroby pečene (NAFLD) a hypertenzie – všetky sú súčasťou tzv. metabolického syndróm.
Dôvody zvýšených hladín trigliceridov
Zvýšené hladiny triglyceridov môžu byť dôsledkom:
nadmerného príjmu jednoduchých sacharidov a nasýtených tukov,
sedavého spôsobu života,
genetických predispozícií (napr. familiárna hypertriglyceridémia),
konzumácie alkoholu (najmä piva a destilátov),
niektorých ochorení (diabetes mellitus, hypotyreóza, ochorenia obličiek).
Cesta k životne dôležitej rovnováhe
Zníženie hladiny triglyceridov si vyžaduje komplexný prístup.
Základom je úprava stravy – obmedzenie jednoduchých cukrov, priemyselne spracovaných potravín a trans-tukov, ktoré najviac prispievajú k lipogenéze. Naopak, odporúča sa zvýšiť príjem omega-3 mastných kyselín (nachádzajúcich sa napríklad v tučných morských rybách alebo ľanových semienkach) a pravidelne konzumovať potraviny bohaté na vlákninu, ako je zelenina, ovocie a celozrnné produkty.
Rovnako dôležitý je pravidelný pohyb – minimálne 150 minút aeróbnej aktivity týždenne (napr. rýchla chôdza, bicyklovanie alebo plávanie) môže znížiť hladiny triglyceridov o 20 až 30%. Výrazný vplyv má aj zníženie telesnej hmotnosti – už strata 5 až 10 % váhy vedie k merateľnému zlepšeniu lipidového profilu.
V prípade, že režimové opatrenia nestačia, je možné siahnuťpo farmakoterapii: najčastejšie sa používajú fibráty, vysokodávkové omega-3 mastné kyseliny a v niektorých prípadoch aj statíny, najmä ak sú súčasne zvýšené hladiny LDL-cholesterolu.
Triglyceridy sú základným článkom nášho metabolizmu, no v nadbytku pôsobia ako mikrobiálna erózia v rieke – nenápadne, ale vytrvalo narúšajú integritu cievneho riečiska. Vyvážená strava, pohyb a pravidelný skríning lipidového profilu sú jednoduché, no účinné nástroje, ako z tejto „tukovej pasce“ vyviaznuť bez následkov. V zdraví totiž nie je miesto pre preplnené sklady – ani tie energetické.
Informácie uvedené v tomto texte slúžia len na informačné účely a nenahrádzajú odbornú lekársku diagnózu ani liečbu. Pred zavedením akýchkoľvek zmien v stravovaní, životnom štýle alebo začatím užívania výživových doplnkov či liekov sa odporúča konzultovať so svojím lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom. Každý organizmus je individuálny a vyžaduje si osobitný prístup.
