Pod pojmom zoonózy rozumieme infekčné ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí, ktoré môžu byť vírusového, bakteriálneho aj parazitárneho pôvodu. Prenášajú sa rôzne, napríklad pri kontakte s výkalmi zvierat, infikovanou vodou, zvieracími slinami či kontaminovanými predmetmi. Medzi tieto ochorenia patrí napríklad toxoplazmóza, tularémia, listerióza, lymská borelióza a mnohé ďalšie.
Snáď k najznámejším chorobám, ktorými sa môže človek nakaziť od zvieraťa, patrí aj besnota. Čo by sme o nej mali vedieť? Čo ju spôsobuje a aké sú možné cesty prenosu? A ako sa ochorenie prejavuje?
Besnota u ľudí a zvierat
Besnota, latinsky rabies, je závažné infekčné ochorenie vírusového pôvodu, ktoré postihuje teplokrvné zvieratá a ľudí. Pôvodcom ochorenia je vírus besnoty. Ide o RNA vírus z rodu Lyssavirus a čeľade Rhabdoviridae. Existuje vo viacerých sérotypoch, bežná besnota je spôsobená sérotypom 1. Lyssavírusy v tele cicavcov napádajú a poškodzujú predovšetkým centrálnu nervovú sústavu, teda mozog a miechu. Spôsobujú poruchy vedomia, paralýzy až smrť.
Zaujímavosťou je, že ešte v stredoveku boli besnote pripisované rôznorodé príčiny, ako napríklad posadnutie démonom, atmosférické javy či smäd. Infekčný pôvod ochorenia bol odhalený až v roku 1804, kedy nemecký lekár Georg Gottfried Zinke preniesol ochorenie z chorého psa na zdravého prostredníctvom slín.
K najdôležitejšiemu objavu v súvislosti s besnotou však došlo až koncom 19. storočia. Francúzsky chemik a lekár Louis Pasteur odhalil pôvodcu choroby a položil základy pre antirabickú imunizáciu, respektíve bol tvorcom prvej účinnej vakcíny proti besnote.
Odporúčame: Tuberkulóza – aké sú príčiny, prejavy, liečba a prevencia choroby?
Ako sa prenáša besnota na človeka?
V súčasnosti je vírus besnoty rozšírený prakticky na celom svete, i keď vyšší výskyt je zaznamenaný najmä v rozvojových krajinách Afriky a Ázie. U nás už dlhé roky nebol zaregistrovaný žiaden prípad besnoty u človeka. Celosvetovo si však toto ochorenie vyžiada až 60 000 obetí, pričom asi až 40 % z nich sú deti do 15 rokov.
Človek sa besnotou môže nakaziť od infikovaného zvieraťa. Rezervoárom lyssavírusov spôsobujúcich besnotu sú rôznorodé teplokrvné živočíchy, najčastejšie psy, mačky, líšky, vlky, tchory, zajace, veveričky, prípadne aj hovädzí dobytok či netopiere. Ochorenie sa prenáša prostredníctvom infikovaných slín, a to najčastejšie pri pohryznutí človeka chorým zvieraťom. Do tela sa vírusy môžu dostať nielen cez porušenú pokožku, ale aj cez očnú, nosnú či ústnu sliznicu pri kontakte so slinami.
Zriedkavo boli zaznamenané aj iné cesty nákazy:
-
vzdušnou cestou (napríklad vdýchnutím aerosólu v laboratóriu),
- konzumáciou infikovaného mäsa zvierat,
- pri transplantácii orgánu od nakazeného darcu (najmä rohovky),
- pri pobyte v jaskyni s vysokým počtom netopierov,
- prostredníctvom predmetov kontaminovaných slinami zvierat, ak prišli do kontaktu s porušenou kožou.
Aké má besnota príznaky?
Ako sme spomenuli vyššie, vírusy spôsobujúce závažnú besnotu napádajú centrálny nervový systém, poškodzujú ho a vyvolávajú vážne zdravotné ťažkosti. Inkubačný čas besnoty je rôzne dlhý. Od pohryznutia, respektíve nákazy, po prepuknutie príznakov, môže ubehnúť v priemere 2 až 8 týždňov, no v niektorých prípadoch je inkubačný čas omnoho dlhší (pokojne niekoľko mesiacov).
Prvé príznaky besnoty u človeka bývajú pomerne nešpecifické, podobajú sa na chrípkový stav. Objavuje sa zvýšenie telesnej teploty, nevoľnosť, bolesti hlavy, malátnosť i strata chuti do jedla, prípadne bolesť hrdla. Napriek tomu, že je rana po pohryznutí zahojená, postihnutý v nej môže pociťovať bolesť alebo napätie či svrbenie.
V ďalšej fáze obvykle nastupujú tieto príznaky:
-
horúčky,
- kŕče hltana a hrtana, následne problémy s prehĺtaním a zvýšené slinenie,
- kŕče dýchacích svalov, čo vedie k sťaženému dýchaniu,
- hydrofóbia – strach z vody (najtypickejší príznak besnoty, pacient nedokáže prijímať vodu, neznesie pohľad na ňu, nevie vystáť zvuk tečúcej vody),
- stuhnutosť šije,
- citlivosť na svetlo alebo hluk, prípadne na zimu alebo teplo,
- výrazný nepokoj až záchvaty zúrivosti (sprevádzané pľuvaním, škriabaním a hryzením),
- zvýšená úzkosť a strach pacienta.
V poslednej fáze choroby nastáva celková paralýza. Dochádza k ochrnutiu svalov, otupenosti, strnulosti tela a zlyhaniu periférnych nervov. Ochorenie sa končí smrťou pacienta, obvykle spôsobenou udusením v dôsledku paralýzy dýchacieho svalstva.
Odporúčame: Čo spôsobuje bolesť hlavy? 15 bežných spúšťačov, s ktorými sa často stretávame!
Liečba besnoty
Liečba besnoty v súčasnosti nie je dostupná. Ak dôjde u človeka k rozvoju symptómov a prepuknutiu choroby, možná je iba paliatívna starostlivosť, teda je možné pacientovi poskytnúť úľavu od ťažkostí (horúčky, bolesti a podobne). Besnota má totiž u človeka v čase rozvoja príznakov 100 % úmrtnosť. Pre záchranu života človeka má najväčší význam postexpozičná profylaxia. Vo všeobecnosti ide o súbor opatrení začatých čo najskôr po expozícii patogénu s cieľom zabrániť vzniku a rozvoju choroby.
V prípade rizikovej situácie, ak napríklad došlo k pohryznutiu človeka neznámym podozrivým zvieraťom, u ktorého nie je možné vylúčiť besnotu, môže lekár nariadiť okamžitý cyklus očkovaní. Spravidla sa podáva vakcína proti besnote spolu s antirabickým imunoglobulínom, ktorý sa aplikuje do okolia rany a poskytuje telu už hotové protilátky, kým si telo nevytvorí vlastné vďaka očkovaniu.
Počet vakcín závisí od toho, či bol pacient predtým očkovaný proti besnote, alebo nie. Ak áno, podávajú sa obvykle len dve vakcíny v rozpätí jedného týždňa, ak nie, podáva sa až päť vakcín v priebehu prvého mesiaca. Spôsob postexpozičnej profylaxie však určuje lekár, spravidla infektológ.
Prevencia besnoty
Keďže besnota predstavuje závažné ochorenie, ktoré je u človeka po prepuknutí neliečiteľné, najdôležitejšia je prevencia. Tá by mala v prvom rade zahŕňať vyhýbanie sa kontaktu s neznámymi zvieratami alebo divoko žijúcou zverou, taktiež uhynutými zvieratami. Účinnou formou prevencie je vakcinácia. V prevencii ľudského nakazenia je pritom veľmi efektívna pravidelná imunizácia domácich zvierat, respektíve psov a mačiek.
Na Slovensku je tiež napríklad zavedené povinné očkovanie líšok plošne orálnou formou vakcíny. V prípade ľudí prebieha očkovanie proti besnote predovšetkým u rizikových skupín. Ide napríklad o veterinárov, poľovníkov, chovateľov zvierat, cestujúcich do oblasti s vysokým výskytom besnoty, lesných robotníkov či zamestnancov laboratórií, v ktorých sa s vírusom besnoty pracuje.
Odporúčame: Trojdňová vojenská diéta sľubuje rýchly úbytok váhy. Ako je to s ňou v skutočnosti?
