Vlhkosť v byte alebo dome si často všimneme až vtedy, keď sa objaví viditeľný problém – orosené okná, zatuchnutý zápach, tmavé mapy na stenách či plesne v rohoch miestností. V skutočnosti však zvýšená vlhkosť vzniká postupne a nenápadne, často ako dôsledok bežných každodenných činností, ktoré nepovažujeme za rizikové.
Problémom nebýva jedna konkrétna chyba, ale kombinácia viacerých faktorov. Ak sa vlhkosť v priestore dlhodobo hromadí, neovplyvňuje len stav bytu, ale aj kvalitu vzduchu, zdravie obyvateľov a celkový komfort bývania.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na to, aké problémy sa s vysokou vlhkosťou spájajú, kde v domácnosti najčastejšie vzniká a prečo vlhká domácnosť takmer nikdy nie je bez príčiny.
Aké problémy sa spájajú s vysokou vlhkosťou v byte či dome?
Vysoká vlhkosť v byte alebo dome sa zvyčajne neprejaví hneď, no jej dôsledky sa postupne hromadia. Najčastejším problémom je vznik plesní a mikroorganizmov, ktoré sa objavujú v rohoch miestností, za nábytkom, okolo okien či v kúpeľniach.
Okrem viditeľných škvŕn zhoršujú aj kvalitu vnútorného vzduchu a môžu spôsobovať nepríjemný zatuchnutý zápach. Vlhké prostredie zároveň urýchľuje poškodzovanie stien, omietok, nábytku či podláh a skracuje ich životnosť.
Nadmerná vlhkosť má výrazný vplyv aj na zdravie. Môže zhoršovať dýchacie ťažkosti, vyvolávať kašeľ, únavu, bolesti hlavy či alergické reakcie, najmä u detí, seniorov a citlivejších osôb. Vlhký vzduch zároveň znižuje tepelný komfort v domácnosti, čo často vedie k vyššej spotrebe energie na kúrenie. Dlhodobé prehliadanie problému tak neznamená len horšie bývanie, ale aj vyššie náklady a zdravotné riziká.
10 zdrojov vlhkosti v domácnosti, ktoré môžeme prehliadnuť:
1. Sušenie bielizne v interiéri
Mokrá bielizeň vyzerá nevinne, no v skutočnosti dokáže do bytu uvoľniť obrovské množstvo vlhkosti. Jedna práčka môže „vypustiť“ do vzduchu aj niekoľko litrov vody, ktoré nemajú kam uniknúť, ak sušíte v uzavretej miestnosti. Vlhkosť sa tak drží vo vzduchu, sadá na steny a postupne preniká aj do textílií či nábytku.
Problém sa ešte zhoršuje, keď sa bielizeň suší pravidelne na tom istom mieste – napríklad v obývačke alebo spálni. Vlhký vzduch nemá šancu rýchlo sa vymeniť, miestnosť pôsobí ťažko a zatuchnuto a riziko plesní rastie úplne nenápadne, často bez toho, aby ste si to hneď uvedomili.
2. Kúpeľňa bez aktívneho odvetrania
Po sprchovaní zostáva kúpeľňa plná teplej pary, ktorá sa postupne mení na kondenzát. Ak však nemá funkčný ventilátor alebo okno, vlhkosť nemá kam odísť. Usádza sa na stenách, strope, zrkadlách aj v škárach, kde vytvára ideálne prostredie pre plesne.
Časom si môžete všimnúť tmavé mapy v rohoch, odlupujúcu sa farbu alebo zatuchnutý zápach. Vlhkosť sa pritom neudrží len v kúpeľni – cez dvere sa šíri do celého bytu a ovplyvňuje kvalitu vzduchu aj v ostatných miestnostiach.
3. Varenie bez digestora
Aj varenie je jedným z najväčších, no často prehliadaných zdrojov vlhkosti v domácnosti. Para z hrncov, polievok a omáčok stúpa priamo do priestoru a bez digestora sa nemá ako odviesť preč. Zdanlivo neškodná para sa následne mení na kondenzát na oknách, stenách a kuchynských skrinkách.
Ak varíte často a intenzívne, vlhkosť sa v kuchyni začne držať dlhodobo. Spolu s ňou sa usádza aj mastnota, ktorá zhoršuje kvalitu ovzdušia a vytvára nepríjemný pocit ťažkého vzduchu. Kuchyňa sa tak môže stať nenápadným zdrojom vlhkosti pre celý byt, hoci by to málokto čakal.
Depositphotos
4. Staršie okná a tepelné mosty
Staršie okná alebo zle utesnené rámy môžu byť tichým spúšťačom problémov s vlhkosťou. Chladné miesta okolo okien vytvárajú ideálne podmienky na kondenzáciu – teplý vzduch z interiéru sa pri kontakte s chladným povrchom mení na drobné kvapôčky vody. Tie si často všimneme až vtedy, keď sa na parapetoch objavia mokré mapy alebo tmavé fľaky v rohoch.
Podobne fungujú aj tzv. tepelné mosty – miesta, kde uniká teplo a povrch stien je chladnejší než zvyšok miestnosti. Vlhkosť sa tam zráža opakovane, nenápadne a dlhodobo. Výsledkom býva plesnivý roh miestnosti alebo odlupujúca sa omietka, hoci v byte pravidelne kúrite a vetráte.
5. Nábytok natlačený na steny
Veľké skrine, komody či sedačky prisunuté tesne k stenám síce šetria priestor, no zároveň bránia prirodzenej cirkulácii vzduchu. Stena za nábytkom tak zostáva chladnejšia a vlhkosť sa tam drží výrazne dlhšie než v otvorenom priestore.
Problém často odhalíte až pri presúvaní nábytku – tmavé škvrny, zatuchnutý zápach alebo poškodený povrch steny sú jasným signálom, že vzduch tam jednoducho nemal šancu prúdiť. Stačí pritom malá medzera medzi stenou a nábytkom, aby sa situácia výrazne zlepšila.
6. Rastliny vo veľkom množstve
Izbové rastliny sú krásne, zlepšujú atmosféru a dokážu priaznivo ovplyvniť klímu v byte. Vo väčšom množstve však môžu byť aj zdrojom zvýšenej vlhkosti. Každá rastlina totiž počas dňa uvoľňuje vodu do vzduchu – čím viac kvetov, tým viac vlhkosti.
Ak sú rastliny sústredené v jednej miestnosti, napríklad v obývačke alebo na parapetoch, vlhkosť sa tam môže hromadiť rýchlejšie, než stihnete vyvetrať. V kombinácii so slabým prúdením vzduchu alebo chladnejšími stenami vzniká prostredie, ktoré plesniam mimoriadne vyhovuje.
7. Akváriá a zvlhčovače vzduchu
Akvárium je doslova otvorený zdroj vody v interiéri. Odparovanie z hladiny prebieha neustále, a hoci si ho bežne neuvedomujeme, pri väčších nádržiach môže výrazne zvýšiť vlhkosť v miestnosti. Čím teplejšia voda, tým rýchlejšie sa vlhkosť uvoľňuje do vzduchu.
Podobne pôsobia aj zvlhčovače vzduchu, najmä ak sa používajú bez kontroly a merania vlhkosti. To, čo má pomôcť suchému vzduchu, sa môže ľahko zmeniť na problém, ak byt zvlhčujete viac, než je potrebné. Výsledkom je ťažký vzduch, orosené okná a ideálne podmienky pre vznik plesní.
Depositphotos
8. Netesnosti a mikroúniky vody
Nie všetky problémy s vlhkosťou sú viditeľné na prvý pohľad. Práve drobné netesnosti v potrubí, sifónoch či za spotrebičmi patria medzi tie najzradnejšie. Kvapkanie pod drezom, pomaly presakujúca hadica práčky alebo jemný únik vody v stene dokážu zvyšovať vlhkosť dlhodobo, bez toho, aby ste si to hneď všimli.
Takéto mikroúniky často nevyvolajú okamžitý poplach, no o to väčšie škody spôsobia časom. Vlhkosť sa hromadí v stenách, podlahách či skrinkách, kde vzniká zatuchnutý zápach a ideálne prostredie pre plesne. Keď sa problém prejaví na povrchu, býva už rozšírený a jeho odstránenie náročnejšie.
9. Nedostatočné alebo nesprávne vetranie
Mnohí si myslia, že vetranie znamená nechať okno pootvorené celý deň. V skutočnosti však práve takýto spôsob môže vlhkosť v byte skôr udržiavať než znižovať, najmä v chladnejších mesiacoch. Vlhký vzduch sa v miestnosti len pomaly obmieňa a steny nestíhajú preschnúť.
Účinnejšie je krátke, intenzívne vetranie niekoľkokrát denne, ktoré rýchlo vymení vzduch bez ochladenia stien. Ak sa vetraniu nevenuje dostatočná pozornosť, vlhkosť z varenia, sprchovania či sušenia bielizne zostáva v interiéri. Výsledkom bývajú orosené okná, ťažký vzduch a pocit, že byt sa „nedá vyvetrať“.
10. Pivnice a priestory pod bytom
Vlhkosť sa do bytu nemusí dostať len zhora alebo zvnútra, ale aj zdola. Pivnice, garáže alebo nevykurované priestory pod bytom bývajú prirodzene chladné a vlhké. Ak medzi nimi a obytnou časťou nie je dostatočná izolácia, vlhkosť môže postupne prestupovať do podláh a stien.
Tento problém je častý najmä v starších bytových domoch a prízemných bytoch. Prejavuje sa studenou podlahou, zatuchnutým pachom alebo opakujúcimi sa fľakmi pri sokloch. Hoci si vlhkosť často spájame len s kúpeľňou či kuchyňou, jej zdroj môže byť pokojne o poschodie nižšie.
Ako riešiť problém s nadmernou vlhkosťou?
Prvým krokom je identifikovať skutočný zdroj vlhkosti, nie len jej následky. Pleseň na stene či orosené okná sú len signálom, že niekde v domácnosti vzniká nadbytočná vlhkosť, ktorá nemá kam odchádzať. Pomôže sledovať situácie, pri ktorých sa vlhkosť zvyšuje – varenie, sprchovanie, sušenie bielizne, ale aj menej nápadné miesta, ako skrinky pod drezom či rohy miestností.
Veľký rozdiel robí správne vetranie. Krátke, intenzívne vyvetranie niekoľkokrát denne je účinnejšie než pootvorené okno na celé hodiny. V kúpeľni a kuchyni sa oplatí investovať do funkčného odvetrania alebo digestora a po sprchovaní či varení dať vzduchu šancu rýchlo sa vymeniť. Pomôcť môžu aj odvlhčovače, najmä v problematických miestnostiach alebo v zime.
Ak sa vlhkosť vracia opakovane, je namieste pozrieť sa aj na technický stav bytu. Netesnosti, tepelné mosty, zle uložený nábytok či vlhkosť z pivnice sa bez úprav samy nestratia. V takom prípade má zmysel konzultácia s odborníkom, ktorý pomôže odhaliť príčinu a navrhnúť riešenie skôr, než sa z problému stane dlhodobá záťaž pre domácnosť aj zdravie.
Vlhká domácnosť nie je bez príčiny
Vysoká vlhkosť v byte či dome nevzniká náhodou a nikdy nejde len o „zlý vzduch“. Vždy má konkrétny zdroj – niekedy zjavný, inokedy skrytý a nenápadný. Čím skôr ho odhalíte, tým jednoduchšie a lacnejšie je riešenie. Ignorovanie problému vedie nielen k plesniam a poškodeniu interiéru, ale aj k zhoršeniu kvality bývania a pohody doma.
Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov sa dá vlhkosť dostať pod kontrolu kombináciou drobných zmien v návykoch a technických úprav. Byt, ktorý vie „dýchať“, je zdravší, príjemnejší a dlhodobo udržateľný. Stačí prestať riešiť následky a začať sa pýtať, odkiaľ vlhkosť prichádza.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
0 komentárov