Syndróm toxického šoku sa najčastejšie spája so ženami, menštruáciou a používaním tampónov. Ide však len o menštruačnú formu syndrómu toxického šoku, vo všeobecnosti sa tento stav môže týkať prakticky všetkých bez rozdielu pohlavia a veku. Syndróm toxického šoku je v každom prípade vážny stav, preto jeho príznaky neradno ignorovať. Ako sa prejavuje, prečo vlastne vzniká a ako mu predísť?
Čo je syndróm toxického šoku?
Syndróm toxického šoku predstavuje pomerne zriedkavé, no zároveň závažné a v niektorých prípadoch aj život ohrozujúce ochorenie. Ide o vážny stav, ktorý sa rozvíja spravidla v dôsledku pôsobenia toxínov produkovaných určitými baktériami. Ako prvý ho popísal americký lekár James Todd v roku 1978 na základe niekoľkých prípadov u detí a tínedžerov. Neskôr v 80. rokoch minulého storočia bol popísaný aj inými autormi, a to najmä u mladších menštruujúcich žien, ktoré používali vysokoabsorbčné tampóny.
Hoci sa syndróm toxického šoku spája predovšetkým so ženami a tampónmi, pravdou je, že v súčasnosti približne len 50 % prípadov ochorenia súvisí s menštruáciou. Tento stav sa z rôznych dôvodov môže vyskytnúť nielen u žien, ale aj mužov a detí.
Odporúčame: Vitiligo a jeho prejavy – sú biele fľaky na koži nákazlivé či bolestivé?
Príčiny syndrómu toxického šoku
Syndróm toxického šoku je vyvolaný viacerými druhmi toxínov, ako je napríklad enterotoxín B alebo TSST-1 (toxín syndrómu toxického šoku), ktoré produkujú baktérie. Najčastejšie sú pôvodcom problému baktérie Staphylococcus aureus, prípadne niektoré streptokoky. Tieto mikroorganizmy sa bežne vyskytujú v našom okolí, napríklad prežívajú i na pokožke ľudského tela. Človek je obvykle pred nimi pomerne dobre chránený a nespôsobujú mu žiadne zdravotné ťažkosti. Avšak u niektorých jedincov v určitých prípadoch môžu preniknúť hlbšie do organizmu, začať sa množiť a produkovať toxíny, ktoré sa krvným obehom dostanú do celého tela, čím následne môžu vyvolávať nemalé ťažkosti.
Ako sme už spomenuli, často sa o syndróme toxického šoku hovorí v súvislosti s používaním tampónov. Problém nespôsobuje materiál tampónov, taktiež sa nezistilo, že by tampóny prenášali spomínané baktérie. Predpokladá sa však, že riziko vzniku syndrómu toxického šoku súvisí hlavne s absorpčnou schopnosťou tampónu. Čím je väčšia, tým je vyššie i riziko rozvoja problému.
Syndróm toxického šoku sa však môže objaviť aj v mnohých ďalších prípadoch, napríklad:
-
pri používaní iných hygienických potrieb počas menštruácie, ako aj pri zavádzaní rôznorodých produktov do pošvy (kalíšok, menštruačné špongie, antikoncepčná diafragma, cervikálny klobúčik),
- v dôsledku infikovania väčších kožných poranení alebo popálenín baktériami,
- po operácii, rôznych chirurgických zákrokoch a pri poraneniach po pôrode,
- v dôsledku iných infekcií v tele.
Aké má syndróm toxického šoku príznaky?
Keďže je syndróm toxického šoku závažný stav, jeho príznaky by sme nemali ignorovať. Hlavné prejavy syndrómu toxického šoku však môžu značne pripomínať chrípku či podobné infekčné horúčkové ochorenie, preto sa treba mať na pozore. Ak sa napríklad symptómy vyskytli v čase používania tampónov a ich nástup bol náhly, je nevyhnutné tampón odstrániť a vyhľadať lekársku pomoc. Iba lekár môže stanoviť príčinu vzniknutých ťažkostí a potvrdiť, či ide alebo nejde o syndróm toxického šoku.
Charakteristické príznaky syndrómu toxického šoku (nemusia sa objaviť všetky naraz):
-
vysoká horúčka (nad 39 °C),
- prudký pokles krvného tlaku,
- kŕče,
- vracanie,
- závraty,
- zmätenosť a dezorientácia,
- hnačka,
- svalová bolesť,
- bolesti hlavy,
- vyrážka pripomínajúca spálenie slnkom (najmä na dlaniach a chodidlách),
- začervenané oči alebo hrdlo.
Odporúčame: Myasthenia gravis: Je možné toto autoimunitné ochorenie vyliečiť?
Ako prebieha liečba syndrómu toxického šoku?
Pri syndróme toxického šoku je obvykle potrebná hospitalizácia pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti. Liečba zahŕňa podávanie antibiotík, okrem toho i ďalších liečiv na tlmenie sprievodných symptómov ochorenia, napríklad liekov na stabilizáciu krvného tlaku či proti horúčke a bolesti. Dôležitý je prísun tekutín do organizmu a pokoj na lôžku. Za bežných okolností je potrebné niekoľkotýždňové preliečenie.
Vo vážnych prípadoch je nevyhnutné riešiť i vzniknuté komplikácie. Tou môže byť napríklad aj zlyhanie obličiek v dôsledku pôsobenia toxínov. Pacient v tomto prípade potrebuje dialýzu. V prípade infikovaného tkaniva je zase potrebné jeho chirurgické odstránenie. Aj po vyliečení môže u pacienta dôjsť k opätovnému výskytu syndrómu toxického šoku, preto je potrebné myslieť na prevenciu.
Ako znížiť riziko syndrómu toxického šoku počas menštruácie?
Prevencia syndrómu toxického šoku zahŕňa hlavne elimináciu rizikových faktorov, ktoré môžu viesť k rozvoju problému. Pri liečbe kožných poranení či po operáciách je nevyhnutné klásť dôraz na správnu a dostatočnú hygienu, aby sa predišlo infekcii rán alebo jaziev. V prípade žien a používania menštruačných pomôcok či iných produktov, ktoré sa zavádzajú do pošvy, je rovnako potrebné myslieť na dôkladnú hygienu. Tampóny, ktoré sú jedným z hlavných pôvodcov problému, je nevyhnutné v prvom rade pravidelne meniť. Zavedený by mal byť približne 4 až maximálne 8 hodín.
Veľmi dôležité je však taktiež používať tampóny s primeranou absorpčnou schopnosťou. Ich veľkosť a absorpčná schopnosť by mala zodpovedať sile menštruácie. Nie je vhodné využívať veľké vysokoabsorpčné tampóny len kvôli tomu, že budú svoju funkciu plniť dlhšie. Ako vybrať najvhodnejší tampón? Ak ho musíte meniť častejšie ako raz za 4 hodiny, pravdepodobne je potrebné použiť tampón s vyššou absorpciu, ak je naopak tampón problematické vybrať a je aj po viacerých hodinách sčasti biely, vhodný bude na použitie menej absorpčný tampón.
Ako sme však spomenuli vyššie, problémom nie sú iba tampóny, ale prakticky hocijaké cudzie teleso zavádzané do pošvy. To platí aj pre menštruačný kalíšok, ktorý je inak veľmi bezpečnou a praktickou menštruačnou pomôckou s mnohými výhodami. Riziko je v tomto prípade omnoho nižšie ako pri používaní tampónu, no i tu je potrebné myslieť na prevenciu, ktorá zahŕňa pravidelné menenie kalíška (do 12 hodín) a jeho dôkladnú dezinfekciu a hygienické používanie.
Odporúčame: Aké sú rizikové faktory rakoviny pažeráka? Toto treba vedieť!
