Daltonizmus – ako vzniká dedičná farbosleposť a ako sa prejavuje?

Zrak mnohých ľudí nefunguje stopercentne. Funkcia zraku sa prirodzene zhoršuje v dôsledku starnutia, no schopnosť vidieť môžu ovplyvňovať aj vrodené poruchy zraku, rôzne ochorenia očí či poškodenie očí v dôsledku úrazu. Jedných trápi ďalekozrakosť, ďalších krátkozrakosť, iných zase ochorenia, ako sivý zákal či makulárna degenerácia. 

Zhoršenie kvality zraku však nemusí súvisieť len s tým, ako ostro človek vidí. Aj porucha farebného videnia znamená poruchu vo funkcii zraku. Farbosleposť je zdravotný problém, ktorý vo vyššej miere trápi mužov. Kedy vzniká? Dá sa liečiť?

Pojmom daltonizmus odborne označujeme farbosleposť, respektíve poruchu farebného videnia ľudského oka. Na sietnici ľudského oka sú prítomné dva typy buniek vnímajúcich svetlo, a to tyčinky a čapíky. Práve čapíky sprostredkovávajú farebné videnie. Rozlišujeme tri typy čapíkov, ktoré rozoznávajú iné farby, a to modrú, zelenú a červenú. Ak dôjde k poškodeniu alebo neprítomnosti niektorého druhu čapíka, jedinec stráca schopnosť danú farbu vnímať.

Daltonizmus teda predstavuje poruchu vo funkcii čapíkov, alebo poruchu spôsobenú absenciou čapíkov na sietnici oka. Porucha je pomenovaná podľa anglického prírodovedca Johna Daltona. Ten ňou sám trpel a bližšie ju charakterizoval koncom 18. storočia. Daltonizmus je pomerne častým zdravotným problémom. Čiastočné poruchy farebného videnia sú omnoho častejšie, trpí nimi približne 1 z 10 mužov. U žien sa výskyt pohybuje pod 1 %. Úplne straty vnímania farieb sú zriedkavejšie. 

Daltonizmus vzniká primárne z dedičných príčin, respektíve má genetický pôvod. Ľudia sa teda s daltonizmom už narodia. V niektorých prípadoch je farbosleposť patologickým javom, ktorý sa objavuje až počas života. Príčinou môže byť poškodenie nervového systému, úrazy hlavy či poškodenie sietnice, napríklad vplyvom chemikálií, UV žiarenia a podobne. 

Odporúčame: ​Oxytocín – čo v tele ovplyvňuje a kedy dochádza k jeho vylučovaniu?

Daltonizmus, ako dedičná porucha farebného videnia, predstavuje gonozomálne recesívne ochorenie. To znamená, že ide o ochorenie, ktorého dedičnosť je viazaná na pohlavie a ktoré sa prejaví v prípade, ak nie sú prítomné zdravé gény, v tomto prípade gény zodpovedné za rozoznávanie farieb. Tie sa nachádzajú najmä na chromozóme X. 

Muži majú len jeden pohlavný chromozóm X a druhý chromozóm Y. To znamená, že u muža stačí, ak zdedí jeden abnormálny chromozóm X (vždy od matky, keďže po otcovi dedí chromozóm Y) s chybou v daných génoch a daltonizmus sa prejaví. Ženy majú dva chromozómy X. Ak má jeden chromozóm danú chybu a druhý nie, ochorenie sa u ženy neprejaví, je len takzvanou prenášačkou. Žena musí zdediť chybné gény od otca aj matky, aby sa ochorenie prejavilo. To je dôvod, prečo sa daltonizmus omnoho častejšie týka mužského pohlavia. 

• Ak je otec daltonik a matka úplne zdravá a nie je prenášačkou, ich synovia budú zdraví, pretože od otca získajú len chromozóm Y a od matky normálny chromozóm X. Všetky dcéry budú zároveň prenášačky, pretože od otca zdedia abnormálny chromozóm X a od matky zdravý chromozóm X.
• Ak je otec zdravý a matka prenášačka chybného génu, u syna existuje 50 % riziko, že bude trpieť daltonizmom a 50 % šanca, že bude zdravý. Pre dcéry platí 50 % riziko prenášačstva a 50 % šanca, že dcéra bude úplne zdravá a zároveň nebude prenášačom. 

Hlavným a prakticky jediným prejavom daltonizmu je neschopnosť normálneho farebného videnia. Keď sa povie slovo farbosleposť, mnohí si predstavujú čierno-biele videnie. Monochromázia, čiže úplná farbosleposť, pri ktorej človek rozoznáva len čiernu, bielu a odtiene sivej, sa vyskytuje však veľmi zriedkavo.

Častejšími poruchami, spadajúcimi pod daltonizmus, sú anomálna trichromázia (pojmom trichromázia označujeme normálnu schopnosť vidieť všetky tri základné farby) a dichromázia. Pri týchto poruchách človek vníma farby, no trochu inak ako zdravý jedinec. Spôsob, akým jedinec vníma farby, závisí od druhu poruchy (ukážku vnímania farieb daltonikmi môžete vidieť na fotografii vyššie).

• Anomálna trichromázia – v sietnici sú prítomné všetky tri typy čapíkov, no niektorý druh nefunguje správne, a teda dochádza k zníženiu vnímania niektorej zo základných farieb. Rozlišujeme protanomáliu, deuteranomáliu a tritanomáliu.
• Dichromázia – najčastejší typ vrodenej poruchy farbocitu. V tomto prípade má jedinec funkčné len dva typy čapíkov, teda jedna zo základných farieb nie je vôbec rozlišovaná. Oko sa snaží rozlišovať všetky farby, no jedinec niektoré farby vníma ako odtiene hnedej. Rozlišujeme protanopiu, deuteranopiu a tritanopiu.

• protanomália / protanopia – čiastočná / úplná porucha vnímania červenej farby (červené odtiene sú stlmené, tmavšia červená sa javí ako čierna, tmavšia zelená sa javí ako žltohnedá),
• deuteranomália / deuteranopia – čiastočná / úplná porucha vnímania zelenej farby (jedinec medzi rovnako jasnou červenou a zelenou nevidí rozdiel),
• tritanomália / tritanopia – čiastočná / úplná porucha vnímania modrej farby (tmavomodrá a fialová sú nerozpoznané, žltá je vnímaná ako svetloružová, modré a zelené odtiene sú vnímané ako odtiene tyrkysovej).

Odporúčame: Ako uvoľniť upchatý nos? Pomôžu spreje, cviky i prírodné metódy

Daltonizmus okrem narušeného rozoznávania farieb nespôsobuje iné zdravotné ťažkosti. Mnoho jedincov o svojej farbosleposti ani nevie. Keďže je farbosleposť prítomná od narodenia, jedinec bez vyšetrenia v podstate ani nemá ako zistiť, že farby vníma inak. Na odhalenie daltonizmu však môžu slúžiť jednoduché testy na vyšetrenie farbocitu, ktoré sa často prevádzajú aj bežne pri preventívnych prehliadkach u všeobecného lekára. 

Ide napríklad o Ishihara test, ktorý má podobu súboru mozaikových farebných obrázkov, na ktorých rôznofarebné bodky zobrazujú nejaké čísla alebo písmená, pričom bodky na pozadí sú farebne rozlíšené. Svoj farbocit si môžete skontrolovať na obrázku vyššie. Ak je človek schopný pomenovať číslice vyobrazené na mozaikách, jeho farebné videnie je v poriadku. Ak jedinec obrazec nie je schopný pomenovať, naznačuje to poruchu farbocitu. Ďalšími testami je možné odhaliť, o aký druh farbosleposti ide a jej závažnosť. 

Vrodený daltonizmus nie je možné vyliečiť. Človeka sprevádza naprieč celým životom a hoci nespôsobuje zdravotné komplikácie, v určitých prípadoch sa môže spájať s istými obmedzeniami do života. Človek s daltonizmom môže pociťovať obmedzenie napríklad v profesijnom živote. Niektoré zamestnania totiž, napr. z hľadiska bezpečnosti, vyžadujú dokonalý farbocit.

Problém môže byť s kariérou v elektrotechnickom či dopravnom segmente, taktiež v móde či dizajnérstve, skrátka všade tam, kde je rozlišovanie farieb nevyhnutné. I získanie vodičského oprávnenia môže byť neľahkou úlohou, keďže porucha farbeného videnia zhoršuje jedincovi identifikáciu dopravných značiek a farieb na semafore. Medzi ďalšie problémy, s ktorými sa jedinec s daltonizmom môže stretnúť, je problém s maľovaním a kreslením, učením (ak sú pri tom použité farby) alebo rozoznávaním tvarovo podobných druhov ovocia a zeleniny a podobne. 

Dobrou pomôckou pre daltonikov sú špeciálne kontaktné šošovky alebo okuliare, ktoré umožňujú ľahšie rozpoznávať farby, čím zlepšujú kvalitu života jedinca a eliminujú niektoré obmedzenia (napríklad neschopnosť získať vodičský preukaz). Nie sú však účinné u každého. Vo všeobecnosti je dôležité si nájsť metódy, ako si rozlišovanie farieb uľahčiť. Možné je napríklad požiadať o pomoc priateľov, a to s nákupom oblečenia či označením liekov, farbičiek a iných predmetov. 

Odporúčame: ​Čo môže spôsobovať sucho v ústach? Tu je 9 možných príčin xerostómie