Raw strava – na akých princípoch funguje, aké má výhody a nevýhody?

V súčasnej dobe čoraz viac ľudí sleduje spôsob svojho stravovania a dodržiava nejaké zásady či princípy. Úprava stravy pritom môže súvisieť s rôznymi príčinami, môže to byť napríklad zo zdravotných dôvodov, kvôli chudnutiu, určitej filozofii a podobne. V spoločnosti máme napríklad množstvo vegetariánov a čoraz viac vegánov či pescetariánov (čo sú v podstate vegetariáni konzumujúci ryby a morské živočíchy).

Čo sa týka zase stravovacích obmedzení zo zdravotných dôvodov, spomenúť môžeme bezlepkovú stravu (napr. u celiatikov) či nízkohistamínovú diétu (u osôb s histamínovou intoleranciou). Spomenúť by sme mohli mnohé ďalšie formy stravovania, ako je aj low carb, respektíve nízkosacharidová diéta.

V spoločnosti je tiež mnoho prívržencov raw stravy. Čo je raw stravovanie a aké má princípy? Aké výhody sľubuje a s akými nevýhodami sa môže spájať?

Raw strava predstavuje spôsob stravovania charakteristický konzumáciou tepelne nespracovaných a neupraveným potravín. Nazývaná je tiež surová (z angl. raw) strava, živá strava či vitariánstvo. Vitariáni, teda osoby dodržujúce raw stravu, vychádzajú z presvedčenia, že práve surové neupravené potraviny sú pre zdravie tela najlepšou voľbou a že tepelné a iné úpravy potravín vedú k ničeniu nutričných hodnôt potravín, ako aj k zníženiu enzymatickej aktivity potravín, čo vedie aj k nadmernému zaťaženiu organizmu. 

Podľa vitariánstva tepelné spracovanie potravín negatívne mení štruktúru zložiek stravy, zhoršuje stráviteľnosť niektorých živín, niektoré zložky mení na karcinogénne aj prekysľuje organizmus. Pre vitariánov je tepelne spracované jedlo považované, takpovediac, za mŕtve, respektíve je označené za akúsi neznámu látku bez akejkoľvek hodnoty, proti ktorej môže dokonca náš imunitný systém začať bojovať.

Raw stravovanie nepredstavuje žiadnu novú modernú diétu, jej pôvod siaha do konca 19. storočia. Za prvého propagátora surového stravovania je považovaný švajčiarsky lekár Maximilian Bircher-Benner, ktorý využíval surovú stravu ako doplnok lekárskej liečby. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že je vynálezcom müsli cereálií. 

Odporúčame: ​Sérotonín v tabletkách sa užíva aj ako antidepresívum - je to ale bezpečné?

Raw strava má isté základné pravidlá, no v súčasnej dobe k tejto forme stravovania pristupujú vitariáni rôzne. Vo všeobecnosti však platí v prvom rade to, že raw strava zahŕňa potraviny a jedlá, ktoré neboli vystavené teplote vyššej ako 45 °C. Mnohí vitariáni si dávajú záležať na čisto surovej strave, iní surovú stravu kombinujú aj s tepelne upravenými jedlami.

Celkovo sa však uvádza, že o vitariánstve môžeme hovoriť v prípade, ak je jedálniček tvorený aspoň zo 75 % surovou stravou. Pod raw stravovanie spadá napríklad aj raw till 4 diéta, ktorej hlavnou črtou je, že jedinec počas dňa konzumuje surovú stravu a v podvečerných hodinách, respektíve po štvrtej, si dopraje aj zdravo pripravenú varenú stravu.

Raw strava je obvykle akousi podkategóriou vegetariánstva alebo vegánstva. Niektorí vitariáni fungujú na princípe vegetariánstva, teda ich jedálniček vynecháva mäso, pričom si doprajú aj nepasterizované mliečne výrobky či surové vajcia. Iní vitariáni sú vegáni (raw vegán), teda sú výhradne na rastlinnej strave. Avšak, niektorí raw stravníci si doprajú v určitej miere napríklad aj surové ryby.

Obvykle raw stravu tvoria nasledujúce potraviny:

• čerstvé alebo sušené (nie pri vysokej teplote) ovocie a zelenina,

• naklíčené zrná, napr. pšenica,
• naklíčené strukoviny,
• iné klíčky, napr. zeleninové,
• morské riasy,
• orechy,
• semienka, napr. slnečnicové, ľanové,
• orechové rastlinné mlieka, napr. mandľové, 
• oleje lisované za studena,
• surové mäso a ryby,
• surové vajcia,
• nepasterizované mliečne výrobky.

Potraviny nevhodné pri raw strave:

• tepelne upravené ovocie a zelenina,

• pečené pokrmy,
• tepelne upravené mäso,
• rafinované oleje,
• pražené orechy a semená,
• cestoviny,
• varené strukoviny alebo obilniny,
• múka,
• rafinované cukry,
• pasterizované džúsy a mliečne výrobky,
• priemyselne spracované potraviny a polotovary,
• čaj a káva,
• alkohol.

Raw strava výrazne obmedzuje možnosti úpravy potravín. Ako sme spomenuli vyššie, povolené nie je tepelné spracovanie nad 45 °C, čo znamená, že podľa vitariánov nie je vhodné varenie, pečenie, grilovanie či smaženie. Okrem toho táto forma stravovania nepovoľuje pasterizovanie, rafinovanie, ošetrovanie pesticídmi a iné priemyselné spracovanie.

Medzi odporúčané spôsoby prípravy jedál patrí odšťavovanie, mixovanie či šetrné sušenie. Vitariáni tiež namáčajú, napríklad orechy (aktivácia orechov) a nakličujú, napríklad strukoviny alebo zeleninové semienka (napr. reďkovkové klíčky). 

• nedochádza k znižovaniu množstva niektorých živín v potravinách tepelnou úpravou alebo varením vo vode – pri spracovaní potravín, najmä pri vysokej teplote, dochádza k stratám vitamínu C, niektorých vitamínov B, vitamínu E, horčíka a ďalších vitamínov a minerálov či antioxidantov,
• je bohatá na vlákninu, antioxidanty, vitamíny a minerály,
• obsahuje menej tuku (vrátane škodlivých transmastných kyselín) a sodíka,
• znižuje hladinu škodlivého cholesterolu,
• napomáha upraviť telesnú váhu – väčšinou je raw strava nízkokalorická,
• podporuje zlepšenie stavu pokožky a vlasov,
• podporuje zlepšenie duševného zdravia,
• zbavuje telo prekyslenia – podporuje acidobázickú rovnováhu v tele,
• má priaznivý vplyv na hormonálnu rovnováhu,
• spomaľuje proces starnutia organizmu a znižuje riziko rakoviny,
• neobsahuje škodlivé umelé konzervanty, stabilizátory, farbivá a podobne.

Odporúčame: ​Narkolepsia: Ako sa prejavuje táto spánková porucha?

• bez tepelnej úpravy je vstrebateľnosť niektorých živín nižšia – platí to napríklad pre karotenoidy, ako betakarotén (z toho sa v našom tele tvorí vitamín A) či lykopén, okrem toho aj železo,
• u niektorých jedincov môže hroziť nedostatok niektorých živín, najmä vitamínu B12, bielkovín, vitamínov rozpustných v tukoch, 
• u niektorých jedincov hrozí aj nedostatok kalórií (riziko podvýživy alebo porúch príjmu potravy),
• pri konzumácii niektorých potravín v surovom stave bez dostatočnej tepelnej úpravy hrozí riziko infekcie baktériami, parazitmi alebo vírusmi (najviac rizikové sú surové vajcia, nepasterizované mliečne výrobky, surové mäso a ryby),
• môže znižovať hladiny prospešného HDL cholesterolu,
• u niektorých jedincov sa objavujú častejšie tráviace problémy, napr. plynatosť, bolesti brucha, hnačky (najmä z dôvodu nadmerného príjmu vlákniny),
• pri dlhodobej raw strave je zvýšené riziko erózie zubov a nižšej hustoty kostí,
• raw strava je výrazne ochladzovacia a zásadne obmedzuje možnosti prípravy jedál,
• vyraďuje z jedálnička mnohé zdravé potraviny, ako celozrnné cestoviny, celozrnné pečivo, varené strukoviny, bylinné čaje.

Korpus:

• 140 g datlí

• 140 g mandlí

Kokosová plnka:

• 140 g kešu orechov (namočených cez noc vo vode)

• 100 g kokosového krému
• 2 PL roztopeného kokosového oleja
• 2 PL javorového sirupu
• citrónová šťava z 1/2 citróna 
• hrsť čučoriedok

Čučoriedková plnka:

• 140 g kešu orechov (namočených cez noc vo vode)

• 5 datlí
• 140 g čučoriedok

Postup: Pripravíme si korpus rozmixovaním datlí a mandlí. Hmotu lepkavej konzistencie uložíme na spodok menšej formy (s rozmermi cca 25x15 cm). Následne si pripravíme kokosovú plnku. Namočené kešu orechy rozmixujeme s ostatnými surovinami okrem čučoriedok. Čučoriedky nakrájame na polovičky a vmiešame ich do pripravenej kokosovej plnky. Hotovú plnku natrieme na korpus a odložíme do mrazničky. 

Medzitým si spravíme čučoriedkovú plnku rozmixovaním uvedeným surovín. Hotovú čučoriedkovú plnku navrstvíme na kokosovú. Dezert dáme opäť to mrazničky, ideálne na pár hodín. Pred podávaním ho vyberieme z mrazničky a necháme postáť aspoň 20 minút. Potom ho nakrájame na menšie kúsky. 

Odporúčame: ​Železo v potravinách: Ktoré ho obsahujú najväčšie množstvo?