Rakovina pľúc nepostihuje len fajčiarov. Čo prispieva k vzniku choroby?

Na popredných priečkach v rebríčku najčastejších príčin smrti sa nachádzajú aj ochorenia pľúcneho systému, a to buď chronické ochorenia respiračného ústrojenstva, alebo aj zhubné nádorové choroby. K najzávažnejším diagnózam z tejto kategórie ochorení môžeme bezpochyby zaradiť rakovinu pľúc, ktorá predstavuje celosvetovo jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich druhov rakoviny. 

Rakovina pľúc sa veľmi často spája najmä s fajčiarmi, no postihovať môže aj nefajčiarov. Čo všetko môže zohrávať menšiu alebo väčšiu rolu v rozvoji tohto zákerného ochorenia? Ktoré skoré príznaky choroby neignorovať a kedy bezpodmienečne vyhľadať lekára? 

Pojem rakovina pľúc zahŕňa skupinu zhubných nádorových ochorení pľúc, pričom najčastejšie sa stretávame s karcinómom pľúc. Tieto nádory spravidla vychádzajú zo zdravých buniek pľúcneho tkaniva (primárne nádory pľúc). Pri rakovine pľúc dochádza k nekontrolovateľnému množeniu buniek v pľúcnom tkanive a ich rozširovaniu do okolia. Vyskytnúť sa môžu aj sekundárne nádory pľúc. V tomto prípade nádor vznikol na inom mieste v tele a do pľúc sa rakovinové bunky dostali v dôsledku šírenia choroby (metastázy).

Nádory pľúc sa delia z viacerých hľadísk, v prvom rade aj podľa miesta tvorby rakovinových buniek. Rozlišujeme centrálne a periférne nádory pľúc. Centrálne vznikajú v oblasti hlavných a lalokových priedušiek, periférne zase v okrajových častiach pľúc. Na základe typu rakovinových buniek sa pľúcne nádory delia na dva základné druhy:

• malobunkový karcinóm (Small cell lung cancer – SCLC) – je najčastejším typom rakoviny pľúc, predstavuje cez 80 % prípadov ochorenia,
• nemalobunkový karcinóm (Non-Small Cell Lung Cancer – NSCLC) – zriedkavejšia forma, no agresívnejšia.

Stretnúť sa možno s mnohými inými histologickými typmi a podtypmi pľúcnych nádorov. Napríklad adenokarcinóm pľúc predstavuje nádor vyrastajúci konkrétne zo žliaz stien pľúc. 

Odporúčame: ​Umelé prerušenie tehotenstva – aké sú možnosti a čo treba vedieť?

Rakovina pľúc vo vyššej miere postihuje mužov, a to hlavne vo veku nad 55 rokov. V mnohých krajinách sú nádorové ochorenia pľúc druhým najčastejším typom rakoviny u mužov po rakovine prostaty. Samozrejme, ochorenie môže postihnúť aj mladších jedincov, či už mužov, alebo aj ženy. Presné príčiny choroby, podobne ako pri mnohých iných druhoch rakoviny, nie sú známe. Skôr možno hovoriť o rizikových faktoroch, ktoré zohrávajú významnú rolu vo zvyšovaní rizika vzniku ochorenia. 

Pri rakovine pľúc je najvýznamnejším a dlhodobo známym rizikovým faktorom fajčenie. Práve cigaretám je pripisovaných najviac prípadov výskytu rakoviny pľúc. Až 8 z 10 prípadov rakoviny pľúc súvisí s fajčením, respektíve 80 až 85 % pacientov s nádorom v pľúcach sú fajčiari. Zvyšní pacienti sú nefajčiari. Avšak, potrebné je spomenúť fakt, že rizikovým faktorom je nielen aktívne, ale aj pasívne fajčenie, teda vystavenie sa sekundárnemu dymu osoby fajčiacej tabakový výrobok a jeho vdychovanie inou osobou.

Okrem fajčenia sa na rozvoji rakoviny pľúc môžu v určitej miere podieľať viaceré vonkajšie a vnútorné činitele, vrátane dedičnosti, úrovne znečistenia životného prostredia či iných prebiehajúcich ochorení pľúc.

 S rakovinou pľúc sa spájajú aj tieto rizikové faktory:

• dedičné faktory, napr. niektoré zdedené genetické mutácie,

• znečistené životné prostredie (vo vidieckych oblastiach je pozorovaný nižší výskyt rakoviny pľúc v porovnaní s výskytom ochorenia v mestách),
• vystavenie organizmu radónu,
• vystavenie organizmu azbestu,
• kontakt s inými chemikáliami – chróm, nikel, arzén (napr. pri práci v priemyselných odvetviach),
• práca v prašnom prostredí,
• iné pľúcne ochorenie, najmä chronické choroby pľúc (napr. chronická obštrukčná choroba pľúc),
• podstúpenie rádioterapie v oblasti hrudníka, napr. pri liečbe rakoviny prsníka.

Podobne ako iné druhy rakoviny, aj rakovina pľúc prebieha istý čas bezpríznakovo. Často sa sprievodné ťažkosti objavujú v neskorších štádiách, a to z dôvodu nárastu rakovinových buniek a poklesu normálnych schopností pľúc. U pacientov s nádorom v pľúcach sa postupne znižuje schopnosť dýchania, čo sa prejaví rôznymi respiračnými ťažkosťami. Neskôr sa pridávajú aj príznaky, ktoré s dýchaním nesúvisia. 

Rozsah a intenzita prejavov choroby sa líšia v závislosti od typu nádoru, ale aj štádia ochorenia. Najskôr je nádor prítomný len v pľúcach, no v neskorších štádiách sa dostáva do blízkych aj vzdialenejších lymfatických uzlín. Postupne môže prerastať obomi pľúcnymi lalokmi a metastázovať vo vzdialených orgánoch tela. 

Na rakovinu pľúc môžu upozorňovať tieto príznaky:

• chronický kašeľ,

• zmena charakteru chronického kašľa,
• zhoršené dýchanie / dýchavičnosť, najmä pri záťaži,
• hvízdavý zvuk pri dýchané,
• vykašliavanie hlienov s prímesou krvi / vykašliavanie krvi,
• zmena hlasu, napr. zachrípnutie,
• bolesť na hrudi,
• opakované zápaly priedušiek a pľúc.

K spomenutím ťažkostiam sa pridávajú aj všeobecnejšie príznaky, ako nadmerná únava, slabosť, strata chuti do jedla, chudnutie bez zjavnej príčiny, bolesti kostí, bolesti chrbta a rúk, opuchy v oblasti krku a tváre. 

Odporúčame: Rakovina semenníkov – v ktorom veku sú muži najohrozenejší a aké sú prognózy?

Pri dýchacích ťažkostiach a opakovaných pľúcnych ochoreniach je dôležité čo najskôr navštíviť lekára. Problémy s dýchavičnosťou a chronickým kašľom nemusia hneď poukazovať na nádor v pľúcach, ale aj na iné závažné ochorenia respiračného systému, ktoré si rovnako vyžadujú včasnú liečbu. Pri diagnostike lekár najskôr pacienta vyšetrí (vrátane posluchu dýchania fonendoskopom) a odoberie anamnézu. Bežným krokom je tiež odber krvi a stanovenie krvného obrazu. 

Podľa potreby následne nariadi viaceré vyšetrenia a testy, a to obvykle u pneumológa. Dôležitou diagnostickou metódou sú zobrazovacie vyšetrenia, napríklad RTG hrudníka, tiež počítačová tomografia (aj na odhalenie metastáz). Pri röntgene pľúc sú nádory dobre viditeľné, no toto vyšetrenie nedokáže priniesť lekárovi informácie o type nádoru.  

Obvykle sa pristupuje k bronchoskopickému vyšetreniu, pri ktorom si lekár zvnútra prehliadne dýchacie cesty pomocou endoskopického prístroja s kamerou zavedeného cez nos alebo ústa. Pri tomto vyšetrení je možné tiež odobrať vzorky tkaniva z podozrivého novotvaru pre ďalšie vyšetrenie. Z vyšetrenia vzoriek tkaniva možno detekovať nádorové bunky a stanoviť ich typ. Podľa potreby sa vykonávajú ešte iné vyšetrenia. 

V prípade odhalenia nádoru v pľúcach lekár určuje vhodnú metódu liečby s ohľadom na štádium rakoviny a druh nádoru, vek a celkový zdravotný stav pacienta, ako aj ďalšie kritériá. Základom liečby je v prvom rade chirurgické odstránenie nádoru, respektíve chirurgické odstránenie postihnutej časti pľúc – malej časti s okrajom zdravého tkaniva, veľkej časti pľúc, celého laloku alebo v najzávažnejších prípadoch celých pľúc. Ďalej sa uplatňuje chemoterapia, rádioterapia či imunoterapia.  

Rakovina pľúc je zákerným ochorením. Prognózy sú u jednotlivých pacientov individuálne. Závisia od štádia ochorenia, v ktorom sa začala liečba, ako aj od typu nádoru či prítomnosti metastáz. Niektoré typy nádorov pľúc sú agresívnejšie, rýchlejšie metastázujú, dokonca môžu byť ťažko operovateľné, prípadne sa nedajú operovať vôbec. V týchto prípadoch prognózy nebývajú veľmi priaznivé.  

Odporúčame: Najhoršie potraviny pre zdravie čriev: Za akú stravu sa nám hrubé črevo nepoďakuje?