Popôrodná depresia – ktoré ženy po pôrode postihuje najčastejšie?

Mnoho ľudí zľahčuje dôležitosť mentálneho zdravia a závažnosť psychických ochorení. Pravdou však je, že starať sa treba nielen o fyzické, ale aj duševné zdravie a psychická porucha dokáže človeka, takpovediac, zničiť rovnako ako rakovina či nejaké chronické ochorenie. Problematika psychických zdravotných problémov je skutočne náročná. Duševné ochorenia sa ťažko odhaľujú a neraz aj liečia a ešte väčším problémom je, že si ich mnohí nepripúšťajú a liečbu odmietajú. 

Je však potrebné myslieť na to, že duševné ochorenia môžu postihnúť prakticky kohokoľvek, a to bez ohľadu na vek, pohlavie či čokoľvek iné. Mnohé z psychických problémov môžu postihnúť aj čerstvé mamičky, pričom k ich rozvoju môžu prispieť rôzne vonkajšie i vnútorné činitele. K najrozšírenejším duševným problémom v období po pôrode patrí aj popôrodná depresia. Prečo vzniká a ako sa prejavuje?

Nemalé percento žien trápi po pôrode nejaká psychická porucha. Psychické poruchy prítomné u žien, ktoré rodili, môžu mať rôzny charakter a priebeh, môžu predstavovať rôzne závažný stav a môžu pretrvávať odlišne dlhý čas. Mnohé sú veľmi časté a sprevádzané miernejšími symptómami, preto si ich istá časť mamičiek ani neuvedomuje. No vyskytnúť sa môžu aj veľmi závažné popôrodné psychické poruchy, ktoré si vyžadujú správny prístup a liečbu.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce popôrodné duševné problémy patrí:

• popôrodné blues – ide o mierny a častý emočný problém po pôrode s krátkym trvaním, odhadom postihuje cez 50 % rodičiek, nazýva sa aj baby blues či materské blues,

• popôrodná depresia – predstavuje závažnejšiu psychickú poruchu s dlhším trvaním a intenzívnejšími sprievodnými príznakmi,
• popôrodná psychóza – ide o najzávažnejší psychický stav, ktorý sa môže spájať s ohrozením života ženy i dieťaťa, postihuje len 0,1 až 0,2 % nových matiek, v minulosti sa používal aj termín laktačná psychóza.

Popôrodná depresia teda predstavuje jednu z popôrodných psychických porúch, ktorá je sprevádzaná fyzickými, chemickými aj emocionálnymi zmenami, ako aj zmenami v správaní. Postihuje 10 až 20 % žien, a to najmä v priebehu prvého roka po pôrode. Avšak, stav podobný popôrodnej depresii sa môže rozvinúť aj u žien po potrate či dokonca čerstvých oteckov. 

Odporúčame: ​Narkolepsia: Ako sa prejavuje táto spánková porucha?

Popôrodná depresia sa u ženy obvykle rozvíja už krátko po pôrode, a to v priebehu prvých týždňov. Niekedy nastupuje až v období, kedy žena začína menštruovať alebo prestáva dojčiť, pokojne teda aj kedykoľvek počas prvého roka. Pretrvávať môže niekoľko mesiacov, no niekedy až cez jeden či dva roky. Hoci ide primárne o problém naštartovaný pôrodom, niekedy sa príznaky dostavujú už tesne pred pôrodom. 

Isté výkyvy nálad, pocity melanchólie, skleslá nálada, smútok či bezdôvodný plač po pôrode nemusia hneď poukazovať na popôrodnú depresiu. Viac ako 50 % žien po pôrode tieto stavy zažíva. Ide o vyššie spomínané baby blues spôsobené prudkým poklesom hormónov, ktoré začína pár dní po pôrode a pretrváva zvyčajne len okolo dvoch týždňov. Obvykle ustáva aj bez pomoci, pričom tento psychický problém nemá negatívny vplyv na schopnosť matky postarať sa o dieťa.

Ak sa však psychické ťažkosti ženy po pôrode stupňujú, neprechádzajú ani po pár týždňoch a začínajú mať vplyv na schopnosť ženy starať sa o dieťa aj seba a vykonávať bežné činnosti, môže ísť o popôrodnú depresiu. Žena môže v tomto období pociťovať rôzne negatívne pocity, ktoré by nemala ignorovať. Rovnako by si viacero charakteristických symptómov popôrodnej depresie malo všímať aj jej najbližšie okolie. 

• nadmerné výkyvy nálad,
• výrazný pocit smútku, hnevu alebo prázdna,
• úzkosti a nervozita,
• bezdôvodný plač,
• záchvaty paniky,
• neschopnosť radovať sa,
• pocity bezcennosti alebo viny za svoje pocity,
• nezáujem o dieťa, seba alebo aj partnera,
• negatívne pocity k dieťaťu,
• strach byť s dieťaťom osamote,
• desivé myšlienky – napr. že ublíži dieťaťu, že nebude dobrou matkou a pod.,
• neschopnosť robiť rozhodnutia,
• podráždenosť,
• nespavosť alebo naopak nadmerná spavosť,
• zmeny chuti do jedla,
• strata energie a motivácie,
• strata libida,
• v závažných prípadoch halucinácie, myšlienky na ubližovanie či smrť.

Pri psychických problémoch je vo všeobecnosti ťažké a v podstate nie vždy možné hovoriť o nejakých presný príčinách vzniku. V súvislosti so vznikom popôrodnej depresie odborníci predpokladajú, že najzásadnejší vplyv majú prudké hormonálne zmeny v tele ženy po pôrode. Po skončení tehotenstva totiž v ženskom organizme veľmi rýchlo klesajú hladiny viacerých hormónov, ktoré sú počas gravidity zvýšené. 

Na vzniku sa však spravidla podieľa kombinácia viacerých činiteľov. Rolu môžu zohrávať iné zmeny než tie hormonálne, a to napríklad psychologické, sociálne či fyzické zmeny. Zabudnúť nemožno na genetickú predispozíciu. U niektorých žien je popôrodná depresia skôr vystupňovaným stavom predchádzajúcich depresívnych sklonov alebo iných psychických ťažkostí.

Vo všeobecnosti sa udáva, že vyššie riziko rozvoja popôrodnej depresie môže byť u žien, ktoré:

• trpeli aj pred pôrodom depresiou alebo inou psychickou poruchou,

• pri predchádzajúcom tehotenstve trpeli popôrodnou depresiou,
• majú depresie alebo iné psychike problémy v rodinnej anamnéze,
• majú problém s dojčením,
• zažili veľmi komplikované tehotenstvo alebo pôrod,
• mali problém otehotnieť,
• otehotneli neplánovane a mali negatívny postoj k tehotenstvu,
• mali počas tehotenstva nedostatok spánku,
• rodili v príliš mladom alebo naopak vysokom veku,
• sú počas tehotenstva alebo po pôrode nadmerne vystavované stresu,
• majú extrémne nízke sebavedomie, 
• užívali počas tehotenstva drogy alebo alkohol,
• trápi nejaké chronické ochorenie,
• zažívajú počas tehotenstva alebo po pôrode nepriaznivé životné situácie – partnerská kríza, rozvod, strata príbuzného, vážne ochorenie dieťaťa alebo blízkej osoby, zlá finančná situácia a iné,
• celkovo vo svojom živote zažili silne negatívne situácie – traumy z detstva, domáce násilie a iné, 
• nemajú počas tehotenstva alebo po pôrode dostatok podpory alebo sú sociálne izolované.

Popôrodná depresia však môže postihnúť prakticky každú čerstvú matku, bez ohľadu na jej vek či počet detí. V mnohých prípadoch nie sú známe zjavné faktory, ktoré mohli prispieť k vzniku depresie. 

Odporúčame: ​Zápal trojklanného nervu – ako riešiť tento bolestivý zdravotný problém?

Popôrodná depresia predstavuje závažnú psychickú poruchu, ktorú nemožno zľahčovať, podceňovať či ignorovať. Bez pomoci spravidla len tak neustúpi. Žena môže mať problém starať sa o dieťa a viesť normálny každodenný život. Vo vážnych prípadoch môžu s depresiou prichádzať myšlienky na smrť alebo túžba po ubližovaní, čo môže byť osudné pre ženu alebo aj dieťa. 

Dôležitá je preto včasná diagnostika a správna liečba tejto psychickej poruchy. Žena si svoj chorobný stav môže aj nemusí uvedomovať, no aj v prípade, ak si je vedomá, že nie je niečo v poriadku, nemusí sa vždy rozhodnúť vyhľadať pomoc. V takomto prípade je dôležité, aby si problém všimol niekto z jej okolia a podnikol potrebné opatrenia. Spravidla je potrebná návšteva psychiatra alebo psychoterapeuta, ktorý ženu vyšetrí, odoberie anamnézu, určí diagnózu a podľa potreby stanoví liečbu. 

Liečba popôrodnej depresie býva najúspešnejšia, ak je včas zahájená a matka spolupracuje. Uplatňujú sa:

• medikamenty – najmä antidepresíva, niekedy hormonálna liečba estrogénmi, 

• psychoterapia – individuálne alebo aj skupinové psychoterapeutické programy,
• hospitalizácia na psychiatrii – hlavne v závažných prípadoch, ak je ohrozený život matky alebo dieťaťa, napr. pri rozvoji popôrodnej psychózy,
• režimové opatrenia – dostatok spánku, pobyt na čerstvom vzduchu a slnku, stretávanie sa s blízkymi, eliminácia stresu, relax, budovanie si puta s dieťaťom.

Odporúčame: Mimomaternicové tehotenstvo – prečo k nemu dochádza a aké sú jeho príznaky?