Mnohé rodiny si zmenu všimnú nenápadne. Človek, ktorý celý život fungoval samostatne, začne zrazu chodiť po schodoch pomalšie, častejšie sa pridŕža zábradlia alebo sa vyhýba poschodiu úplne. Najskôr to môže pôsobiť ako prirodzená súčasť starnutia, no práve schody bývajú jednou z prvých bariér, ktoré výrazne ovplyvnia každodenný život seniora.
Nejde pritom iba o fyzickú námahu. Veľkú rolu zohráva aj strach z pádu, neistota pri pohybe alebo obava, že človek zostane doma odkázaný na pomoc druhých.
Schody často obmedzia život skôr, než si to rodina uvedomí
V praxi sa veľmi často stáva, že senior začne prirodzene obmedzovať pohyb po dome:
- prestane chodiť na poschodie,
- spáva v obývačke,
- vyhýba sa pivnici alebo terase,
- odmieta vychádzky,
- znižuje svoju aktivitu.
Rodina si to často uvedomí až vo chvíli, keď dôjde k pádu, hospitalizácii alebo po operácii, po ktorej sa mobilita výrazne zhorší.
Práve v tomto období býva dôležité začať riešiť bezpečný pohyb v domácnosti skôr, než sa problém ešte viac prehĺbi.
Nie každé riešenie je vhodné pre každého
Každý človek má iné možnosti pohybu, zdravotný stav aj typ bývania. Preto neexistuje jedno univerzálne riešenie.
Pre seniorov, ktorí ešte dokážu samostatne sedieť, sa často využíva napríklad stoličkový výťah, ktorý umožňuje bezpečný presun medzi poschodiami bez potreby veľkých stavebných úprav.
Ak sa človek pohybuje na invalidnom vozíku, vhodnejším riešením môže byť šikmá schodisková plošina alebo zvislá zdvíhacia plošina. Pri krátkodobých alebo mobilných riešeniach sa využívajú aj schodolezy.
Dôležité je vyberať riešenie podľa:
- mobility človeka,
- typu schodiska,
- priestoru,
- budúcich potrieb,
- aj schopnosti zariadenie pohodlne používať.
Strach z pádu býva často väčší problém než samotné schody
Mnoho seniorov otvorene nepovie, že majú problém so schodmi. Často sa skôr začnú vyhýbať pohybu alebo minimalizovať situácie, pri ktorých sa necítia bezpečne.
Práve strach z pádu pritom výrazne ovplyvňuje psychiku, sebavedomie aj celkovú samostatnosť človeka. Obmedzenie pohybu môže následne viesť k:
- menšej aktivite,
- izolácii,
- zhoršeniu kondície,
- aj väčšej závislosti od pomoci rodiny.
Preto býva dôležité nevnímať bezbariérové riešenia iba ako technické zariadenia, ale aj ako spôsob, ako človeku zachovať väčšiu mieru samostatnosti a komfortu v každodennom živote.
Kedy začať riešiť bezbariérovosť?
Častou chybou býva odkladanie riešenia až do momentu, keď je situácia kritická. Vtedy býva na rozhodovanie menej času a rodina rieši problém pod tlakom.
Praktickejšie býva začať situáciu riešiť už pri prvých signáloch:
- neistota na schodoch,
- zhoršená stabilita,
- bolesti kĺbov,
- vyčerpanie po výstupe,
- potreba opory,
- alebo obava z pádu.
V mnohých prípadoch totiž dokáže správne navrhnuté riešenie výrazne predĺžiť obdobie, počas ktorého môže senior fungovať doma samostatne a bezpečne.
Zdroj úvodnej fotky: envato.com
0 komentárov