Kliešte sú nenápadní, no nebezpeční paraziti, ktorí môžu prenášať rôzne ochorenia s vážnymi dôsledkami na zdravie. Väčšina ľudí pozná lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu, no len málokto tuší, že kliešte môžu spôsobiť aj alergiu na mäso.
Tento stav, známy ako alfa-gal syndróm alebo alfa-gal alergia, je jedinečný tým, že sa prejavuje oneskorene – až niekoľko hodín po konzumácii červeného mäsa. Pre mnohých postihnutých to znamená zásadnú zmenu stravovania, pretože reakcia môže byť nepríjemná až život ohrozujúca.
Čo je alfa-gal syndróm?
Alfa-gal syndróm je špecifický typ potravinovej alergie, pri ktorej telo reaguje na molekulu galaktóza-α-1,3-galaktóza (alfa-gal) nachádzajúcu sa v červenom mäse a živočíšnych produktoch.
Na rozdiel od klasických potravinových alergií, ktoré sa prejavia okamžite po konzumácii alergénu, alfa-gal alergia má oneskorený nástup – prvé príznaky sa objavia až 2 až 6 hodín po jedle. To často sťažuje diagnostiku, pretože pacienti si alergickú reakciu nespoja s tým, čo konzumovali.
Čo je alfa-gal?
Alfa-gal, celým názvom galaktóza-α-1,3-galaktóza, je typ sacharidu (cukru), ktorý sa nachádza v mäse všetkých cicavcov, ako je hovädzie, bravčové, jahňacie, divina či dokonca niektoré mäsové výrobky a želatína živočíšneho pôvodu. Ľudský organizmus si túto látku normálne neprodukuje, a preto ju nepozná ako prirodzenú súčasť tela.
Príčiny alfa-gal alergie – ako vzniká alergia na mäso?
Alfa-gal alergia sa vyvíja po uhryznutí kliešťom, najmä kliešťom osamelým (Amblyomma americanum) v Severnej Amerike, kliešťom európskym (Ixodes ricinus) alebo kliešťom austrálskym (Ixodes holocyclus), ktorý do tela prenesie molekulu alfa-gal.
Po prisatí kliešť vylučuje sliny obsahujúce rôzne látky vrátane alfa-galu, ktorý sa dostáva do krvného obehu človeka. Imunitný systém na túto látku zareaguje tvorbou protilátok, pretože ju začne považovať za škodlivú. To znamená, že keď neskôr človek skonzumuje mäso obsahujúce alfa-gal, imunitný systém ho rozpozná ako „nepriateľa“ a spustí alergickú reakciu.
Na rozdiel od bežných potravinových alergií, ktoré sú spôsobené proteínmi (napr. alergia na orechy alebo mlieko), alfa-gal syndróm je reakcia na sacharid. Preto je jedinečný nielen oneskoreným nástupom príznakov, ale aj samotným mechanizmom vzniku. Alergia sa môže vyvinúť po jedinom uhryznutí kliešťom, ale niekedy je potrebné opakované prisatie.
Kto je viac ohrozený alfa-gal syndrómom?
- Osoby často vystavené kliešťom – lesníci, poľovníci, turisti, farmári, ľudia pracujúci v prírode.
- Obyvatelia oblastí s vysokým výskytom kliešťov – rizikové sú hlavne regióny so zvýšenou populáciou kliešťov, najmä v lesoch a lúkach.
- Ľudia, ktorí prekonali viaceré uhryznutia kliešťom – častejší kontakt s kliešťami zvyšuje pravdepodobnosť vzniku alergie.
- Jedinci s oslabenou imunitou – organizmus môže byť citlivejší na alergické reakcie.
- Osoby s rodinnou anamnézou alergií – ak má človek sklon k alergickým ochoreniam, je pravdepodobnejšie, že sa u neho vyvinie aj alfa-gal syndróm.
- Ľudia žijúci v teplejších oblastiach – niektoré druhy kliešťov, ktoré prenášajú alfa-gal, sa vyskytujú najmä v teplejších klimatických podmienkach.
Aký častá je alfa-gal alergia?
Alfa-gal syndróm je stále považovaný za zriedkavý v porovnaní s inými ochoreniami prenášanými kliešťami, ako je lymská borelióza či kliešťová encefalitída. Počet diagnostikovaných prípadov však rastie, najmä v oblastiach s vysokým výskytom kliešťa osamelého (Amblyomma americanum) v USA alebo kliešťa európskeho (Ixodes ricinus) v Európe.
Nie každý kliešť alfa-gal prenáša, nie všetky kliešte majú v slinách rovnaké látky. Len určité druhy kliešťov, ktoré sa predtým živili na cicavcoch, môžu obsahovať alfa-gal a preniesť ho na človeka.
- Ak sa kliešť predtým živil na cicavcovi (napr. jeleň, krava, diviak), je pravdepodobnejšie, že získal alfa-gal a môže ho preniesť pri ďalšom prisatí na človeka.
- Ak sa však kliešť predtým živil iba na vtákoch alebo plazoch, pravdepodobnosť, že spôsobí alfa-gal syndróm, je nižšia.
A platí, že nie každý uštipnutý človek rizikovým kliešťom si vyvinie alergiu. Imunitný systém každého človeka reaguje inak. Niektorí ľudia môžu byť opakovane uštipnutí rizikovým kliešťom bez toho, aby sa u nich syndróm vyvinul.
Príznaky alergie na mäso
Príznaky alfa-gal alergie sa líšia od bežných potravinových alergií tým, že sa neobjavujú okamžite, ale až 2 – 6 hodín po konzumácii červeného mäsa alebo produktov obsahujúcich alfa-gal. Ich intenzita môže byť rôzna – od miernych tráviacich ťažkostí až po život ohrozujúcu anafylaxiu.
- Kožné prejavy – svrbenie, začervenanie pokožky, žihľavka, opuchy.
- Tráviace problémy – nevoľnosť, vracanie, hnačka, kŕče v bruchu, nafukovanie.
- Dýchacie ťažkosti – nádcha, opuch hrdla, sťažené dýchanie.
- Celková únava a slabosť – pocit vyčerpania, bolesti hlavy.
- Zvýšený pulz a pokles krvného tlaku – v prípade silnejšej alergickej reakcie.
Závažné následky alfa-gal alergie
U niektorých pacientov môže alergická reakcia vyústiť až do anafylaktického šoku, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Medzi najnebezpečnejšie následky patrí silný opuch dýchacích ciest, prudký pokles krvného tlaku a strata vedomia. Keďže príznaky sa objavujú oneskorene, pacienti si často nevedia spojiť alergickú reakciu s konzumáciou mäsa, čo môže viesť k opakovanému vystaveniu alergénu a závažnejším reakciám.
Diagnostika alfa-gal syndrómu
Diagnostika alfa-gal alergie je náročnejšia, pretože príznaky sa objavujú oneskorene a môžu napodobňovať iné potravinové alergie či tráviace problémy. Lekár zvyčajne vykoná krvný test na prítomnosť protilátok IgE proti alfa-galu a v niektorých prípadoch aj kožný test. Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj eliminačná diéta, pri ktorej sa pacientovi odporúča úplne vysadiť červené mäso a sledovať, či sa príznaky zlepšia.
Liečba alfa-gal alergie
Neexistuje žiadna špecifická liečba, ktorá by dokázala vyliečiť alfa-gal syndróm. Základným krokom v manažmente tohto ochorenia je úplné vylúčenie červeného mäsa a produktov obsahujúcich alfa-gal zo stravy. To zahŕňa:
- hovädzie mäso,
- bravčové mäso,
- jahňacie mäso,
- divinu,
- niektoré spracované mäsové a mliečne potraviny,
- želatínu,
- lieky, vakcíny či kozmetické výrobky s obsahom živočíšnych zložiek.
U niektorých pacientov sa môže citlivosť na alfa-gal časom zmierniť, najmä ak sa vyhýbajú opakovaným uštipnutiam kliešťov.
Pri miernych alergických reakciách sa môžu podávať antihistaminiká, ktoré pomáhajú zmierniť svrbenie, opuchy a tráviace ťažkosti. V závažných prípadoch, najmä pri riziku anafylaktického šoku, je nevyhnutné mať pri sebe adrenalínový autoinjektor (EpiPen), ktorý môže zachrániť život. Pacienti s diagnostikovaným alfa-gal syndrómom by mali informovať svoje okolie o svojom stave a vyhýbať sa potravinám, ktoré môžu obsahovať skryté zdroje alfa-galu.
Prevencia alfa-gal syndrómu
Najlepšou prevenciou proti alfa-gal syndrómu je minimalizácia rizika uštipnutia kliešťom, pretože práve kontakt s kliešťom spúšťa alergickú reakciu. Pri pobyte v prírode je dôležité nosiť dlhé rukávy, dlhé nohavice a uzavretú obuv, najmä v oblastiach s vysokým výskytom kliešťov.
Používanie repelentov s obsahom DEET alebo permethrinu môže výrazne znížiť riziko prisatia kliešťa. Po návrate z lesa, lúk či parkov je dôležité dôkladne skontrolovať telo, najmä miesta ako podpazušie, slabiny a vlasy, kde sa kliešte často uchytia.
Ak sa kliešť prisaje, je potrebné ho čo najskôr a správne odstrániť pomocou pinzety – jemným ťahom bez krútenia, aby sa zabránilo uvoľneniu slín kliešťa do rany. Po odstránení je vhodné dezinfikovať pokožku a sledovať prípadné reakcie v nasledujúcich dňoch. Ochrana pred kliešťami je kľúčová nielen pri prevencii alfa-gal syndrómu, ale aj pri predchádzaní ďalším závažným ochoreniam, ktoré tieto parazity prenášajú.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
