Kedysi bol vitamín B považovaný za jedinú látku, neskôr sa zistilo, že ide o skupinu hneď niekoľkých vitamínov, ktoré sú bežne nazývané vitamíny skupiny B, B-komplex či B vitamíny. Táto skupina pritom v minulosti zahŕňala aj viacero látok, pri ktorých bolo neskôr objasnené, že neplnia funkciu ľudského vitamínu.
Dnes oficiálne patrí medzi vitamíny B osem dôležitých látok, ktoré sú rozlišované pomocou čísla – vitamín B1, B2, B3, B5, B6, B7, B9 a B12. Taktiež majú svoje osobité pomenovanie. Poznáme aj látky označované napríklad ako vitamín B4, B8, B11 či B17, no ide o spomínané látky, ktoré boli zo skupiny B vitamínov vyradené.
Riboflavín, patriaci taktiež medzi B vitamíny, je pre naše telo veľmi cenný. Aké sú jeho účinky a v ktorých potravinách ho nájdeme?
Čo vieme o riboflavíne?
Riboflavín je vo vode rozpustný vitamín skupiny B, ktorý konkrétne označujeme vitamín B2. Ide o oranžovožlté farbivo prírodného pôvodu rozpustné vo vode. Názov tejto látky vznikol zo slov ribóza a flavín. Ribóza predstavuje cukor, ktorého redukovaná forma je súčasťou riboflavínu a flavín je odvodený z latinského flavus, čo znamená žltý.
Rastliny aj mnohé mikroorganizmy sú schopné syntézy riboflavínu, pre človeka aj živočíchy ide o látku, ktorú musia nevyhnutne prijímať v strave. Hoci bola táto látka pozorovaná o niekoľko desaťročí skôr, za jej objaviteľa je považovaný Paul Gyorgy, ktorý ju ako prví identifikoval v roku 1933. Dnes je v potravinárstve riboflavín využívaný aj ako prírodné farbivo. V zložení ho nájdeme pod označením E101.
Odporúčame: Čo môže spôsobiť hlien v stolici? Kedy sa s problémom obrátiť na lekára?
Aké má riboflavín účinky?
Riboflavín má v ľudskom tele viacero funkcií. Vplýva napríklad na metabolizmus a je súčasťou enzýmov v dýchacom reťazci. Ovplyvňuje krvotvorbu, rast, stav pokožky a slizníc, ale aj zrak. Je nevyhnutný pre tvorbu energie. Účinky a funkcie riboflavínu sú nasledovné:
- podieľa sa na metabolizme cukrov aj tukov,
- vplýva na celkovú energetickú premenu v organizme,
- znižuje pocity vyčerpania a únavy,
- ovplyvňuje vstrebávanie železa a tvorbu červených krviniek,
- podporuje správny telesný rast,
- podporuje správne hojenie tkanív,
- je dôležitý pre zdravie kože a slizníc,
- podporuje správnu funkciu nervového systému,
- podieľa sa na dobrej funkcii zraku,
- má priaznivý vplyv na stav kostí.
Riboflavín – dávkovanie
Denná odporúčaná dávka sa môže meniť v závislosti od pohlavia, veku či individuálnych nárokov organizmu. Vo všeobecnosti sa odporúča príjem 1 až 1,5 mg denne, a to u dospelej osoby. U detí sú potrebné množstvá nižšie, a to do 1 mg približne do veku 10 rokov, následne sa odporúčané množstvo postupne vyrovnáva odporúčanému množstvu u dospelých.
Zvýšená spotreba riboflavínu môže nastať u tehotných a dojčiacich žien, po operáciách a úrazových stavoch, u fajčiarov a konzumentov alkoholu, ako aj pri rôznych chorobných stavoch, napríklad pri infekciách, zápaloch čriev či ochoreniach štítnej žľazy. Tiež užívanie niektorých liekov (napr. antikoncepcie) môže zvyšovať nároky organizmu na príjem riboflavínu.
Nedostatok riboflavínu sa môže prejaviť nasledovne:
- nadmerná únava,
- anémia spôsobená poruchou vstrebávania železa,
- svetloplachosť a iné problémy s očami (napr. svrbenie očí, rýchla unaviteľnosť očí),
- problémové kútiky úst,
- praskliny na koži,
- suchá koža,
- ťažkosti s trávením,
- znížená chuť do jedla,
- reprodukčné problémy,
- ťažkosti so sústredením.
Riboflavín na afty a herpes
Riboflavín má priaznivý vplyv na stav kože a zdravie slizníc. Jeho zvýšený príjem sa preto odporúča pri hojení rôznych kožných problémov, vrátane bolestivých herpesov, ako aj nepríjemných áft. I v prípade častého a opakovaného výskytu menovaných zdravotných ťažkostí sa odporúča zvýšiť prísun vitamínu B2. Môže to pomôcť znížiť najmä výskyt oparov.
Odporúčame: Vajíčkový šalát na 5 spôsobov – skúsite retro recept či modernú verziu s ananásom?
Riboflavín v potravinách
Riboflavín je dobre zastúpený v rôznych potravinách, preto jeho závažný nedostatok nebýva tak bežný. Vo vyššej miere sa však obvykle nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu. Osoby na výhradne rastlinnej strave by si mali preto dávať väčší pozor na dostatočný prísun vitamínu B2.
Dobré živočíšne zdroje riboflavínu sú nasledovné:
-
hydina, hovädzina, baranina,
- morské živočíchy, napr. losos,
- živočíšne vnútornosti, napr. pečeň,
- mlieko a mliečne výrobky,
- vajcia.
Medzi rastlinné zdroje riboflavínu patrí:
-
špenát, špargľa, brokolica,
- kvasnice,
- huby,
- celozrnné potraviny,
- hrášok,
- avokádo,
- sója a fazuľa,
- mandle a vlašské orechy.
Riboflavín pre deti
Riboflavín možno telu doplniť aj prostredníctvom výživových doplnkov. Mnohé z nich sú vhodné aj pre menšie deti od rôzneho veku. Pre najmenšie deti je obvykle určený riboflavín v spreji alebo kvapkách, pre deti staršie ako tri roky podľa individuálnych možností aj tablety. Lekár môže dopĺňanie riboflavínu odporučiť vo viacerých prípadoch, či už u detí, alebo dospelých.
Výživové doplnky sa v prípade potreby podávajú deťom v období rastu na podporu správneho rastu a vývinu. Okrem toho sa uplatňujú napríklad ako podporný prostriedok pri liečbe kožných ochorení, na zlepšenie tvorby červených krviniek, na posilnenie funkcií nervového systému či v boji proti vyčerpaniu a nadmernej únave.
Môže mať riboflavín nežiaduce účinky?
Riboflavín nie je pre telo toxický ani pri nadmernom príjme a horná hranica jeho príjmu nie je stanovená. Predávkovanie výživovými doplnkami s obsahom vitamínu B2 môže zriedkavo spôsobiť maximálne hnačku či nevoľnosť. Avšak, riboflavín má v tele len obmedzenú rozpustnosť a kapacitu vstrebávania. Naraz dokáže tráviaci trakt absorbovať asi len 27 mg tejto látky, zvyšné množstvá telo opúšťajú prostredníctvom moču.
