Viete, na aké ochorenia v súčasnej dobe ľudia umierajú najviac? Možno ste si povedali, že určite ide o rakovinu. Nádorové ochorenia sú dnes naozaj rozšírené a vyžiadajú si množstvo obetí, a to hlavne v rozvinutých krajinách. Avšak, ešte väčším strašiakom pre naše zdravie sú kardiovaskulárne choroby, teda ochorenia srdca a ciev. Najviac ľudí umiera na nedokrvenie srdcového svalu, k čomu dochádza pri ischemickej chorobe srdca. Jednou zo závažných foriem tejto choroby je aj infarkt myokardu.
Rozvoj ochorení srdca a ciev pritom úzko súvisí aj so spôsobom nášho života – stravou, mierou fyzickej aktivity, zlozvykmi a podobne. Jedným z činiteľov, ktoré prispievajú k vzniku mnohých závažných ochorení, je aj vysoký krvný tlak, ktorý možno považovať nielen za rizikový faktor, ale aj za rozšírené civilizačné ochorenie. Ako dostať krvný tlak do normálu?
Kedy je tlak krvi považovaný za vysoký?
Krvný tlak predstavuje tlak vyvíjaný krvou na steny ciev. V ideálnom prípade by hodnoty krvného tlaku u dospelého jedinca mali byť 120/80 mmHg v pokoji. Hodnota 120 mmHg predstavuje systolický tlak, čo je tlak počas kontrakcie, čiže sťahu komôr, kedy je krv vymrštená cez chlopne a do tepien. Nižšia hodnota 80 mmHg zase udáva diastolický tlak, čo je tlak krvi počas uvoľnenia komôr, kedy sa komory plnia krvou zo žíl.
Ak je tlak krvi dlhodobo nad hranicou 140/90 mmHg, hovoríme o hypertenzii (arteriálna hypertenzia), respektíve vysokom krvnom tlaku. Opakom hypertenzie je hypotenzia, o ktorej je reč v prípade, ak systolický tlak klesá pod 90 mmHg a diastolický pod 60 mmHg.
Predpokladá sa, že v súčasnosti vysokým krvným tlakom trpí v niektorých oblastiach až štvrtina dospelej populácie, dokonca vo vekovej skupine nad 60 rokov až takmer 50 % populácie. Medzi rizikové faktory vzniku hypertenzie radíme :
- genetickú predispozíciu,
- vyšší vek (po 45. roku života),
- mužské pohlavie (muži trpia hypertenziou o niečo častejšie, avšak po 60. až 70. roku vzrastá výskyt najmä u žien),
- nadváhu a obezitu,
- fajčenie a požívanie alkoholu,
- celkovo nezdravý životný štýl,
- niektoré ochorenia, ako je napríklad cukrovka 2. typu či chronické ochorenia obličiek.
Odporúčame: Ako schudnúť z brucha a udržať si štíhly pás?
Aké škody môže v tele napáchať vysoký krvný tlak?
Vysoký krvný tlak neradno podceňovať alebo ignorovať. Hypertenzia síce nebolí a spočiatku nemusí spôsobovať prakticky žiadne očividné či výrazné ťažkosti, no z dlhodobého hľadiska predstavuje riziko pre naše zdravie. Najvýznamnejším následkom neliečeného vysokého krvného tlaku je poškodenie ciev v tele, respektíve poškodenie vnútornej výstelky cievnej steny. Hypertenzia podnecuje kôrnatenie tepien, čo je sprevádzané stratou pružnosti ciev a v závažnom prípade ich upchávaním.
Vysoký tlak je rizikovým faktorom akútnych život ohrozujúcich stavov, ako je infarkt myokardu alebo mozgová príhoda, teda mŕtvica. Hypertenzia môže poškodzovať mozgové tkanivo a viesť k poruchám pamäte a demencii, taktiež poškodzuje cievy v oku, čo môže vyústiť do zhoršenia alebo straty zraku. V dôsledku neliečenej hypertenzie neraz trpia aj obličky, pričom následkom býva až ich zlyhávanie.
Vysoký tlak sa za tichého zabijaka označuje hlavne preto, lebo zvonka sa nemusí zvlášť prejavovať. Neraz sa o probléme s hypertenziou človek dozvie až na základe opakovaných meraní krvného tlaku. Viditeľnejšie príznaky sa často dostavujú až vtedy, keď sa zdravotný stav pacienta zhoršuje a hypertenzia prechádza do vážnejšieho štádia.
Možné príznaky hypertenzie:
- bolesť na hrudi,
- zmätenosť a závraty,
- bolesti hlavy,
- šum alebo hučanie v ušiach,
- dýchavičnosť,
- nadmerná únava,
- rozostrené videnie,
- tŕpnutie prstov,
- nepravidelný srdcový tep,
- krvácanie z nosa,
- u mužov erektilná dysfunkcia.
Lieky na vysoký krvný tlak
Hypertenzia je u pacienta diagnostikovaná spravidla vtedy, ak sú mu opakovane namerané vysoké hladiny krvného tlaku. Diagnóze neraz predchádza aj dlhodobejšie meranie tlaku krvi samotným pacientom v pokoji v pohodlí domova. Pacient si meria tlak podľa odporúčaní lekára viackrát denne a následne so zapísanými hodnotami prichádza k lekárovi.
V prípade dlhodobo zvýšeného tlaku krvi lekár nariaďuje potrebnú liečbu. Ak je tlak zvýšený len mierne, a to obvykle od 140 do 160 mmHg, odporúča lekár v prvom rade nefarmakologickú liečbu, ktorá zahŕňa režimové opatrenia týkajúce sa životného štýlu jedinca a opakované kontroly úspešnosti tejto liečby. K farmakologickej liečbe sa obvykle pristupuje vtedy, ak tlak stúpa nad 160 mmHg aj napriek predchádzajúcim režimovým opatreniam, prípadne ak je hladina tlaku dlhodobo nad hranicou 180/110 mmHg. Liečba však závisí vždy od konkrétneho pacienta, jeho veku, pridružených ochorení a podobne.
V rámci farmakologickej liečby vysokého krvného tlaku sa používajú takzvané antihypertenzíva. Ide spravidla o lieky na predpis, ktoré neriešia problém s vysokým tlakom v zmysle odstránenia príčiny, ale napomáhajú znižovať hladinu tlaku krvi, čiže tlmia príznaky a tiež zmierňujú následky hypertenzie. Ide teda o symptomatickú liečbu, nie kauzálnu. Medzi antihypertenzíva radíme viaceré skupiny liekov, napríklad:
- beta-blokátory – znižujú minútový výdaj srdca, pri dlhšom používaní znižujú vylučovanie adrenalínu, čo vedie k poklesu krvného tlaku,
- blokátory kalciových (vápnikových) kanálov – redukujú schopnosť cievnej steny sa zužovať,
- ACE inhibítory – blokujú hormóny spôsobujúce zúženie cievnej steny,
- diuretiká – podporujú vylučovanie vody a sodíka z organizmu močom.
Užívanie liekov proti vysokému tlaku, ak to lekár nariadi, je veľmi dôležité. Antihypertenzíva prispievajú k prevencii poškodenia ciev, potláčajú vývoj komplikácií hypertenzie, vrátane poškodenia srdca či obličiek, čím napomáhajú znižovať morbiditu (chorobnosť) a mortalitu (úmrtnosť). Lieky na vysoký tlak je vždy potrebné užívať podľa nariadení lekára, a to v stanovených kombináciách a množstve. V prípade výskytu vedľajších účinkov je potrebné konzultovať zdravotný stav s lekárom. Je dôležité nevysadzovať lieky bez vedomia lekára.
Odporúčame: Zápal trojklanného nervu – ako riešiť tento bolestivý zdravotný problém?
Dá sa hypertenzia liečiť bez liekov od lekára?
Ako sme spomenuli vyššie, pri hypertenzii sa uplatňuje aj nefarmakologická liečba, ktorá zahŕňa hlavne opatrenia a zmeny životného štýlu. Čisto nefarmakologická liečba je však vhodná len v prípade, ak nejde o vysoký stupeň hypertenzie. V prípade vysokého stupňa hypertenzie sa nefarmakologická liečba tiež uplatňuje, no len ako podporná metóda, ktorá je však dôležitá. Opatrenia na normalizovanie hladiny krvného tlaku tiež predstavujú zásady prevencie hypertenzie.
Nefarmakologická liečba, ako aj prevencia hypertenzie, zahŕňa tieto opatrenia:
-
zníženie príjmu sodíka v strave (zdrojom sodíka nie je len soľ, ale aj údeniny a mäsové výrobky, polotovary, konzervy),
- zvýšenie draslíka, vápnika, horčíka, vitamínu C a esenciálnych mastných kyselín v strave,
- dodržiavanie zdravej a vyváženej stravy,
- úprava nadmernej hmotnosti,
- zníženie príjmu alebo úplná eliminácia alkoholu,
- eliminácia cigariet,
- vyhýbanie sa sedavému spôsobu života a zvýšenie fyzickej aktivity (najmä aeróbne aktivity – beh, bicyklovanie, plávanie),
- obmedzenie stresových situácií,
- dostatok spánku.
Normálne hladiny krvného tlaku možno podporiť aj prírodnými pomocníkmi, akými sú napríklad bylinky. Tradičná medicína odporúča hloh obyčajný, čistec lesný, imelo biele, cesnak medvedí, kozinec blanitý, srdcovník obyčajný, nechtík lekársky, ibištek či prasličku roľnú.
Odporúčame: Narkolepsia: Ako sa prejavuje táto spánková porucha?
