I v súčasnej dobe sa stále stretávame s názorom, že za zlými zubami stojí najmä genetika. Tvrdenie, že zlé zuby má človek skrátka v rodine a nič s tým viac-menej ani nemôže urobiť, je skôr mýtus. Dedičnosť môže isté záležitosti ovplyvniť, napríklad aj tvar či polohu zubov, no ich kazovosť vo veľkej miere ovplyvňuje hlavne to, ako sa o ne staráme.
A starostlivosť o zuby by sme rozhodne podceňovať nemali, keďže ich máme na celý život, ak teda nerátame umelé zuby a rôzne náhrady. Vždy sa však môže stať, že nás zuby, takpovediac, trochu potrápia a nevyhneme sa návšteve zubára, samozrejme, pomimo pravidelných preventívnych prehliadok.
Spomenúť môžeme napríklad takzvanú gingivitídu, ktorej príznaky by sme rozhodne nemali podceňovať, v opačnom prípade totiž môže dôjsť k zhoršeniu stavu ústnej dutiny. Čo všetko by sme o gingivitíde mali vedieť?
Čo je gingivitída?
Pod pojmom gingivitída rozumieme zápal ďasien, respektíve zápal ďasnovej sliznice. Gingivitída predstavuje miernu formu ochorenia ďasien. Často býva označovaná za počiatočné štádium parodontitídy. Práve gingivitída totiž neraz prechádza až do vážnej parodontitídy, hlavne v prípade jej neliečenia.
Zápal ďasien sa spravidla začína rozvíjať z dôvodu pôsobenia zubného povlaku, čo je mäkká, lepkavá a bezfarebná vrstva, ktorá sa neprestajne tvorí a usádza na zuboch, medzi nimi a v ich okolí. Jej súčasťou sú rôzne baktérie a mikroorganizmy, tiež zvyšky potravy a podobne. Zubný povlak je nevyhnutné každodenne odstraňovať. V opačnom prípade následne hrozí rozvoj zubného kameňa.
Prítomnosť zubného kameňa a povlaku plného baktérií môže časom dráždiť ďasná a viesť až k vzniku zápalu. A nielečený zápal môže nakoniec prejsť až do spomínanej parodontitídy.
Rizikové faktory gingivitídy
Hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj gingivitídy je nepravidelná alebo nedostatočne vykonávaná ústna hygiena. Ak nie je tvoriaci sa povlak pravidelne odstraňovaný, môže to viesť k rozvoju spomínaných problémov. Rizikovým faktorom je tiež fajčenie. Ďasná fajčiarov bývajú spravidla náchylnejšie na rozvoj infekcie. Zvyšovať riziko tiež môže reflux, alebo zlá výživa a nedostatok niektorých dôležitých živín.
Shutterstock®
Aké sú hlavné príznaky gingivitídy?
Na gingivitídu, respektíve miernu formu zápalového ochorenia ďasien, môžu poukázať viaceré príznaky. Jedinec si v prvom rade môže všimnúť rôzne zmeny na ďasnách. Ak sú zdravé, mali by byť pevné a svetlo ružové. Zub by v nich mal pevne držať a ďasná by naň mali dobre priliehať.
Opuch a ustupovanie ďasien
Pri gingivitíde často dochádza k opuchom ďasien a taktiež je možné spozorovať ich ustupovanie. Ustupujúce ďasná spoznáte tak, že vaše ďasná sa odťahujú od zubov a začínajú odhaľovať koreň pod nimi. Z tohto dôvodu tiež zuby často vyzerajú o niečo dlhšie. Tento problém často prichádza ruka v ruke so zvýšenou citlivosťou zubov.
Zmena farby ďasien
Ďalším typickým príznakom gingivitídy je aj zmena farby ďasien na sýto až tmavo červenú. Zmena farby ďasien na tmavší odtieň často naznačuje prebiehajúci zápal a zvýšený prietok krvi v tkanive. Ak je začervenanie sprevádzané opuchom alebo krvácaním pri čistení zubov, ide o varovný signál, ktorý by ste nemali ignorovať.
Krvácanie ďasien
Ďasná tiež môžu ľahko krvácať, a to hlavne pri ich čistení kefkou alebo niťou, prípadne aj pri hryzení do tvrdších potravín. Krvácanie je spôsobené oslabením a podráždením tkaniva v dôsledku zápalu. Ak sa tento stav opakuje pravidelne, môže ísť o prvý stupeň ochorenia, ktoré sa bez liečby zhoršuje.
Pretrvávajúci zápach z úst
K zmenám na ďasnách a krvácaniu sa tiež neraz pridáva aj pretrvávajúci zápach z úst, ktorý vzniká bakteriálnym rozkladom. Okrem iného môže poukazovať práve aj na vznikajúce ochorenie ďasien. Tento nepríjemný symptóm si často neuvedomujeme, no môže ho spozorovať okolie. Zápach z úst pretrváva aj po čistení zubov a bežnej hygiene, čo signalizuje potrebu odbornej kontroly.
Shutterstock®
Liečba gingivitídy
Vyššie spomenuté príznaky zápalu ďasien sa rozhodne neoplatí podceňovať či ignorovať. Ak spozorujete problémy s krvácaním či ustupovaním ďasien, iné zmeny na ďasnách alebo vás trápi zápach, určite konzultujte svoj zdravotný stav so zubárom. Gingivitídu je totižto možné úplne vyliečiť, čo pre pokročilé štádiá parodontitídy spravidla neplatí.
Ignorovanie zdravotného problému môže nakoniec viesť až k trvalému poškodeniu a strate zubov. Počas návštevy zubného lekára je možné včas odhaliť gingivitídu a zahájiť liečbu.
Správna ústna hygiena
V tomto smere je veľmi dôležité hlavne dodržiavanie vhodnej a dostatočnej starostlivosti o zdravie ústnej dutiny. Správne čistenie zubov aj medzizubných priestorov, používanie nite aj medzizubných kefiek a dôkladné odstraňovanie povlaku napomáha zastaveniu ďalšieho rozvoja gingivitídy.
Odstraňovanie zubného kameňa
Veľmi dôležité je odstraňovanie zubného kameňa, s čím vám pomôže zubný lekár alebo dentálny hygienik. Zubný kameň vytvára ideálne prostredie pre množstvo baktérií, ktoré dráždia ďasná a zhoršujú zápal. Bežné domáce čistenie ho neodstráni, preto je nutné pravidelne absolvovať profesionálnu hygienu. Pravidelné odstraňovanie kameňa znižuje riziko opätovného prepuknutia gingivitídy a pomáha udržiavať zdravie ústnej dutiny.
Zubné pasty a roztoky
Pomôcť môžu špeciálne zubné pasty či roztoky s protizápalovými účinkami. Tieto prípravky často obsahujú látky ako chlorhexidín, fluorid alebo výťažky z liečivých rastlín, ktoré pôsobia antibakteriálne. Pri pravidelnom používaní môžu zmierniť príznaky zápalu a podporiť regeneráciu podráždených ďasien.
Prevencia gingivitídy
Dôležité je myslieť na prevenciu, ktorá zahŕňa dôkladné čistenie, ktoré zuby zbaví škodlivého povlaku. K prevencii tiež prispieva obmedzenie fajčenia a správna výživa. Dôležité sú, samozrejme, preventívne prehliadky, ktoré môžu pomôcť včas odhaliť rozvoj rôznych zdravotných problémov.
FAQ: Často kladené otázky o gingivitíde
Ako zistím, že mám gingivitídu?
Medzi hlavné príznaky patrí krvácanie pri čistení zubov, opuch, začervenanie a ustupovanie ďasien, ako aj pretrvávajúci zápach z úst.
Dá sa gingivitída úplne vyliečiť?
Áno, v počiatočných štádiách je gingivitída liečiteľná správnou hygienou a odborným ošetrením. Ak sa zanedbá, môže prerásť do parodontitídy.
Ako často treba navštíviť dentálnu hygienu?
Ideálne dvakrát ročne. V prípade problémov s ďasnami aj častejšie, podľa odporúčaní zubného lekára.
Môže gingivitídu spôsobiť stres alebo hormonálne zmeny?
Áno, hormonálne výkyvy (napr. tehotenstvo) aj stres môžu ovplyvniť zdravie ďasien a zvýšiť ich citlivosť na zápaly.
Gingivitída je bežné, no podceňované ochorenie, ktoré môže mať závažné následky, ak sa zanedbá. Dobrá správa je, že ak ju odhalíte včas a zvolíte správnu starostlivosť, môžete ju úplne vyliečiť. Stavte na prevenciu, pravidelnú hygienu a nebojte sa vyhľadať odborníka – zdravie ústnej dutiny je kľúčové pre celkové zdravie aj sebavedomie.
Aktualizovaný článok: 02.06.2025
